Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Horor
  • Akční
  • Krimi

Recenze (111)

plakát

Incognito (1958) 

Americký export v službách francúzskej kinematografie Eddie Constantine s eleganciou a bez pokrivenia motýlika absolvuje dobrodružnú misiu lokalizovanú Azúrovým pobrežím a nočnými podnikmi parížskeho Montmartru. V odľahčenom predbondovskom duchu, s mierne komicky pôsobiacimi konfrontáciami so záporákmi a jemnými interakciami s fyzicky nadaným opačným pohlavím (na čele s rozkošnou sekretárkou Danik Patisson), predstavuje snímka dobovú nenáročnú zábavu pre priaznivcov európskej žánrovej tvorby s decentne pokleslým nábojom. P.S.: Vo filme je prítomný i odkaz na postavu Lemmyho Cautiona, ktorého Constantine stelesňoval opakovane, či Jess Hahn v roličke, ktorá sa neprebojovala do obsadenia ani na IMDb.

plakát

Anděl pomsty (1981) 

V komparácii s predchádzajúcim autorovým diletantským počinom sa jedná o značný posun, čím však rozhodne nechcem tvrdiť, že scenár Ms. 45 je prešpikovaný invenčnou virtuozitou a vyvaruje sa alogickým miestam. Ferrara umne buduje deviantnú atmosféru amerického veľkomesta, plného špinavých bočných uličiek, ktoré sú semenišťom rabiátnych uspokojení rozmanitého spektra indivíduí (vrátane samotného režiséra v roličke znásilňovača – prvolezca). Krehká a éterická Zoë Lund, ktorej vzrastajúca mizandria vyvrcholí fascinujúcou mníšskou štylizáciou, je režisérovým najväčším tromfom. Spomínané zložky a akceptovateľná minutáž v symbióze s dynamickým príbehom vytvárajú zo snímky temer orgazmický trashový zážitok.

plakát

Equus (1977) 

Príspevok divadelnou predlohou nezasiahnutého recipienta: Equus (lat. kôň) je presne ten typ filmu, pri ktorom sa cítim intelektuálne menejcenný, dielom, ktoré ma fascinuje svojou myšlienkovou hĺbkou, svojou hereckou dokonalosťou. Sidney Lumet nikdy nepredstavoval režiséra diváckych filmov, ktorých primárnou funkciou je určitá forma relaxu, zábavy. Jeho Equus dokonale spĺňa tieto parametre, je to film náročný, no krásny a v kontexte režisérovej tvorby i tematicky odvážny, i keď formálne strohý, evokujúci svoju genézu na divadelných doskách. Všetci zúčastnení hrajú bravúrne, Burton a Firth stelesňujú mimoriadne výrazné figúry, najmä Burton exceluje a predstavuje doslova herecký kolos, ktorý ma svojou expresivitou v závere prikoval do kresla a vyvolal zimomriavky na tele. Môj stret so snímkou nastal v príhodnej trudnomyseľnosti, jej dopad bol teda viac než enormný...

plakát

The Sadist (1963) 

Archetypálna exploatačná snímka s hutnou aurou béčkovosti, ktorej interesantnosť predstavuje hneď niekoľko atribútov, odlišujúcich sa od podobne poňatých filmov, vzniknutých o jednu až dve dekády neskôr. Film vo svojom minimalizme – badateľný nízky rozpočet, prakticky len päť relevantných postáv, lokalizačné ohraničenie, ktoré je redukované temer počas celej minutáže na opustenú benzínovú pumpu a priľahlé vrakovisko, kulminuje do atmosféricky mimoriadne silného psychického teroru. Obeťou útoku nie je partia študentov, ale traja učitelia, titulný antagonista je pamätihodný buran s výraznou mimikou. Postavy sú príjemne kontrastné, stret inteligencie, čistoty, meštianstva s ohyzdnou, rurálnou dvojicou negramotných milencov. Časové ohraničenie je determinované sálajúcim slnkom, nočná scéna absentuje úplne, synergia s prašnými exteriérmi a finálnym využitým strelných zbraní evokuje ďalší relevantný klasický americký žáner, western. Sadista je ideálnou nočnou zábavou, materiálom, pre záujemcov o rozšírenie žánrových vedomostí, filmom, ktorým si svoj celovečerný debut odbil budúci slávny oscarový kameraman, maďarský rodák Vilmos Zsigmond.

