Yoda sama

Nielen záverečné, ale aj celkové "prázdno" v rozprávaní, mi vyčarilo úsmev na tvári, dlho som nevidel tak skvelý a odvážny tuzemský film.

Originálne dve série sú "OG" medzi mysterióznymi mindfuckmi v televíznej sfére, desiatky rokov pred tým, než televízia začala prebíjať filmové kvality. Od totálne nepredvídateľne nejasnej zápletky, kde divák neverí nos medzi očami ani jednej postave, cez podivné snové sekvencie, nádherne kulisy mesta a dokonalý koktejl temnoty a humoru až po geniálnu Badalamentiho hudbu a kultové hlášky (privedené na svet instantnou srdcovkou, sympatickým Agentom Cooperom, s ktorým zdieľam lásku ku káve). Ťažko opísať tú radosť, čo som pri sledovaní tak nekonečne prapodivného a od tohto sveta odtrhnutého diela zažíval.

Áno, opäť je to vizuálne totálne šialené a vypiplané, no tentokrát brainstorming hŕstky scenáristov spočíval viacmenej len v tom, kto vymyslí viacej odkazov a koľko záporákov sa do filmu zmestí. Nemôžem povedať, že som sa nebavil, alebo že by mi posolstvo o rodine nejako prevracalo žalúdok, no nápady Lorda a Millera sú diametrálne pocitovo iné, než nápady tímu stojaceho za touto "sólovkou".

Divadelne ladený test vzťahovej krehkosti. S chutným, drsným záverom, kedy sa "vlastne nič nestalo". S láskou, Taliani.

Moja láska k divným filmom prebila tú nevyváženosť v tempe. Skvelá metafora s šikovným nápadom, ktorý divák musí proste prijať, alebo to po tých dvadsiatich minútach vypnúť.

Ideálne spojenie malá-krehká-vražedná čoby stredobodom divákovej pozornosti samozrejme vtiahne do deja, ale asi zhruba po prvé ťahanie vlasov z hrdla. Odvtedy sa na seba nakladajú jedna samoúčelnosť za druhou a vy už len čakáte, kam až zájde boj pred hladom, kedy toho roztomilého bisexuála stiahnu z kože a hlavne na ten "šokujúci twist" na konci. Aj napriek tomu, že mám samoúčelnú nechutnosť veľmi rád, najmä tú francúzsku, Raw ma po vnemoch nepohladil.

Originálny prístup k námetu, vizuálne krásny, s príjemnou hudbou. No niekedy je tá osudovosť prehnaná. Kimi no na wa sa tomu mohol vyhnúť len jednou scenáristickou voľbou.

McAvoy geniálny, presný a stále nedocenený, zo slečny Taylor-Joy bude možno raz veľká herečka a Shyamalan dokazuje, že Visit nebol len jednorázový comeback, ale naozaj opäť stojí nohami na zemi a je odhodlaný dávať nám napínavé, viacvrstvové mysteriózne thrillery so zaujímavou stavbou a dobrým vyvrcholením (a nie pičoviny). A že je kráľom plot twistov dokazuje presne v poslednej sekunde, kedy nám vlastne vyhodí do očí, že dlho očakávané pokračovanie Vyvoleného v podstate prišlo do kín už tento rok :)

Kvintesencia filmovej mágie, výnimočná, krásna a zároveň úderne emocionálna. O opaku ma nič nepresvedčí a rovnako ako aj Chazelleov debut, aj toto musím vidieť viacej krát, aby som kompletne zhrnul všetko, čo na tomto milujem.

Najznesiteľnejšia Sandlerovka za posledných cca 5 rokov, pri ktorej sa najmä musíte zamyslieť, či chcete 130 minút počúvať desiatu variáciu na "Sandlerovského prosťáčka" a trpieť to uťahané tempo.