frolish

Za tych 196 minut som sa vobec nenudil, prave naopak, ale druha polovica mi pride predsa len vyrazne slabsia a ten zaver, na to kolko dostal priestoru, ma velmi nedostal. Ma to niekolko vynikajucich scen (nalet vrtulnikov za Wagnera, surfovanie) a sialenstvo vojny a jej dopad na ludi to vykresluje presvedcivo a naturalne - u mna vyhrava scena na lodi so steniatkom. Tie Brandove filozoficke uvahy som teda ale moc nezral a jeho postava mi prisla trochu zbytocne predramatizovana.

Vyborne vystavany pribeh s presvedcivymi hercami, ktoreho intenzitu a dolezitost vstrebete prirodzene, jednoduchym spospobom, bez zbytocneho tlacenia na city. Keatonova nominacia by bola imo asi viac na mieste tu, nez v Birdmanovi. Silne 4*.

Skoda, po dvoch Villeneuveho atmosferickych peckach som sa do toho tento raz nedokazal ponorit. Benicio Del Toro vyborny, vacsina jeho scen na cele s vecerou pri stole mala grady, ale Emily Blunt, tak svojou postavou ako aj herecky pre mna nebola zaujimava. Svojim sposobom chaoticke davkovanie deja s minimom informacii skrz nu mi skor vadilo, napriek tomu ze bolo prostriedkom na dosiahnutie relativne uspokojiveho vypointovania. Tym myslim celu zaverecnu operaciu a vynikajuci posledny zaber, ktory sa uz stava u rezisera pravidlom. Na druhe pozretie so znalostou deja by to bolo mozno o malo lepsie, musim ale konstatovat, ze minimalne polovicu filmu to bol len volajaky zvlastny rozbeh, ktory mi nemal co povedat. Za mna to rozhodne nebol divacky najstastnejsi pristup, uz len ta idea venovat sa tolko postave, na ktorej v konecnom dosledku vlastne ani nezalezi... (nehovoriac o tom, ze o jej naivite za danych podmienok by sa dalo pochybovat). Lepsie 3*.

Miestami typicky žánrovo presladené, ale celkovo omnoho menej klišovité a predvídateľné ako býva zvykom. Channinga nemusím, ale pre Rachel mám slabosť a tu opäť vytiahla mierne nadpriemernú romantiku na štvrtú hviezdu. Koniec mohol vygradovať trochu lepšie, emócie z toho sršali počas celého priebehu o čosi viac ako posledných 20 minút, ale inšpirácia skutočným príbehom to ospravedlňuje. Príjemná "snílkovina". 70%

Epizóda IV prezlečená do efektov roku 2015. Neurazí, vyslovene nesklame a väčšina skalných si vďaka remakeovitému príbehu a postavám príde na svoje, ale jednoducho to neprináša nič nové. Fungujúci film po režijnej, dejovej aj hereckej stránke, ale aby zaujal niečím viac než všadeprítomným ošiaľom z návratu kultovej ságy, musel by byť trochu odvážnejší a menej vsádzať na istotu. Takto to bez jedinej "koulervoucí" scény (všetky, ktoré nimi mali byť, vrátane tej hlavnej, boli zúfalo čitateľné), vyšumí pomerne rýchlo a objektívny kritický divák bude ťažko hľadať dôvody pozrieť si to znova. 70%

