Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Akční
  • Drama
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenze (605)

plakát

Někdo to rád horké (1959) 

Ani náhodou nemám v úmysle oponovať prehláseniam o komediálnej klasike, ktorými je tento počin už desiatky rokov dekorovaný. Od smiechu som síce neplakal, no úsmev z tváre mi pri sledovaní výstupov dvojice Curtis & Lemmon ani na chvíľu nezmizol. Práve oni sú hlavnou devízou celého filmu, je preto trochu smutné, že tak, ako dodnes, bude aj v budúcnosti film spájaný predovšetkým s menom Marilyn Monroe, hoci im (herecky, samozrejme) ani náhodou nemôže konkurovať. Ak by som mal svoje pocity zhrnúť, so svojím ďalším výletom do histórie svetovej kinematografie som spokojný. A to aj napriek tomu, že som spočiatku v kútiku duše dúfal v ďalšiu inteligentnú konverzačku po vzore Bytu, ktorým si ma Wilder dokázal získať predsa len o niečo viac. (80%)

plakát

Obvyklí podezřelí (1995) 

Geniálny film? Pre mnohých zrejme áno, osobne však od snímky s podobným prívlastkom očakávam niečo iné, než to, že ma dianie na obrazovke počas prvej polhodiny takmer uspí. Postupne ma síce zápletka dokázala úspešne pohltiť a napokon na mňa vypľuť ohromujúce vyvrcholenie, no zážitok ako celok to aj pod vplyvom vysokých očakávaní už zachrániť nedokázalo. Rád by som dodal klasické "po opätovnom zhliadnutí možno zmením názor", no ak mám byť úprimný, akosi nedokážem v sebe nájsť odhodlanie a chuť dať Zvyčajným podozrivým šancu na reparát. (60%)

plakát

Spirit - divoký hřebec (2002) 

V prvom rade oceňujem poňatie zvieracích postáv - to, že ide o animovaný film ešte neznamená, že musia zvieratá vedieť rozprávať. Zo samotných kvalít filmu musím vyzdvihnúť predovšetkým krásnu animáciu prírodných scenérií a skvelú hudbu s nezabudnuteľnou skladbou "Here I Am" v podaní Bryana Adamsa. Ak sa niekedy budem k Spiritovi vracať, tak to bude zrejme práve kvôli nim. Samotný príbeh, respektíve spracovanie jeho hlboko pôsobiacej myšlienky, vo mne totiž zanechalo skôr rozpačitý dojem. Tomu príliš nepomohlo ani pár scén pôsobiacich aj napriek krátkej stopáži ako zbytočná vata, ktorá by vo filme vôbec nechýbala. (60%)

plakát

Před půlnocí (2013) 

Pocitovo asi slabší film než oba predchádzajúce. Napriek tomu však ide o výnimočné zakončenie výnimočnej trilógie, ktoré by som z môjho pohľadu rozdelil na tri časti. Prvou je úvod so skvelým rozhovorom v aute, ktorý pripomína, čo stojí za úspechom tejto série. Druhú tvoria interakcie dvojice hrdinov s vedľajšími postavami, ktoré ma však nedokázali svojím doberaním a historkami zo životov zaujať. Zrejme to je hlavným dôvodom, prečo som sa vôbec prvýkrát v priebehu trilógie v niektorých momentoch nudil. Záverečná a zároveň najsilnejšia časť však opäť necháva priestor ústrednej dvojici a dokonale uzatvára kruh, ktorý sa začal rysovať pohľadom na hádajúci sa manželský pár vo vlaku. Nie som si istý, či by bolo vhodné na tento záver nadviazať ďalším pokračovaním po deviatich rokoch, no v kútiku duše dúfam, že Céline a Jessie ešte nepovedali posledné slovo. (80%)

plakát

Před soumrakem (2004) 

Počas brázdenia internetovými diskusiami som zistil, že z pohľadu veľkého množstva filmových divákov je najlepším filmom Linklaterovej konverzačnej trilógie práve tento – a po zhliadnutí všetkých troch dielov musím skonštatovať, že sa s týmito názormi bezvýhradne stotožňujem. Pred úsvitom si totiž berie zo svojho predchodcu všetko, vďaka čomu si ho ľudia zamilovali, a zároveň sa elegantne vyhýba jeho nedostatkom. Počas 80 minút tak sledujeme výlučne Céline a Jessieho bez jedinej zbytočnej, nevypointovanej odbočky. Sme svedkami skvostne napísaného dialógu dvoch ľudí, na ktorých myšlienkach už nie je podpísaná mladícka naivita, ale skôr vecné (neskôr až zatrpknuté) uvažovanie plynúce z priamych životných skúseností. Popri tom sa postupne veľmi prirodzeným spôsobom odkrýva celá paleta emócií, ktoré ich „nečakané“ stretnutie muselo nevyhnutne vyvolať. Stretnutie vrcholiace spôsobom, aký len sotva mohol byť vymyslený lepšie. (90%)

plakát

Před úsvitem (1995) 

