Tarhiel

ak som práve dopozeral Scavengers Reign a ani moc neviem, ako mám podať daľej to, čo som videl - nevueriteľná audiovizuálna smršť nápadov v hardcore sci-fi kabáte o stroskotancoch na cudzej planéte. Mnohé veci sú len naznačené, a to stačí. Dozviete sa všetko podstatné a i keď tam bolo pár maličkostí, čo sa dali povedať inak/lepšie, tak sa jedná o kvalitne odrozprávaný príbeh a už teraz som zvedavý na chystanú druhú sériu.

Jeden z tých filmov, ku ktorému som sa dostal bez akýchkoľvek očakávaní a po zhliadnutí som si myslel, že na CSFD to bude mať aspoň 74 percent, lebo by si ich zaslúžil. Filmu nepomáha originálny, zbytočne dlhý názov, Traja muži v negližé je oveľa výstižnejší. Absolútne som nečakal, že Patrick Swayze a Wesley Snipes (!!!) niekedy v živote hrali transky, ale zhostili sa tých rolí výborne a po počiatočných rozpakoch si to neskutočne užívali - rehotal som sa jak kôň, keď v jednej scéne Naomi Cambell ako náhodná fanynka povie Wesleymu, že by chcela byť taká pekná ako on, a on jej na to: "Honey, good luck." :D Obom zdatne kontruje John Leguizamo, ako začínajúca transka Chi-Chi Rodriguez zo silným mexickým prízvukom, ktorá je nemožne preafektovaná - a hrá ju skvelo. Scenár musel písať niekto, kto sa do trans scény vyzná, lebo tie repliky bolo svkosty počúvať v originále - alebo má napozeranú RuPaul´s Drag Show, ktorej je toto vlastne predchodca. Myslím, že dozrel čas a nabudúce už si spokojne môžem pozrieť Priscillu, kráľovnú púšte :D

Keď som temer 3 roky dozadu videl v kine prvý diel, povedal som, že ak ten druhý bude rovnako kvalitne zadaptovaný ako ten prvý, tak tomu dám plný počet.Po audivuzálnej stránke je to rovnaká poézia ako jednotka, a niektoré veci (Paulova skúška dospelosti, inaugurácia Ctihodnej matky, gladiátorský zápas Feyda Rauthu a vôbec celý jeho nástup na scénu) previedli na strieborné plátno výborne.Moje jediné výtky smerujú k scenáru: tentokrát tam bolo vidieť, že povynechávali podstatné veci z knihy(Paulovo dieťa, prečo bola dôležitá odvrátená časť planéty - toto som naozaj čakal, že tam uvidíme, keďže na to pomrkávali v jednotke; Paulovo dovtípenie sa, kto sú Saudaukari a ako sú trénovaní), alebo výrazne pomenili (Shani - chápem, kam tým smerovali, ale nesúhlasím s tým), a nie tým skvelým spôsobom ako v jednotke, kde pokiaľ niečo vynechali, tak zmysel toho textu delegovali do niektorých zvyšných scén, a teda už nebola potrebná, prípadne menej podstatné veci len naznačili.Z filmu nie je jasné, ako dlho niektoré veci trvali, a tak to vyzerá, že veci sa dali do pohybu v priebehu pár dní, možno mesiacov, ale v knihe trvali roky.Divák neznalý predlohy si ich možno ani nevšimne, ale už teraz tajne dúfam, že Villenue bude chcieť vydať Director´s Cut, kde aspoň niečo z toho doplní (i keď on DC nemá vo zvyku).A ani nástup Imperátora na scénu tu nemá tie grády jednotky - proste sa tam objaví a za celý film tam ani raz nie je ukázané, že je to geniálny stratég a nebezpečný oponent - tu je to proste len starý pánko.Stále sa však jedná o nadpriemernú adaptáciu a dobré ukončenie.Mnohí hovoria, že príbeh Paula Atreida je varovanie pred falošným mesiášstvom a mocou náboženstva.Ja v jeho príbehu vidím oveľa viac inú tému - tému prežitia. Paul je obeť, ktorá si prešla strašnou traumou; avšak prežil ju, naučil sa, ako to v ich svete chodí a tieto pravdlá potom vedel obrátiť proti tým, ktorí na ňho vztiahli ruku. Monštrum z neho spravili oni - svojimi vlastnými činmi.Zrejme by bol skvelým vládcom a nástupcom svojho otca, ale nikdy by nedosiahol svoj potenciál a nezašiel tak daľeko, keby nebol dohnaný okolnosťami.A preto podľa mňa je táto kniha aj film variáciou na príslovečné varovanie - kto druhému jamu kope, sám do nej padá.PS: Na film choďťe rozhodne do kina, toto je zážitok, ktorý chcete vidieť na veľkom plátne

