cashflower

cashflower

okres Bratislava

61 bodů

Moje oblíbené filmy

  • poster

    Donnie Darko (2001)

    Hmmm, čo napísať k tomuto skvostu, kde sa slová stávajú tak chabučkým, tak "smiešnučkým" vyjadrovacím prostriedkom obrovského feeling-u... Prísť na chuť nebolo tak jednoznačné, ako sa môže zdať (keďže ho mám v topke) - po prvom zhliadnutí som bol totálne mimo (očarený, omráčený, neschopný sa zmôcť asi ani na jedinú ucelenú myšlienku), ale zároveň dychtiaci po pochopení - pamätám si moje provizórne hodnotenie 3*, o pár mesiacov na to som ho videl druhýkrát, po dvoch rokoch tretíkrát, kým som mu docela nepodľahol a neobjavil tú ohromnú genialitu po viacerých stránkach. Samozrejme existuje veľa výkladov filmu, jeho DC verzia (ktorú ale nedoporučujem {min. nie ako prvú voľbu}, keďže práve ničí to krásne tajomno a svojim spôsobom ľahkosť a ucelenosť filmu), režisérov výklad (trúfnem si konštatovať, že ani sám Richard Kelly si nebol úplne vedomý toho akú Giocondu stvoril) atď... ...myslím si, že práve tá mystika, to čo sa v nej skrýva je to najpôvabnejšie/najkrajšie a týmto si dovolím povedať: najlepšie vysvetlenie/pochopenie filmu je práve to Vaše, to ktoré vo Vás prebudí to nadšenie, ten pôžitok, tú magičnosť a nezabudnuteľné momenty z filmu, ktoré sa Vám navždy vryjú do hlavy - nenechaj si ich nikdy vziať... ...pre mňa je Donnie Darko jeden špičkovo natočený originálny mysteriózny film s úžasne plynúcou/gradujúcou niekedy až mrazivou atmosférou o velikej láske, strachu a o nesmiernom obetovaní sa, pod nádherne priesvitným závojom mystiky, ktorú dopĺňa fantastická hudba s famóznym výkonom Jaka Gyllenhaala. {...rozhodne, ak ste už videli film tak doporučujem video song: Donnie Darko - Mad World, kde slová, hudba a obraz hovoria úplne za všetko...} ...the best movie ever...

  • poster

    Fontána (2006)

    Tie najväčšie diela s takou hĺbkou veľakrát nezájdu pod kožu hneď na prvý krát a tak isto tomu bolo aj pri tomto snímku. To že sa jedná o audiovizuálny skvost som zhodnotil ako tak už po prvom zhliadnutí, ale to čo v sebe skrýva, čo nám chce povedať už nebola prechádzka ružovou záhradou. Po niekoľkých projekciách sa mi môj pohľad na snímok stával čim ďalej viac bližším. V dnešnej dobe by som povedal to najpodstatnejšie: spirituálny diamant kinematografie. SPOILER: (Ak ste nevideli film, tak doporučujem nečítať) ---------Na prvý pohľad sa môže zdať vo filme veľký chaos (keďže sa nám tu rovno prelínajú tri príbehy), ale Darren Aronofsky dokázal každý jeden detail, symboliku a jej význam tak "napasovať", že sa nič ničím nevylučuje, ale práve naopak, že sa až neuveriteľne precízne dopĺňa a zhoduje... Jedna duša v troch príbehoch pretkaných dokopy: dobyvateľa Toma, ktorý sa snaží nájsť "liek" pre Španielsko, ktoré sa vrhá do náručia záhuby/inkvizície a ako nitky osudu, ktoré sú navzájom prepletené majú naviesť Toma "dopovedať" tento príbeh v tzv. realite, kde sa snaží zachrániť (nájsť liek na smrteľnosť/záhubu) svoju milovanú Izz a nepripúšťa inú možnosť jej "spásy" ako len záchranu... "Death is a disease, it's like any other. And there's a cure. A cure - and I will find it." , až po metafyzický príbeh Toma, ktorý by sa mohol dať popísať ako spirituálne (v hlbokej meditácii - "neohraničenom čase", kde sa Tom stále hľadá) poňatie zrkadlenia reality v mystickej súhre s milovanou (...nevie sa vysporiadať so smrteľnosťou a tak s vytetovaným prsteňom hľadá sám seba pričom strom predstavuje takisto Izz, až prijme smrteľnosť vlastného Ja a po nasadení pravého prsteňa {už nie je Izz a Ja ale My ako jedno bytie v "tanci" večnosti} uzavrie aj túto časť neúplnej kapitoly seba samého a precitne - inak tu by som upustil od pomenovania vesmírny Tom z budúcnosti)... film je o to fascinujúcejší, ak si človek uvedomí, že sa tu nejedná o minulosť, prítomnosť a budúcnosť, ale o tri pohľady/reality chápania tej istej skutočnosti/osoby v rôznych úrovniach "bytia" odohrávajúcich sa "tu a teraz", z ktorých napokon vzniká jeden ucelený príbeh... “Our bodies are prisons for our souls. Our skin and blood, the iron bars of confinement. But fear not. All flesh decays. Death turns all to ash. And thus, death frees every soul.” --------- KONIEC SPOILERU Aronofsky dokázal tak nádherne, tak jednoducho (po viacerých zhliadnutí) podať základnú/prvoplánovú myšlienku (tajomstvo života, pravej lásky a skutočné pochopenie smrti) a pretvoriť ju do tak nádherného audiovizuálneho umeleckého diela, že človek si začne uvedomovať ako málo stačí aby svoje odpovede prestal hľadal všade okolo seba, ale pozrel sa "sám do seba". ...second best movie ever...

