Yoda sama

Burning pracuje s dômyselne budovanou thrillerovou štruktúrou, ktorej nejasné tajomstvá divák spoznáva rovnako dlho, ako zmätený protagonista, ktorému život a čerstvé vzplanutie pre lásku naruší batemanovský charizmatický high class psychopat. Obrazovo pútavý, kórejsky mrazivý, pútavo vystavaný napínák, ktorý sa bohužiaľ mnohým dokáže tými "nudnými a dlhými" scénami zaryť pod kožu nesprávnym spôsobom.

Bolo len otázkou času, kým vznikne podobne inťoušská, zábavná konverzačná paródia na prevarený žáner. A nie je to vôbec zlý film, to ani náhodou, len to svojou odlahčenosťou, dookola sa opakujúcou sériou dialógov a Billom Murrayom, ktorý je v každej druhej scéne na pokraji výbuchu smiechu, pôsobí ako polodomyslený experiment bandy hereckých kamarátov, ktorý robia ďalšiemu kamarátovi svojou prítomnosťou službičku a len zo seba nezaujato sypú čiernohumorné a filozofické žvásty.

Hrozne milý, živelný, úsmevný malý film s veľkým srdcom o sile priateľstva a slobode, ktorá sa dá nájsť v beatoch a revolte. Pre ľudí, ktorý podobnú slobodu zažili, silno katarzné momenty zaručené.

Esencia rýchle odsýpajúceho Marvelu, čo je pri Spíďovi škoda. O pozornosť sa tu nešikovne bijú trampoty mladistvých, Peterova snaha udržať si identitu (so zaujímavým výhľadom do budúcna), upútať pozornosť MJ a motív bremena byť Tonyho nástupcom. Zároveň si v tom celom chce udržať divákovu pozornosť armáda elementálov v prvej polovici, charizmatický Gyllenhaal niekde v strede a armáda dronov v závere. Tieto dve línie vytvárajú guláš, ktorý zábavne pracuje s vysvetlením dohry Endgameu, sympatickými postavami, klasicky divokou akciou a chytí za srdce spomienkami na padlých, ale hlavný príbeh, ktorý rámuje všetku tú zábavu, nezaujme. Viac než pokračovanie Spider-mana to pôsobí ako epilóg ságy Tonyho Starka, kde sa (snáď naposledy) do sveta Avengerov projektujú jeho chyby minulosti.

Film zaseknutý na pól ceste medzi moralizujúcim príbehom o hudobnom priemysle, nesympatickou romantickou linkou a myšlienkou, že by svet bez Beatles bol škaredším miestom pre život. Je veľká škoda, že hlavná linka s Jackom nezaujme (Sheeran a McKinnon sú otravné, zavadzajúce duo), myšlienka sa nerozvíja na viac než dve scény a tak tu ostáva len tá romantická linka, ktorá pôsobí od človeka, ktorý napísal klasiky ako Love Actually a About time, slabučko. Dlho som neišiel z kina tak otrávený úmyselne zlepenou kašou a že to točil Boyle, som si uvedomil asi niekde v polovici, čo je ešte smutnejšie.

Citeľne "knižná" miniséria, hlavne čo do chytľavého rozprávania. Dokonalo to pomáha predstaviť tú nekonečne originálnu, vrstevnatú predlohu, ktorá je aj v tejto podobe a s týmto obsadením neodolateľná, sústredená, divoká a zábavná, na kosť verná duchu svojich tvorcov, so skvelým tempom a réžiou.

Korineho plážová estetika na druhú, avšak útek za slobodou tentokrát nenapreduje Skrillexom a zbraňami, ale poéziou a stromčekom z Jamajky, strihovú kontinuitu nenarúšajú atmosferické spomaľovačky s voiceoverom, ale nesústredené rozhovory a miesto excentrického Franca je tu excentrický, dokonalý, odviazaný McConaughey. Totálna láska.

Pre milovníkov originálu povinná jazda, pre neznalého diváka to celé môže vystreliť trochu mimo, jedná sa však o suverénne najzábavnejší seriál sezóny, ktorý pokračuje v duchu originálu v stavaní sveta upírov na hlavu prostým aplikovaním komédie na stereotypy o týchto fikčných príšerách. V každej epizóde je hromada originality, miliónové nápady (energy vampire) a talentovaní ústrední herci pomáhajú predať každý jeden brilantný gag.

V rovine toho, čo to reprezentuje- pompézny, efektný, drahý produkt- je to najlepšie a najhlučnejšie katastrofické béčko od čias Emmerichovho 2012, dokonalo balansujúce osudy papierových postáv a enormné trikové scény. To spojenie kaiju mytosu a eko agitky je tak úsmevné, až je to vlastne zábavné a ideálne to stavia naratívu dôvody pre prítomnosť ľudskej ruky a samotné monštrózne bitky. Long live the king apokalyptických filmov.

Rovnako ako predošlé časti, jedna veľká, nepoddajná, geniálne vystavaná a putavá akčná scéna plná zkatovaných chudákov a štýlových momentov. A mňa baví nielen tá nekonečne nápaditá choreografia a réžia, ale aj ten čoraz pestrejší fikčný svet asasínov, ktorý si to okolo toho vražedného mayhemu buduje. A samozrejme každé jedno Keanuho "yeah". Práve po tom poslednom viem, že zvládnem kľudne ešte zopár dielov.