Strašne je vidieť, že scenár si písal režisér sám. Anderson v 70. rokoch v Amerike vyrastal, a podáva osobný a vierohodný pohľad do života omladiny v tej dobe. Avšak žiadne Pelíšky ani Obecná škola sa nekonajú, scenár skôr pôsobí ako zmeť viacerých nesúrodých príbehov, ktoré spája ústredná dvojica, ale keďže ani jeden z nich nie je uspokojivo ukončený, vyzneje akosi tak do prázdna, rovnako ako koniec, ktorý mohol prísť skôr. Jediná scéna, ktorá z toho vyčnieva je tá s Bradleym Cooperom a následným šoférovaním - na pomedzí nezávislého filmu a profesionálnej produkcie.

Jeden z tých slaších Ridleyho filmov (hneď za Robin Hoodom), ktorý mal byť skôr seriálom (až teraz som sa dozvedel, že to má aj vyše 4 hodinový Director´s Cut, takže tomu dám ešte druhú šancu) - všetko je tam ukázané strašne narýchlo a sústredí sa to najmä na vzťah s Josephine (pri tak malej stopáži tam akékoľvek iné dejové linky zanikajú - kam sa podel Josephinin syn z prvého manželstva? Kam sa stratil napolenov syn? V závere filme vidíme len dcéru a nedivil by som sa, keby mnohé veci boli ať príliš zjednodušené) a je to snáď prvýkát, čo vidím Joaquina, ktorý sa celý film tváril, ako keby nevedel, ako má Bonaparteho hrať   Ako pozitívum mi tak prídu bitky, tie proste Ridley točiť vie.

Už sa Vám neiekdy stalo, že ste vďaka mimovoľnému komentáru na nete narazili na seriál/film, ktorý bol absolútnym prekvapením a pritom ho nikto nepozná? Tak to presne je Genndy Tartakovsky's Primal - strašne surový a brutálny pohľad na život v praveku očami jeho obyvateľa. Už v úvodnom diele sa s hrdinom nemaznajú a postretne ho trauma, ktorá by poznačila ktoréhokoľvek dospelého. O to geniálnejšie toto všetko je, že hlavný hrdina nerozpráva - za celý čas nepovie ani slovo a všetko chápete len vďaka animácii a rozprávačského talentu tvorcov. A keď sa predsa len neskôr rozhodne vysloviť prvé slovo, tak to bude to najdôležitejšie, čo mohol povedať. Vonku sú zatiaľ dve série po 10 epizódach, kde každá ma 20 minút a tá stopáž je napechovaná kvalitou a nie sú tam hluché miesta. Autor sa nechal počuť, že v tretej už všetko uzavrie.

Dobre natočená, priam až chirurgicky detailná  dráma o vzťavu v kríze, kedy postupné odvíjanie príbehu je pre diváka rovnako nepríjemné ako pre postavy, a na konci som bol rovnako vyčerpaný ako oni. Je to dosť smutný film, no určite by som ho odporučil.

Po Invalidovi daľší skvelý (česko)slovenský film. Dej je nie náhodou zasadený do minulosti, avšak hlavná postava rieši nadčasové problémy (dilema medzi dopátraním sa skutočnej pravdy, alebo uprednostnenie pohodlnejšej cesty kvôli záchrane vzťahu a postavenia), čomu napomáha výborný herecký výkon Elišky Křenkovej. Toto skĺbenie tradičného a moderného podčiarkuje hudba, ktorá sama o sebe, až na pár melódií, nie je nejako výrazná, ale svoj účel si plní.  Príjmené prekvapenie BIFF festivalu, ktoré rozhodne odporúčam!

