Yoda sama

Dômyselne narušený cyklus emočne intenzívnym, na dotyk chladným, no vo vnútri spalujúco hrejivým konfliktom ľudí vytrhnutých z reality no zároveň hmatateľne skutočných. Že si to Anderson ustráži od ľúbeznej kompozície, cez ťaživý naratív, až po posledný stret s Day-Lewisom, kedy mu opäť raz umožnil hrať absolútne nechutný charakter absolútne nechutne dokonalo, o to som sa ani na moment nestrachoval... že ma ale takto moc odzbrojí kostýmová melodráma v ktorej sa z lásky trávi hubami, takéto šibalstvo vie naozaj len PTA.

Raz ročne príde film, ktorý mi pripomenie, prečo vlastne tak moc milujem filmy. Variovaním rôznych žánrových prvkov, odkazmi a zasadením na dobu prosperity tohto umeleckého smeru, či prostým spôsobom snímania a navodenia ducha klasického rozprávania, to všetko však krásne nabúrané špecifickým prvkom, ktorým bola tento krát del Torova láska k temným kostýmovým fantasy a ťažko stráviteľným podivnostiam. A tento krát (a po dlhej dobe) si ma taktiež na plnej čiare získal, za čo čiastočne môže ďakovať aj hercom na čele s Shannonom a Desplatovej čarovnej hudobnej posile.

McDonagh (ne)prekvapivo zinscenoval najlepšiu buranskú drámu od čias Farga, kedy okrem pútavej hry s formou a skvelými výkonmi pohladí na srdiečku hlavne príbehom, ktorý aj bez expozície a naozajstnej dohry vďaka trom rekvizitám, silným kauzálnym zvratom a následnému prehodnocovaniu motívov funguje bez problémov ako brutálna, cynická a emotívna "true story" epizóda vystrihnutá z amerického všedného dňa.

Paradoxne, prijal by som ešte ďalšiu hodinu tohto vizuálne prenádherného, detailného, desivého a pútavého skvostu.

Bradley sa oficiálne radí na rebríček najlepších postáv roku, Vaughn je skvostný a Zahler druhý krát stavia do popredia ultrabrutálne násilie na vyrozprávanie temného, nechutného no intenzívne pútavého príbehu. Nepríjemný no skvelý zážitok.

V tomto momente už nie len dokonalá ukážka kreatívnej dramaturgie ktorá každým dielom prekvapuje viac a viac, ale aj totálny dabingový manifest Justina Roilanda. Neskutočne nedocenený talent.

Aj napriek mojej láske k obom predošlým Nolanovým filmom (tretí Batman je dôstojné finále na ktoré sa predčasne nalepil neskutočný hype a ublížilo mu to, Interstellar je stále jeden z najväčších kinozážitkov môjho života), uznávam, že si pri nich odkúsol trochu veľké sústa. Dunkirk je preto presne tá tichá, brutálna, nezastaviteľná sila, ktorú od neho totálne cením, či už pre skvelý naratívny postup, prenádherne špinavý vizuál, špičkovo vykreslenú beznádej... a vlastne aj pre kvantum iných vecí. Potrebujem to vidieť znova, aby som si potvrdil, že som práve videl jeden z filmov roka.

Originálne dve série sú "OG" medzi mysterióznymi mindfuckmi v televíznej sfére, desiatky rokov pred tým, než televízia začala prebíjať filmové kvality. Od totálne nepredvídateľne nejasnej zápletky, kde divák neverí nos medzi očami ani jednej postave, cez podivné snové sekvencie, nádherne kulisy mesta a dokonalý koktejl temnoty a humoru až po geniálnu Badalamentiho hudbu a kultové hlášky (privedené na svet instantnou srdcovkou, sympatickým Agentom Cooperom, s ktorým zdieľam lásku ku káve). Ťažko opísať tú radosť, čo som pri sledovaní tak nekonečne prapodivného a od tohto sveta odtrhnutého diela zažíval.

Kvintesencia filmovej mágie, výnimočná, krásna a zároveň úderne emocionálna. O opaku ma nič nepresvedčí a rovnako ako aj Chazelleov debut, aj toto musím vidieť viacej krát, aby som kompletne zhrnul všetko, čo na tomto milujem.

Dekonštrukcia televíznych naratívnych konvencií v osemdesiatkovom kabáte s geniálnymi momentmi (nemý film v siedmej epizóde mi vyčaril ohromný úsmev na tvári), skvelým obsadením a vytripovaným feelingom. A pritom je to o x-menoch? Jedna z najlepších noviniek sezóny a obrovská zvedavosť, kam to Hawley posunie...... tak podľa všetkého na iný level, než čokoľvek, čo sa dá momentálne vidieť v telke. A to vo všetkých audiovizuálnych a naratívnych aspektoch, ktoré vie divák pobrať a často ešte o krok ďalej. I think I´m more crazy than David, right now......