  • poster

    Obvyklí podezřelí (1995)

    Naprosto geniálna crime s nádychom mystery, ktorá veľmi dlho u mňa kraľovala na pozícii numero uno. Príbeh, v ktorom zistite, že "zelená" nemusí vždy znamenať len zelenú farbu. Príbeh, kde sa vám pred očami rozohraje nevinná (spočiatku) šachová partia, na ktorej konci zaznie: "...ďakujem, bola mi česť si s Vami zahrať, moje meno je Garry Kasparov "... a vy si v "duchu" poviete: "Ow f*ck.. what the Hell...?!" Príbeh o "bábke", ktorá dokázala oklamať svet, že Diabol neexistuje; alebo príbeh o diablovi, ktorý dokázal vytvoriť "bábku" a oklamať svet?... kto je tou "bábkou" a je vôbec bábkou?, kto tým "stvoriteľom" a hlavne, kto je to "sakra" Keyser Söze???, pri mene ktorom vám tuhne v žilách krv... ,,The greatest trick the Devil ever pulled was convincing the world he didn't exist". Vyzdvihujem do výšin fenomenálny herecký výkon Kevina Spacey-ho v stvárnení mrzáka menom Verbal.

  • poster

    Un homme qui dort (1974)

    Existenciálny príbeh študenta blúdiaceho Parížom... film s ktorým sa nejeden z nás dokáže stotožniť, film ktorému sa dá povedať Áno, ale ako dlho bude znieť to Áno, ako dlho budú nasadené "ružové okuliare"? - poviete si na konci to isté čo na začiatku? Možno ostanete bez slov a budete len tak civieť do prázdna, užasnutý nad celkovým dojmom z filmu, pohybom kamery, kontrastu čiernej a bielej, hĺbke ostrosti, podmanivej hudbe, záverečným slovám atď. ...monotónny hlas vás dokáže veľmi rýchlo dostať do stavu spánku a preto neodporúčam pozeranie v neskorších hodinách (dva krát sa mi podarilo krásne zaspať), ak máte k dispozícii iné dabingy, tak doporučujem skúsiť na prvé zhliadnutie práve ten, ktorému najlepšie rozumiete (aj keď máte titulky) - film je to dosť hlboký a niekedy má až veľa preveľa slov, no netreba sa dať hneď na prvýkrát odradiť (francúzština je prenádherná to áno a najviac mi pasuje k filmu, prvý krát som to pozrel celé v originále s en titulkami a super, ale v angline som zbehlejší a som vďačný za tento dabing).