Už úvodná scéna, kedy po púšti cestuje vlak, kde vezú úplne všetko - od áut, cez pomaranče až po jadernú hlavicu s nápisom "neodpalujte bez súhlasu prezidenta," vám dáva najavo, že toto bude rovnako hravo-potrhlý film, ako čokoľvek od Wesa Andersona. Ak sa Vám páčil Grandhotel Budapešt alebo Francúzska depeša, tu neprehlúpite, ale tentokrát to malo slabšiu poslednú tretinu a záver.

Veľké prekvapenie a pre mňa film roka, ktorému zrejme ako jediná bude na päty šliapať druhá Duna. Opäť, ako je u Nolana zvykom, trailer neukazuje ani len tretinu z toho, čo je vo filme, čo by mal byť zlatý štandard v tomto priemysle. O Oppenheimerovom živote som nič nevedel, a keď som sa pred rokmi dozvedel že Nolan točí film o živote otca atómovej bomby, pomyslel som si, že je to veľmi zvláštny výber - ale jeho život a okolnosti budovania sú rovnako zaujímavé ako život Alana Turinga a rozlúsknutie Enigmy. To, čo je na filme neotrelé, je zloženie z 2 častí: tá prvá, kde dochádza k budovaniu atómovej bomby, ktorá je plná audiovizuálnych pomôcok pre ľahšie pochopenie fyziky, ktorá vrcholí jej finálnym testom, ku ktorému, keď dôjde, to, čo počujete, nie je veľký hluk: -  je to znepokojivé ticho a záblesk. Zvuk a nepríjemná tlaková vlna prídu až neskôr; rovnako ako aj výčitky svedomia.   Tá druhá časť je výborne stvárnená dráma v súdnej sieni, ktoré ste už určite niekde videli - brilantnosť Nolanovho ťahu spočíva v ich prepojení. Rovnako ako celý film sa skladá z dvoch rovín - minulosti, na začiatku jasne označenej čierno-bielymi zábermi, a farebnou prítomnosťou. Akurát, že táto hranica sa postupne začne stierať a postupne si vymenia role, podľa toho, čo je zrovna dôležité pre dej. Oceňujem, že scenár riešil len to, čo je podstatné pre príbeh: mužov, rovnako ako aj ženy zobrazil bez rozdielu chybujúcich a rozhodne nie dokonalých, avšak pritom stotožniteľných a v momente, kedy je k súdu predvolaná Emily Blunt, trpiaca útokmi na manželov život a jeho neschopnosťou na ne zareagovať (pretože je fyzik a žije si tak trochu vo vlastnom svete), tak som vrnel blahom, pretože ukázala, že nielenže dobre pozná, ako sa táto hra hrá, ale porotu si tam natrela na chleba. A urobiť pomyselný vrchol filmu zo scény "obyčajnej" ľudskej konverzácie medzi Einsteinom a Oppenheimerom, ktorá sa tiahne naprieč celým filmom, je dokonalé. Ľudia znalí Oppenheimerovho života zrejme poukážu na podobné nezrovnalosti, na aké sa poukazovalo po vydaní seriálu Chernobyl (2019) - a to je len dobre, pretože to znamená, že filmári si odviedli svoju prácu. Je mi úplne jedno, že ten alebo onen detail tam (možno) nebol presne tak, ako sa odohral, pretože som dostal majstrovsky natočený a zostrihaný film s hviezdnym hereckým obsadením: Ironman, Dane DeHaan, otec 11 zo Stranger Things, Rita Vrataski a zvyšok hereckého ansámblu predvádzajú skvelé výkony. No a všetkému tu dominuje herec, ktorého mám zafixovaného ako Scarescrowa, ale až tu ukáže naplno oveľa viac hereckých polôh. Vlastne, keď nad tým tak rozmýšľam, nenapadá ma jediný dôvod, prečo nedať plné hodnotenie - tak tu je.