Yoda sama

Disfunkčná snaha o "krásnu vianočnú drámu o vyrovnávaní sa so stratou" s obsadením, za ktoré by mnoho iných filmov zabíjalo. Ale je to morálne pohnuté, zmätené a celkovo to nedokáže vytiahnuť skoro žiadne emócie, než nechuť si na to kedykoľvek v budúcnosti spomenúť.

Vo svete, kde by Gareth Evans nikdy nenatočil oboje "The Raid", by bol práve toto najzásadnejší a najpremakanejší akčný film posledných rokov. Vraždenie ceruzkami tu hlási comeback tým najlepším možným spôsobom a ešte stále sa rozhodujem, ktorá scéna ma ohúrila najviac (ale záverečný zrkadlový trip zatiaľ vedie).

Dramaturgický bordel schovaný za nostalgiu mien a pojmov, za chytľavé šantenie naprieč miestami (za čo môže najmä Howard a sympatický herci) a niečo, čo sa plánuje naťahovať päť(!) filmov a preto to teraz nedáva až tak moc zmysel (prečo sa v závere zmení Farrell na Deppa môže obyčajnému divákovi prísť... smiešne?). Hovorí sa, že momentálne DC vyrába štúdiové filmy, ale ani toto nemá ďaleko od rovnakého prívlastku.

Sakra temné, čo dá rozum. Ako inak natočiť film o troskách, ktorý mapuje ich život po dvadsiatich rokoch? Boyle tu aplikoval svoju typickú formu a predsa len je to iný film, než originál, čo určite nie je na škodu. Vlastne si to inak ani neviem predstaviť, film ide svojou cestou, no zároveň každou scénou šikovne pomrkáva smerom do minulosti. Viac, ako film, z ktorého cítia diváci nostalgiu, je to film, z ktorého cítia nostalgiu samotné postavy, čo dokazujú takmer všetky ich činy (návrat domov, zatrpknutie zo zrady, písanie spomienok na lepšie časy). Možno mi tam úplne dokonalo nepasovala tá ženská nemesis, ale hej, čo viac rozhnevá partiu mužov, ktorý sú už rozhnevaní kvôli peniazom?

Milé temné fantasy o prekonávaní bolesti zo straty. Flanaganove filmy sú zaujímavé, teším sa, keď nájde ten pravý nápad a konečne nám totálne vytrie zrak.

Jednoduchý, intenzívny, bezútešný a pri konci som už nemal nechty na okusovanie. Blake si to dáva, Jaume si to dáva, žralok si to dáva a ja som celý čas rozmýšľal, či som videl tento rok horor, ktorý sa mi dostal tak moc pod kožu (Jaws sú srdcovka takže).

Roztomilé "čo bolo potom a čo bolo predtým", s dostatkom roztomilých postavičiek, ktoré predajú veľa hračiek a tašiek. Rutina pre malých, pri ktorom bol prvý diel v mnoha ohľadoch temnejší a dospelejší (čo je paradoxné, pretože na druhý diel čakali hlavne deti, ktoré na Nemovi vyrastali a teraz majú cez dvadsať).

HBO je inde a poslali do sveta ďalšiu cibuľu- niečo s toľkými vrstvami a každá je trpkejšia a drsnejšia, než predošlá. Herecký orchester (Hopkins prišiel naposledy vyškoliť novú generáciu hercov), dramaturgické peklo (ale pre diváka) a ďalšia novodobá mánia (a to právom). Pokračovanie vraj až za dva roky, v tom prípade mám dosť času spamätať sa z toho všetkého.

Pán Sedlák a spol. zahojili českú produkciu o mladý pre mladých. Popkultúrna sonda do vzťahov na pozadiach počítačov, plná nejasných náznakov ale jasnej destinácie. Pre mňa ako vrstevníka to je svojim spôsobom veľmi srdcervúce.

Nepotism.