  • poster

    Pokojný bojovník (2006)

    Knižnú predlohu som síce nečítal (1-2 ľudia s ktorými sa viem pobaviť aj na toto téma, mi povedali svoj názor, že o čo všetko je kniha lepšia, ale...),no môžem povedať, že film sám o sebe je báječne natočený a pointa skvelo vyrozprávaná. Vo filme veľakrát zaznejú veľmi hĺbavé myšlienky, ktoré nám bežne (v našom bežnom živote) preletia jedným uchom dnu a druhým von. Snímok pojednáva o sne (každý z nás má určite dáky sen - mimochodom o šport sa tu naozaj nejedná, posolstvo z filmu je aplikovateľné, na ktorýkoľvek aspekt v našom živote) mladého športovca (Dan Millman), ktorý sa mu ale rúti ako domček z karát po ťažkom incidente. Nastáva otázka čo teraz? Vzdať sa, ponoriť sa do zúfalstva alebo "skúsiť" nemožné? Cesta za pochopením nieje vydláždená ružami a Dan tak bojuje hlavne sám so sebou, s naučenými poznatkami ako funguje život. Pre transformovanie (zmenu myslenia) mu práve pomáha pád do jamy levovej a aj keď od okolitého sveta (priatelia, doktori, tréner...) dostáva signály beznádeje a prehry, tak sám v sebe nachádza silu bojovať s mystickou výpomocou Socratesa. Učí sa spoznávať zmysel života - aj keď cieľ môže byť nádherný (stále to bude len budúcnosť v našom ponímaní reality, ktorá sa mení každou sekundou nášho rozhodnutia - slobodnou vôľou), tak pravé šťastie tkvie v jeho spoznávaní (teda v prítomnosti, v žití). ,,The journey is what brings us happiness not the destination.” Ako hlboko "musí" človek padnúť, aby dokázal vysoko vzlietnuť? Film je vernou adaptáciou našich životov, kde takisto človek okúsi a pochopí hodnotu života, radosti, šťastia veľakrát až po hlbokom zásahu do srdca. Stačí sa pozrieť okolo seba a započúvať sa, koľkí ľudia sú ako Dan Millman, ktorí prežili pád a sú teraz na ceste k výšinám. A naozaj sa nejedná len o športové výkony, ale je to aplikovateľné všade či už ako skúsenosti po: šikane (cez internet, škola, rodina, kvôli tomu alebo onému... atď), znásilneniu, smrteľnej/vážnej chorobe-incidentu, úmrtiu blízkeho, strate práce - chudobe, atď atď a vyrovnávanie sa s týmto... - väčšinou ak to človek dokáže (teda nepodľahne, ale bojuje - nezačne všetko nenávidieť, včetne seba samého) tak zažije na druhej strane veľký boom (jin a jang)... na ceste sa mu vracajú spomienky z minulosti, trápi sa nad budúcnosťou nieje si istý či môže niekomu veriť (tým ho to brzdní, dáva pod nohy polená, vytvára bloky), či môže vôbec sám sebe veriť (ako sa hovorí - nemá na ružiach ustlané), ale o to väčšmi si potom dokáže užiť ten pocit víťazstva (presne ako Dan Millman)... Síce snímok je svojim spôsobom jednoduchý a viac menej neprináša žiadne nové informácie, ale predsa v jednoduchosti je krása a navyše podaná s takou ľahkosťou a noblesou. Pre toto všetko má tento film u mňa vysoké hodnotenie, je "akousi" sondou do života ľudského pokolenia a má zaslúženú pozíciu v mojej top 10 (knihu by som si niekedy rád prečítal, ale keďže písmenká ešte stále nie sú mojim verným kamarátom {aj keď sa to zlepšuje - už čítam cez mesiac The Alchemist od Coelho} tak nebudem zbytočne fantazírovať, ale budem žiť práve "tu a teraz" ;) ).

  • poster

    Stalker (1979)