1. seria - 90%, 2. seria - 85%, 3. seria - 85%, 4. seria - 100%, 5. seria - 100%. Nie som fanusikom "historickeho fantasy", dokonca by som povedal ze obdobny zaner vyslovene nemam rad. Prave kvoli tomu a nelakavo dlhej stopazi som s GoT otalal nejaky ten rok, nuz a som nesmierne rad, ze som sa mu nakoniec poddal. Serial svojim velkolepym spracovanim a vypravou zaujme hned od zaciatku, no nastastie to je len jednym z velkeho poctu pozitiv, ktore dokaze ponuknut. Brilantny scenar drzi splet naozaj mnohych dejovych linii a postav paradne pohromade, sponuje napatie do maxima a vytvara taky komplexny svet a pribeh, ze v nom divak naozaj zije spolu s postavami. Zaroven sa mu pri mnohych dejovych linkach takmer vzdy spravne dari odhadnut kam pritlacit, a to napriek tomu (alebo prave preto?) ze ide tvrdo proti divakovym ocakavaniam (aspon do momentu kym si divak uvedomi, ze sa ma na ocakavania radsej vykaslat). Po prvej serii som bol velmi prijemne prekvapeny a hodnotil by som sa za slabsich 5, asi najma z dovodu ze som nemal k postavam a onomu svetu vybudovany silnejsi vztah. Dalsim dvom seriam sa da vytknut miestami prilisny patos a silena osudovost (oboje v danom zanri vsak lahko prepacitelne) najma pocas dialogov, ci skor monologov hlavnych protagonistov, ktore akoby svojou velkolepostou chceli predcit samotny pribeh. Ten mna osobne v tejto faze bavil o malicko menej, stale to vsak bola prvotriedne remeselne zvladnuta praca a rozhodne nadpriemerny zazitok po vsetkych strankach. V stvrtej serii si ma serial nadobro ziskal do dozivotneho fanklubu, ked ma v tretej epizode polozil na lopatky neschopneho vstat az do uplneho zaveru sezony. Obrovsky podiel na tom ma nepochybne autor predlohy, no musim (aj ked som uz milionty) vyzdvihnut najma herectvo Petera Dinklagea, ktory mi v nejednej scene sposobil neskutocne zimomriavky (za vsetky ostatne uz teraz legendarna obhajoba na sude). Uz rozumiem tomu sklamaniu fanusikov GoT, ked minulorocna Emmy sla do ruk Aaronovi Paulovi (a to pisem ako die-hard fanusik Jesseho a Breaking Bad). Najlepsie na tom celom bolo, ked som na zaciatku s04e09 nahnevany zistil, ze mi "prepli" dejovu liniu (netrpezlivo cakajuc na osud Dinklagovej postavy z predoslej epizdody, ktora bola pre mna vrcholom serialu) a nakoniec sa stal svedkom hadam este epickejsej, a vobec jednej z najnadupanejsich serialovych casti vsetkych cias. Piata seria nasledne trpela pomalsim rozbehom (tempo z druhej polovice stvrtej asi ani nebolo mozne udrzat) a uz som zacinal pocitovat mierne sklamanie. To vsak zmizlo tak rychlo ako prislo, ked som si uvedomil, ze to vsetko bola len priprava pody pre monumentalne vyvrcholenie v podobe poslednych troch epizod, zas raz na urovni nemajucej v sucasnom serialovom svete obdoby. Pripajam sa k netrpezlivemu masovemu odratavaniu dni do pokracovania tohto skveleho zazitku.

Obsahovo, pocitovo, myslienkovo (jednoducho v kazdom smere okrem vizualu a zvuku) je to tak neskutocne vyprazdnene, az to boli. Keby som dopredu nevedel stopaz a nepozeral sa na cas, celkom vazne by som to odhadol na 3 hodiny. Az tak velmi ma ta repetitivna akcia, nepodlozena ziadnymi pribehovymi zakladmi ci sympatiami k postavam, ubijala a unavovala. Prva tretina bola este fajn, svet vyzeral zaujimavo, akcia slusne gradovala. Scena s prechodom do pustnej burky, prestrihy medzi hustym oranzovym prachom a temnym sivym pozadim boli vizualnym blahom, rovnako ako nasledne vynorenie sa Hardyho hlavy z piesku. Prislo spomalenie a dufal som v rozpracovanie pribehu a spojenie sa s postavami - to sa vsak nekonalo ani naznakom. Skratkovite, nic neriesiace dialogy boli odbite za par minut a nekonecne nahananie prestavalo byt zaujimave. Ked potom Hardy na motorke dobehol tu tlupu zien a prehlasil navrat naspat, uz som len trpel. Bolo mi absolutne jedno, ci jemu alebo Charlize useknu hlavu, ci vybuchne auto vpravo alebo vlavo a ci vobec dorazia do ciela. Vsetko to boli len mlkve figurky Millerovho cirkusu, ktory sa bezohladne vykaslal na pribeh a postavy, aby nam mohol do zblbnutia servirovat tu istu nahanacku hore-dole s obcasnymi prvopolanovymi prestrihmi na samoucelne stylove detaily. Toto teda nie je umenie a ja to rozhodne neberiem. 50%

