BlueNeon81

Súbežne sa natáčala nemecká verzia s názvom Der Scheidungsgrund. Hlavnú ženskú úlohu hrala Anny Ondráková, ale hlavnú mužskú úlohu hral britský herec Jack Trevor.

Súbežne sa natáčala nemecká verzia pod názvom Arme kleine Inge.

V jednej scéne je spomínaná a citovaná kniha "Kamasutra", ktorá vyšla v roku 1969. Dej filmu sa však odohráva o rok skôr.

Pre scénu zvracania čerešňových kôstok vytvorili animatronickú bábku s podobou herečky Veronicy Cartwright (Felicia Alden) v životnej veľkosti, ktorá vyzerala veľmi vierohodne. Tvorcovia následne s pomocou bábky natočili niekoľko záberov, prevažne rôzne fázy zvracania. Testovacie publikum však zábery s bábkou vôbec neprijalo. Do finálneho zostrihu sa preto dostal len posledný a značne skrátený záber a jeden záber s herečkou, ktorá mala v rukávoch blúzky schované hadice, ktorými prúdili umelé zvratky.

Súbežne sa nakrúcala aj česká verzia pod názvom Jsem děvče s čertem v těle (1933).

Názov Rabaka je zložený z troch mien hlavných členov vtedajšej zostavy Elánu: Jožo Ráž, Ján Baláž a Martin Karvaš.

Krauz uteká po Kamennom námestí v Bratislave popri Prioru. V pravej časti však chýbajú minimálne dva stánky, ktoré tam v roku 1992 stáli. Jeden bol stánok PNS, druhý, modernejší, stánok stál kúsok ďalej a predávali v ňom sezónne hot-dogy, langoše a varenú kukuricu.

Krauz uteká k bratislavskej Hlavnej stanici, ktorá vôbec nevyzerá, ako pôvodná budova. Je inak naklonená k obratisku autobusov a trolejbusov, navyše tam chýba prístavba, ktorú postavili v roku 1989. Pred tvorcami vymyslenou budovou vlakovej stanice sa navyše točí na obratisku trolejbus, ktorý má nesprávne evidenčné číslo – je trojciferné a začína číslom 1, ktoré je umiestnené na pravom hornom rohu. V Bratislave majú trolejbusy od roku 1983 štvorciferné evidenčné čísla, ktoré začínajú číslom 6 a boli umiestnené nad ŠPZ.

Diely „Hon na lišku“ a „Tatranské pastorále“ museli byť po roku 2000 zreštaurované z pôvodných negatívov, pretože pozitívy, ktoré sa predtým používali na videoprepis, boli do roku 1989 z cenzúrnych dôvodov prestrihané. Tieto dva diely majú tým pádom oproti ostatným oveľa lepšiu kvalitu obrazu.

Jeden z mála medzivojnových maďarských filmov, u ktorého sa zachoval pôvodný kamerový negatív. Ten sa v roku 2012 digitálne zreštauroval a film vyšiel na Blu-ray.

Hlavný koproducent Warner Bros. si i napriek nesúhlasu režiséra Ozerova, vybojoval obsadenie herca Powersa Bootha do hlavnej úlohy generála Čujkova.

Jurij Ozerov nedokázal získať dostatok finančných prostriedkov na film priamo v ZSSR, a tak zažiadal o koprodukčnú výpomoc v zahraničí. Vďaka prebiehajúcej perestrojke sa mu ako hlavného koproducenta podarilo získať americké štúdio Warner Bros. Produkčnú výpomoc zaistili Barrandov a Defa.

Historicky prvá sovietsko-americká koprodukcia.

Scéna, kde družičky vracajú, sa pripravovala tak, že štáb vyrábal umelé zvratky z ovsenej kaše, vody a potravinárskeho farbiva a nalieval ich do kelímkov, z ktorých si potom herečky nalievali mimo záberu do úst.

Hlavní protagonisti sa v skutočnosti nemali veľmi v láske. Sharon Stone dokonca počas natáčania pripomínala, že by radšej prijala ako partnera Baldwinovho staršieho brata Aleca. Nakoniec časť milostných scén natočili herci individuálne s dablérmi.

Paradoxom je, že počas natáčania sa Leonardo DiCaprio a Claire Danes neznášali. Claire Danes kritizovala DiCapria, že hrá ako amatér a Leonardo DiCaprio jej zas vyčítal, že je až príliš seriózna.

Paľo Bielik bol od nakrútenia verzie z roku 1935 tak posadnutý Jánošikovskou tematikou, že svoju verziu poňal absolútne veľkolepo – film natočil širokouhlo na americký farebný materiál Kodak ako dvojdielny veľkofilm, niektoré kópie sa dokonca distribuovali v kinách v systéme CinemaScope so štvorkanálovým zvukovým mixom. Existencia CinemaScope kópií je žiaľ dodnes nejasná.

I napriek tomu, že filmové štúdio Koliba bolo od roku 1953 absolútne sebestačné, museli všetky laboratórne práce uskutočniť v laboratóriách na Barrandove, pretože na Kolibe nemali ešte skúsenosti so spracovaním filmového materiálu Kodak.

Film nakrúcala slovenská filmová spoločnosť Nástup, ktorá dovtedy natáčala len spravodajské a dokumentárne filmy. Hanka sa vydáva mal byť jej prvý celovečerný hraný film.

Film mal byť prvý farebný slovenský celovečerný film, ale kvôli SNP sa prerušilo natáčanie, ktoré sa neobnovilo. Z filmovania ostali len neozvučené zábery o dĺžke 90 sekúnd a kamerové skúšky o dĺžke 136 sekúnd, ktoré sú čiernobiele.