    Tak ako každý jeden krôčik v zóne nám prináša nové poznatky o sebe, tak aj každá projekcia nám otvára nové dvere poznania. Svet okolo nás sa nám môže javiť ako jeden veľký chaos, v snahe o vymanenia sa z tohto bludného kolotoča, prijímame každú jednu hodenú rukavicu - veríme, snažíme sa všade navôkol za každú cenu nájsť tú iskierku nádeje, tá ktorá nás môže ochrániť pred tým krutým, trýznivým svetom vykresleným v pochmúrnych farbách, no naše zabehnuté zlozvyky, vštepené neprávosti (,,Keď sa človek narodí je slabý a pružný, keď umiera je tvrdý a necitlivý, keď strom rastie je jemný a vláčny a keď umiera je suchý a tvrdý. Tvrdosť a sila sú spoločníkmi smrti, pružnosť a slabosť sú prejavom sviežosti bytia. Pretože to, čo zatvrdlo, nezvíťazí.“), trápenia, predsudky, tie ktoré nás tak zraňujú, nedokážeme odtrhnúť od našej reality a tak sa sami privádzame naspať na začiatok, ale ako náhle vkročíme, nahliadneme do mystickej neprebádanej zóny útrob nášho pravého Ja, necháme rozprávať ticho, otvoríme sa a zbystríme pozornosť, tak sa môžu začať diať aj pravé zázraky a my precitneme obklopený nádhernými farbami života. {…sila jasného svetla nás volá jemným hláskom, no pred očami sa nám zjavuje spustošená krajina poznačená šrámami a ujmami spáchanej na nej, no o chvíľu sami zistíme, že pomyselné jadro je schopné nás znova ukolísavať a navrátiť nám ten vysnený pokoj… - zóna v každom okamžiku je taká akú sme si ju urobili my, našim vnútorným stavom...}. Niekedy sa môžeme javiť sebe samým, ako viacnásobná identita v snahe ochrániť sa pred neznámym, každá jedná má svoje obavy, očakávania, spomienky a túžby, ktoré chce vykričať do sveta, presne tak ako logika (dôvod) a intuícia (emócia), ktoré nás verne sprevádzajú na ceste poznania.

  • poster

    Pulp Fiction: Historky z podsvětí (1994)

    esencia celého filmu, nechajme ju prúdiť a sa ňou unášať…

  • poster

    Adamova jablka (2005)

    Čo k tomuto povedať? Wau.. niekedy až žasnem s akou "noblesou", jednoduchosťou a nápaditosťou vedia Severania povedať, to čo by iným "teplomilným národom" ťažko len na um prišlo. Skĺbenie žánrov prevedené na výbornú. Po hereckej stránke taktiež kvalitná úroveň, kde prím hraje Mads (Ivan), ale netreba zabúdať na výborného Ulricha (Adam). Adams abler je počin s viacúrovňovým podtextom, kde si každý sám môže vybrať o čom film je (ako vníma vieru, zázraky, predsudky, diskrimináciu, dobro versus zlo, systém v ktorom žije.. ba dokonca ich samotnú dezilúziu?), bez toho aby vás niekto tlačil k jednoznačným záverom... Takže dáte si ten "jablkový koláč" alebo nie? ..---95%---

  • poster

    Svatá hora (1973)

    Alejandrova nemilosrdná penetrácia vlastného vnútra prostredníctvom filmovej kamery zaobalenej v surrealizme, ktorý sa stal silnou výpoveďou jeho pocitov, zmýšľania a presvedčenia. ..no, tam kde táto “manifestácia” poznania nepostačuje, vyťahuje kaliber absurdity a bizarnosti, ktorý ma presne definovaný a uzrozumený koncept v tomto svedectve. Snímok nielenže je prešpikovaný sofistikovanými alegorickými výjavmi, ale on sa tou alegóriou doslova stal! Celý počin je o to silnejší, o čo jeho záver sám vypovedá, kedy Alejandro dáva vlastný klinec do rakvy pri snahe o dosiahnutie osvietenia tradičnými spôsobmi, no pomyselné dvere nezatvára, lebo vie, že tam niekde, niekde za hranicami "dosavadného pochopenia", za hranicami “This is Maya!” ho čaká………….

  • poster

    Herostratus (1967)

    Herostratus, britský masterpiece, ktorý by zanechal hlbokú ryhu vo filmovej kinematografie, ak by sa dostal k väčšej pozornosti, než má. Chladný, trýznivý svet vyjadrený výstižnou imagináciou psyché s potrebou seba-nájdenia v jej úzkosti, doprevádzanou psychedelický stavmi, v bravúrne provokatívnom zvládnutom strihu a kamerou. Symbolika a podobenstvo priam kypí z každej paralely na moderný svet, v snahe o poukázanie... No koniec koncov, sme iní ako ostatní, keď túžime po pár minútach slávy, keď máme chuť všetko zničiť, zaviesť anarchiu v nás samých? Dať či nedať Maxovi, mladému básnikovi, svoje tiché, bojazlivé áno?

 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace