Dado

Bizarná a v mojich očiach nie práve najpodarenejšia kombinácia hororu a komédie sa po dvoch rokoch dočkala pokračovania, v ktorom k tejto dvojici režisér a scenárista v jednom bez okolkov prihodil aj poriadnu dávku sci-fi. A ono to tentoraz prekvapujúco funguje! Samozrejme, ani zďaleka nie bezchybne, no i tak ide v porovnaní s predchodcom o krok vpred takmer v každom ohľade. Dianie je síce rovnako bláznivé, no tentoraz o poznanie vtipnejšie a vďaka spomínaným sci-fi prvkom, hoci nie príliš premysleným, aj originálnejšie. Obrovská osobná dilema hlavnej hrdinky navyše prináša dostatočný priestor na to, aby jej predstaviteľka mohla konečne ukázať, že jej herecký rozsah je širší než pár otrávených grimás pri x-tom prebudení sa do toho istého dňa. Pokiaľ si séria udrží tento stúpajúci trend, rozhodne nebudem otáľať so zhliadnutím prípadného pokračovania tak, ako tomu bolo tentokrát. (70%)

Síce ako vystrihnuté z návodu na natočenie Deadpoola pre decká (keby taký návod existoval), ale prečo nie? Shazam! má ohromné tempo, detských hercov, ktorí nie sú otravní a ani na počet naozaj zábavných scén nepripadá taký veľký počet "očiprevracajúcich" momentov, aké by som od podobného filmu očakával. Týmito kvalitami sa navyše tvorcom aspoň čiastočne darí ak už nie dobre maskovať, tak aspoň čiastočne kompenzovať viaceré neduhy na čele s totálne nezaujímavým zloduchom a jeho poskokmi, na ktorých vizuál si už právne nárokujú lacné fantasy filmy z minulého desaťročia. Môžem teda prehlásiť, že pri súčasnej nevyváženej produkcii DC u mňa tentoraz prevláda spokojnosť. (70%)

Formou už čiastočne zastaralé, obsahovo ale stále nesporne kvalitné, nie však úplne dokonalé filmové spracovanie vynikajúcej divadelnej hry Petra Karvaša. Spoločne s mrazivou atmosférou vojnovej doby, ktorú skvele dokresľuje zasnežené mesto, sa tvorcom podarilo veľmi dobre zachytiť rozpoloženie jednotlivých členov rodiny Kubišovcov, hoci by v tomto smere nebolo na škodu ešte väčšie vyhrotenie emócií v samotnom závere. Poteší aj prítomnosť vtedajšej hereckej elity, ktorej (najmä Ivanovi Mistríkovi) človek dokáže s prižmúrením oka odpustiť i občasnú teatrálnosť. (80%)

Mijazakimu nemožno uprieť obrovskú fantáziu pri tvorbe podivuhodných postavičiek, magických svetov, ktoré obývajú a spôsobov, ktorými tieto prvky prepája so všednými životmi jeho ľudských hrdinov. Rovnako mu však v prípade tohto filmu nedokážem odpustiť to, že okrem akýchsi náznakov (matka) sa nepúšťa do žiadneho hlbšieho príbehu, ktorým by prejavil výraznejšiu snahu zavďačiť sa i dospelému divákovi. Takto mi Môj sused Totoro nepripadá ako nič iné, než iba bezcieľne šantenie dvoch malých sestier v očarujúcich kulisách. (55%)

Kingovu predlohu som nemal možnosť čítať a zrejme je to tak aj lepšie. Možno by som totiž za takých okolností nebol pri hodnotení podobne zhovievavý, pretože Cyntoryn zvieratiek je s výnimkou skutočne skvelého námetu, vydareného kastingu a mrazivého finále len ďalším z dlhého radu tuctových hororov, ktorého potenciál sa tvorcom trestuhodne sype pomedzi prsty. (55%)