plakát

Rozbitý svět (2012) 

Britská artovka s výrazným sociálnym presahom. Príbehy niekoľkých generačne i spoločensky rozdielne postavených ľudí, žijúcich v susedstve, ktorých životy sa pretnú v slede viacerých osudových udalostí. Počas sledovania som si hovoril, že túto malú, televízne pôsobiacu drámu s nepasujúcim soundtrackom a priveľkou skratkovitosťou by si nikto nevšimol, nebyť prítomnosti Tima Rotha a Cilliana Murphyho. Záverečná patnásťminútovka je však mimoriadne silná a doslova ma prevalcovala.

plakát

This Is Love (2009) 

Obraz jedincov, ktorých duša prežíva v temnotách odpudivej stoky. Akýkoľvek pokus o útek sa javí ako nezmyselný, akýkoľvek náznak citu sa končí ako prelud blázna, ktorý uveril svojej naivite. V temnote sa ale prchavo objavuje nebadateľný záblesk svetla, ktorý môže pre stratencov predstavovať poslednú nádej na dosiahnutie relatívneho šťastia. Jeho slabá žiara však môže kedykoľvek vyhasnúť. Ťaživou depresiou prešpikovaný príbeh o osude ľudí, ktorých mizernú realitu prepojila náhoda, poňali nemeckí tvorcovia frontálnym útokom na divákove emócie. Nezriedkavé iracionálne konanie postáv a až násilné lipnutie na dramatizácii príbehu však výrazne redukujú výpovednú hodnotu snímky. Fascinujúca Corinna Harfouch je vo svojom hereckom koncerte hnaná do extrémov, v ktorých jej postava hraničí až s karikatúrou. Celkové vyznenie filmu sa tak rozplýva v zbytočnej hre na efekt, po ktorej zostáva len niekoľko konvenčných pejoratív adresovaných beštii v ľudskej koži.

plakát

Cukr, káva, limonáda (1993) 

Cukor, káva, limonáda, príznačný názov pre snímku autora, ktorého diela vo mne evokujú neortodoxné chuťové kombinácie, ktorých konzumácia môže vyvolať neočakávané následky. Blier snúbi komiku s tragikou, aplikuje svoj tradičný absurdný humor na rozprávanie o nekonvenčom vyrastaní jednej rebelantskej dievčiny, osciluje medzi mladíckou hravosťou a pučiacou sexuálnou imagináciou. Problematické sú postavy príbehu, medzi ktorými som nenašiel nikoho, ku komu by som si mohol vybudovať iskierku sympatie, dominantná hlavná predstaviteľka ma neustále iritovala a neoslovovala ma ani svojimi vizuálnymi (ne)dispozíciami. Snímka, v ktorej vás najväčšmi zaujmú originálne uzdravovacie metódy korpulentnej černošky, prechádza útrobami filmového labužníka pomerne zdráhavejšie. Blier, pre ktorého tvorbu je kontroverzia signifikantná, netočí bežné príbehy, ani príbehy, ktoré by som príjimal jednoznačne kladne alebo záporne, ich nevyrovnanosť je ich leitmotívom. Tentoraz mi však v jeho svete chýbalo viacej vzájomných sympatií, prípadne aspoň prítomnosť veľkého Gérarda, no na druhú stranu musím zhodnotiť i túto skúsenosť s jeho tvorbou ako pozoruhodnú a nepredvídateľnú.

plakát

Probuď se, špione (1982) 

