BlueNeon81

Narodil som sa v rovnaký rok, ako vznikla stanica MTV, čiže patrím do tej povestnej MTV generácie. Môj otec patril do generácie "kvetinových detí". Na Woodstocku síce bol až v kine, keď ho dákym zázrakom premietali (síce oneskorene) v socialistickom Československu a vtedajšie štátne vydavateľstvo Supraphon vydalo aj u nás kultový 3LP boxset s výberom nahrávok z Woodstocku za Kčs 240,- Môj otec mi o Woodstocku rozprával ako o udalosti storočia a preto nebolo neobvyklé, že som ako 18 ročný túžil po podobnom zážitku. Akurát som si to nemohol dovoliť a tak som ostal doma a čučal na MTV. Vtedajšie média, vrátane MTV, prinášali správy o tom, ako moja generácia nepochopila myšlienku Woodstocku a stalo sa to, čo sa stalo a vďaka Netflixu som mohol, ako štyridsiatník, vidieť to, čo sa tam dialo. Dokument je skvele natočený a na rozdiel od iných mini-doku seriálov, celkom dobre odsýpa a každý diel sa venuje jednotlivým dňom festivalu. Krásne vidno, ako otec myšlienky Woodstocku bol naivný chlapík, ako spoločník chcel v podstate na tom zaryžovať a ako to bola organizačná katastrofa. Jedine, čo mi v závere chýbalo, nejaké obsiahlejšie vysvetlenie osudov jednotlivcov po udalosti.

Dokument je samozrejme zaujímavý, najmä veľkým množstvom archívnych záberov a fotografií. Ale bohužiaľ sa niektorým témam venuje príliš stroho, ak vôbec, najmä jeho začiatky v Moduse, prvé manželstvo, sólová kariéra po odchode Laca Lučeniča, myslím, že by sa z danej témy dalo vytrieskať viac a neprepáliť stopáž. Asi najviac ma iritoval trikrát opakujúci sa trojitý záber na blondínu v plavkách a nebyť aspoň elementárnej znalosti Mekyho životopisu, tak aj "chronológia" osudu protagonistu. Z technickej stránky vecí mi vadili archívne filmové prepisy v SD rozlíšení, ktoré mohli vyžiadať z RTVS, ČT, NFA a SFÚ v nových HD/4K prepisoch. Ak by som išiel na dokument do kina ako platiaci divák, tak by som sa cítil byť okradnutý. Takto videné v telke je to za 3*

Ešte väčšie WTF, než Inception, Interstellar a Memento dokopy, zážitok z kina snáď lepší, než všetky zmienené filmy dokopy.

Fakt slabšie oproti jednotke.

Turbomix popkultúry.

Ten záver je riadne WTF. Tak iracionálne chovanie postáv som ešte nikdy v živote nevidel.

Som v šoku. Ako dokument je natočený ok, ale o čom dokument bol, z toho mi behal mráz po chrbte.

Únos je bez pochýb dielo, ktoré vo fonde slovenskej kinematografie rozhodne chýbalo. Po filmoch Lóve, či Kandidát, je tu ďalšia žánrovka, ktorá pôsobí prirodzene. Nebudem písať to, čo ostatní, z kina som odchádzal so stiesneným pocitom, čo je samozrejme dobré znamenie. Plné hodnotenie nedávam, pretože aj keď sa niekoľko vecí vynechalo, tie veci, ktoré ostali, mohli byť o trošku viac popísané, nech súčasná generácia ľudí narodených po roku 1989 nemá z neznalosti problematiky menší hokej. No a ešte na margo ostatných komentujúcich: toto je druhýkrát, čo vytýkam ostatným, že sa na slovenskú a zahraničnú kinematografiu nepozerajú rovnako. Tomuto filmu už niektorí vytýkali používanie vulgarizmov, ale keď akýkoľvek americký film sa pýši slovom "fuck" podaným sto, dvesto, tristo, päťsto krát, tak je to "ok". Akože vážení, haló? Ďalšia vec je produkcia. Ten film je jednoducho nízkorozpočťák a maximálne bude rotovať v slovenských a českých kinách, nikdy tu nevznikne megarozpočtový lokálny film, ktorému sa reálne vráti tak možno stotina z projekcií kina, tak trošku aj na toto prihliadajte.

Ako fanúšik Beatles musím tlieskať. Samozrejme, väčšinu záberov som už videl, najmä na povestnej Antológii, ale tento dokument sa točí len okolo ich turné a ide priam dopodrobna. Atmosféra v kinosále bola vynikajúca.

Pár zaujímavých nápadov, ale inak taký priemer. Neurazí, nenadchne. Na jedno pozretie.