Jeden z pripadov, ked je patranie po tom, co nam to chcel vlastne autor povedat, dlhsie nez film samotny. Enemy je lynchovsky mindfuckovy a atmosfericky, ale obcas predsa len posobiaci trosku natahovane a spomalene. Nejakeho velkeho rozuzlenia, na ktore vsetci netrpezlivo cakame, som sa dockal az po patrani internetom (https://www.youtube.com/watch?v=v9AWkqRwd1I - samozrejme spoilery),na konci som mal v hlave len jedno velke WTF, ako azda kazdy. Zaujimavy pocin, ktorych v inteligentom baleni (aj ked sa to bezprostredne po pozreti moze javit inak) nie je nikdy dost, ale aj tak si myslim, ze Villeneuvemu o nieco lepsie sadol tradicnejsi thriller v podani Prisoners. Kazdopadne opat dokazuje, ze s atmosferou a divakovymi ocakavaniami vie narabat vyborne. Na prve pozretie slabsie 4.

Film ma typicky Bayov nedostatok, ktory sa naplno prejavil v serii Transformerov - zabuda, ze menej je niekedy viac a nevie kedy prestat. Keby sa namiesto neutichajuceho davkovania rychlosti, hluku a explozii sustredil radsej na divakove myslienky a emocie, pre ktore je namet ako stvoreny, mohol z toho byt ozajstny klenot. Uvod totiz slubuje vsestranny filmovy zazitok, bohuzial prehluseny neprimerane dlhou akciou v tempe, ktore uz nema kam vygradovat a zabija potencial na nieco viac ako len efektny vyplach. Mrzi ma to o to viac, ze ked film polavi na tempe, funguje vyborne (decka na stanici, reklama na ulici) a rovnako tak aj v konverzacnej rovine (v zariadeni ci neskor v dome). Bohuzial su to len chvilove zablesky a na konci som bol po neustale sa opakujucej megalomanskej akcii taky ubity, ze mi na tom, ako sa to skonci (nie ze by to bolo nejakou zahadou) takmer nezalezalo. Chemia ustredneho dua ale funguje na jednotku a Scarlett je hadam este krajsia nez obvykle. Skoda, ze sa tvorcovia vybrali jednoduchsou cestou a vyhli sa polemike, ktoru v uvode tak slubne nacrtli. Ak by som to videl v kine v case vzniku, mozno by vydalo aj na 4*. 70%

Chladne, temne prostredie podzemneho bunkra v odlahlych horach a nevyspytatelny vizionar-genius-alkoholik na prahu svetoveho prelomu v umelej inteligencii. Mraziva atmosfera by sa dala krajat, moralna dilema je krasne ponechana na uvazenie divaka. Problemom pre niekoho moze byt, ze Gleeson sa do role sympataka nehodi (ak nim teda mal byt) a tym padom sa divak vlastne nema na koho citovo naviazat. Na druhej strane, ak by mal, nebolo by tolko priestoru pre vlastne myslienky ohladom onej moralnej dilemy, co ja osobne povazujem za plus. Po zvrate to mohlo vygradovat trochu silnejsie a bola by to dokonalost - scena, ktora mala byt vrcholom filmu, nim nebola (inak by som to mal asi za 5*). Celkovo ale velmi silny zazitok s maximalnym ponorenim sa do atmosfery a pribehu. Pre fanusikov sci-fi zanru povinnost. 90%