Temer geniálna konfrontačná záležitosť francúzskej krimi, ktorej pozitíva stelesňujú obligátne aspekty, ktoré od podobne ladených filmov očakávam. Adekvátne zauzlený scenár, nejednoznačný antagonista, realistické prostredie, ktorému tentoraz dominuje švajčiarsky Zürich, tradične dokonalý Morricone, tradične bezchybné obsadenie. Opätovne adorovať Venturov výkon by bolo zbytočné, no priam dokonalým ťahom je obsadenie Piccoliho (pod noblesným vystupovaním nachádzajúce sa nánosy dlhoročnej špiny a marazmu), či viaceré miniatúry známych tvárí (Bruno Cremer, Bernard Fresson, Heinz Bennent). Rozuzlenie je očakávané, no táto brilantná filmárčina tým rozhodne netrpí. Milovníkom Venturu a kvalitného európskeho remesla doporučujem snímku servírovať ako dvojprogram s týmto kúskom. P.S.: Napriek Linovmu zamietavému stanovisku by ma maximálne zaujímalo, ako by tento materiál vyzeral v rukách prvotne zamýšľaného poľského provokatéra Andrzeja Zulawskeho.

plakát

Střelba (1966) 

Hellmana primárne zaujíma atmosféra, rachot zbraní je symbolický, preto treba poznamenať, že názov snímky je zavádzajúci a slúži ako klam pre tradicionalistických westernových divákov, tempo je pomalé a hypnotické ako pražiace slnko, ktoré spaľuje krajinu vo filme a spaľuje i duše postáv, ktoré mieria priamo do srdca zatratenia. Výrazná dramatizácia sa nekoná, charakteristika postáv je optimálna vzhľadom na ich solitérske bytie. Warren Oates, nastupujúca hviezda blížiacich sa 70. rokov v diele svojho druhého dvorného režiséra (po Peckinpahovi), nemá čím sklamať, krásne arogantná Millie Perkins, ako ženský element, ktorý je začiatkom konca a enigmatický Nicholson a jeho miniatúra, z ktorej prebleskujú lúče neskoršieho hereckého génia. Iritujúcim faktorom je len Will Hutchins, zabudnutá westernová hviezdička zo seriálu Sugarfoot, ktorého postava naivného kovboja mala zostať iba na stránkach scenára, Hellmanov cynický opus by si pokojne vystačil i s trojicou postáv a hodnotenie by mohlo smerovať priamočiarejšie do osemdesiatkových sfér.

plakát

Méďa (2012) 

Seth MacFarlane, autor niekoľkých televíznych animovaných nekorektností, prichádza na trh so svojim celovečerným debutom, v ktorom je hlavným ťahákom opätovne verbálne nekorektný jedinec, lascívny náruživec huličských interakcií a alkoholových tripov s vizuálnou podobou milovaného plyšáka vašich adolescentných ratolestí. Ťiaha prechodu z televízneho formátu do hraného celovečerného projektu však dopadla i na snaživého MacFarlana, jeho Macík prakticky celý film nerozhodne prestupuje zo serióznejšej, vzťahovej roviny do uvoľneného, bezstarostného územia stále nedospelých tridsiatnikov. Najväčší problém snímky však nie je jeho ambivalencia, ani fakt, že namiesto celovečerného zárezu evokuje skôr ľubovoľnú epizódu priemerného sitcomu, ale jeho mimoriadne problematický scenár. Vzťahová rovina je nudné klišé, pikantnejšie vtipy trpia priveľkou nevyrovnanosťou a spájacia línia s únosom plní úlohu nutnej scenáristickej výplne. Scény, v ktorých sa na scéne neobjavuje plyšový hrdina, nútia diváka sledovať namiesto filmu konštantný pohyb sekundovej ručičky na svojich hodinkách a herecké obsadenie je až prekvapivo nevýrazné, Wahlberg je nahraditeľný hociktorým z prípadných 1001 adeptov a Milu Kunis som si po Black Swan asi pomerne predčasne zaradil medzi nádejné slečny, ktorých dominantou nie sú len fyzické dispozície. Poteší aspoň zručný naburávač konvenciíí, pre mňa doteraz úplne neznámy, Sam „Flash Gordon“ Jones, ktorého cameo je najzábavnejšou časťou filmu a krivka zábavnosti počas party strávenej s ním vyskakuje do závratných výšok. Na celovečený počin je to však spolu s niekoľkými svetlejšími okamihmi veľmi málo, preto zostáva len poznamenať, že jeden nádejný adept na účtovníka u Brumíkov dobrú zábavu nerobí.

Ovládací panel
60. nej uživatel Slovensko
71 bodů