Ako obyčajne bezchybný Al Pacino v úlohe gangstra, tentoraz však v trochu nezvyčajnom, no o to zaujímavejšom príbehu Portoričana, ktorý sa nepokúša opätovne naštartovať kariéry zločinca, ale paradoxne z týchto zhubných chodníčkov definitívne zísť. Napriek niekoľkým hluchým miestam, v ktorých by sa dianie v rukách šikovného strihača dalo bez akejkoľvek ujmy skrátiť a skutočnosti, že v rámci mafiánskych filmov dávam skôr prednosť príbehom o uhladených Talianoch, som si Carlitovu cestu dokázal užiť, a to možno ešte viac, než De Palmovu slávnejšiu Zjazvenú tvár. (80%)

Scorsese zrejme nič podobné neplánoval, no sochárske výtvory objavujúce sa naprieč celým príbehom sú peknou metaforou pre rôzne pohľady na film samotný. Niekto tu nepochybne nájde prvky výnimočného umenia hodné obdivu, iný otrávene prehodí niečo o nezmyselnej hlúposti, ďalší ľahostajne pokrčí plecom a o krátky čas na to si ani nespomenie, že bol svedkom nejakého nezvyčajného úkazu. Ja som v spleti udalostí, ktoré v jednu noc postretli istého mladého úradníka, nenašiel nič, čo by vo mne skutočne zarezonovalo. Priznávam, spočiatku som sa pomerne slušne bavil, táto nálada však zo mňa postupom deja v značnej miere opadla a posledné minúty som už dopozeral bez výraznejšieho záujmu. (55%)

Prekvapujúco slabé, a to i na pomery podobných nenáročných komédií, ktoré Hollywood produkuje ako na bežiacom páse. Humor má síce pár svetlých chvíľ, no väčšinu času je to skôr kŕčovitá nuda a akcie je žalostne málo na to, aby dokázala výraznejšie ozvláštniť celé dianie. Keď sa to tak vezme, jediné, čo vo filme stálo skutočne za to, boli scény, v ktorých Gal Gadot a Isla Fisher poodhalili niečo zo svojho... ehm, talentu. (40%)

Záverečná hodina Avengers: Endgame je dychberúcim zážitkom, veľkolepo uzatvárajúcim jednu obrovskú kapitolu, ktorej poctivé budovanie verne sledovali milióny ľudí po celom svete. Predchádzajú jej ale dve hodiny trochu zmätočného príbehu položeného na vratkých základoch cestovania v čase, ktoré je sprevádzané všetkými pozitívami (dobre nastavené tempo, zábavne natočená akcia) aj neduhmi (umelo pôsobiace dialógy a zbytočná snaha byť za každú cenu vtipný) charakteristickými prakticky pre každú jednu marvelovku. Ani náhodou však nemôžem tvrdiť, že by som bol nespokojný. Vďaka spomínanému záveru, ktorý na rozdiel od predchádzajúcej Infinity War prináša nefalšované a pretrvávajúce emócie, u mňa dokonca prevláda nadšenie, hoci zjavne nie až v takej miere, v akej sa dostavilo pri väčšine fanúšikov tejto superhrdinskej ságy. (80%)

Ďalší z radu marvelovských originov, ktorý sa nesie v osvedčenom, no už poriadne opozeranom duchu. Je však asi naivné očakávať odvážne zmeny v systéme, ktorý z finančného hľadiska funguje aj naďalej dokonale. Divákovi tak nezostáva nič iné, len sa uspokojiť so štandardnou šablónou pozostávajúcou z nálože odľahčených momentov vsunutých medzi scény, ktorému majú vytvárať vážny príbeh, alebo prinajmenšom dojem niečoho podobného. Opäť nechýba ani sympatický hrdina, v tomto prípade hrdinka, ktorej popri osvedčenom SLJ sekundujú väčšinou len ploché postavičky na čele s predvídateľným záporákom, na ktorého bola škoda vyplytvať také herecké eso, akým je Jude Law. Vo výsledku však ani nie som príliš sklamaný, čo však bude predovšetkým zásluhou toho, že som dostal presne to, čo som očakával - nenáročnú, akčnú zábavu, ktorá mi aspoň trochu dokázala napraviť náladu po minuloročnom „prúsere“ s Čiernym panterom. (60%)