Moje prvé a donedávna jediné stretnutie s Linklaterovou scenáristickou prácou (Chlapčenstvo) nedopadlo práve najideálnejšie a aj preto som sa „Before“ trilógii veľmi dlho vyhýbal. Akékoľvek obavy sa však napokon ukázali byť zbytočné. Postaviť pútavý film na nekončiacom rozhovore je na prvý pohľad úlohou hraničiacou s utópiou a ani Pred úsvitom pochopiteľne nesadne každému. Sympatická ústredná dvojica, v ktorej mi popri skvostnej Julie Delpy nevadil ani môj „obľúbenec“ Ethan Hawke, si ma však svojimi dialógmi a vzájomnou chémiou dokázala získať takmer okamžite a ich potulky zdanlivo obyčajnou nocou mi predostreli vskutku neobyčajný filmový zážitok. A hoci prvotné nadšenie po čase mierne opadá a na povrch vyjdú isté neduhy (výstupy vedľajších, väčšinou bizarných postáv sú trochu zbytočné a niektoré myšlienky hlavných hrdinov občas „zašuštia papierom“), pozitívne dojmy i naďalej zostávajú silné. Poznámka pod čiarou: Hoci ide o konverzačnú snímku, možno najpamätnejšou scénou je paradoxne počúvanie hudby v obchode s platňami, počas ktorého nepadne jediné slovko. (85%)

plakát

Hra bez pravidel (1967) 

Veľmi milé prekvapenie. Príbeh Hry bez pravidiel pôsobí na prvý pohľad prostým dojmom, veľmi rýchlo sa však rozbehne kolotoč udalostí, ktorý spoľahlivo udrží pozornosť diváka až do samotného konca. Ako bonus so sebou navyše prináša niekoľko na svoju dobu skvele natočených akčných scén a za zmienku rozhodne stojí i ponurá atmosféra, v ktorej hrá prím úžasná Bukového hudba s nádychom noiru. (80%)

plakát

Smrt si říká Engelchen (1963) 

Posadil som sa k filmu, ktorý tento rok oslavuje svoje 55. narodeniny a nestačil som sa diviť. Kadárovi s Klosom sa vskutku unikátne a - čo je najpodstatnejšie - bez zbytočných príkras podarilo preniesť na filmové plátno osudy partizánov z čias 2. svetovej vojny. Herecké výkony zúčastnených sú až na pár dobových prežitkov (teatrálnosť vo vyhrotených okamihoch) vynikajúce, príbeh kombinujúci dejové línie spracovaný zaujímavo a prehľadne, ale čo by som vyzdvihol najradšej je práca s kamerou, ktorá ešte aj dnes pôsobí vďaka niektorým prvkom priam novátorsky. Z tvorby zmienenej dvojice som dodnes videl len Obchod na korze, ktorý ma emočne síce zasiahol viac, no z filmárskeho hľadiska vyhráva bezpochyby adaptácia Mňačkovho románu. (80%)

plakát

Avengers: Infinity War (2018) 

Akčnejšie, dramatickejšie, audiovizuálne okázalejšie a konečne zahŕňajúce takmer všetkých obľúbených supehrdinov. Tak znie stručné súhrn dojmov z tretích Avengerov, ktoré zrejme majú najväčšiu zásluhu na tom, do akých výšin vyhnali fanúšikovia hodnotenie snáď najočakávanejšie komiksového filmu v dejinách. Po niekoľkých dňoch sprevádzaných postupným opadnutím prvotného nadšenia však musím konštatovať, že vypichnuté body z úvodu komentára sú iba luxusnou pozlátkou, ktorá pod povrchom skrýva typickú marvelovku - strhujúcu, vtipno-trápnu a hlučnú, avšak bez akéhokoľvek skutočne výrazného momentu či inovácie, ktorá by vo mne rezonovala dlhšie než pár hodín. Navyše, snaha o emotívny záver ma na rozdiel od iných nechala úplne chladným. To však má na svedomí samozrejme skutočnosť, že väčšina týchto srdcervúcich udalostí má v rámci MCU aj tak len dočasné trvanie. (75%)

plakát

Black Panther (2018) 

Z pôvodných troch hviezd napokon musím zísť ešte o stupienok nižšie. S odstupom času si totiž začínam čoraz viac uvedomovať vážne nedostatky Čierneho pantera. Postupne stále výraznejšie preráža trpká pachuť z toho, že sa scenár snaží tváriť novátorsky, hoci v skutočnosti pôsobí možno ešte naivnejšie ako väčšina produktov, ktoré zahŕňa MCU. Nechýbajú ani typické snahy o humor, ten však príliš nefunguje a sestra hlavného hrdinu, ktorá zrejme mala byť ťahúňom odľahčených pasáží, je vo výsledku natoľko otravná, že sympatickejším dojmom pôsobí dokonca i samotný antagonista. Ten je na pomery nielen tohto filmu, ale i celého univerza vykreslený až prekvapujúco kvalitne a vierohodným spracovaním pohnútok dokáže zaujať. To je však stále veľmi málo na film s absolútne nepočúvateľným hudobným sprievodom a vizuálnymi efektami, ktoré v niektorých okamihoch ani náhodou nezodpovedajú 200-miliónovému rozpočtu. (45%)