Volodimir2

Volodimir2

Vladimir Linhart

okres Poprad


34 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 11 21 30 40
    • 26.5.2020  10:19

    Hitler neutiekol v ponorke do Argentíny, neschovával sa na základni na Antarktíde, ani na odvrátenej strane Mesiaca. Od konca vojny časti Hitlerovho tela sú uložené v Moskovskom archíve. Ale prístup k nim bol nemožný. Všetko bolo štátnym tajomstvom a sám Stalin vydal na informácie o smrti Hitlera embargo. Ale nie len Stalin aj ďalší páni Kremľa Georgij Malenkov (1953), Nikita Chruščov (1953 – 1964), Leonid Brežnev (1964 – 1982) Jurij Andropov (1982 – 1984), Konstantin Černenko (1984 – 1985) až pádom Sovietskeho zväzu za Michaila Gorbačova (1985 – 1991) sa otvorili archívy a tak až potom mohli vzniknúť takéto dokumenty. Tento bol venovaný málo podstatným osobám, tlmočníčke Smeršu Jelene Rjevskaje (dostala na starosť Hitlerove zuby) a asistentke zubného doktora Hitlera Käthe Heusermannovej. Nejakým záhadným spôsobom sa do dokumentu nedostal Hitlerov dentista Hugo Blaschke, ktorý bol zajatý 20.5.1945 a podrobne popísal Hitlerov chrup a mostík. Fakty z tohto dokumenty sú známe už niekoľko desaťročí a nič nového som sa z neho nedozvedel.

    • 25.5.2020  15:46
    82 Warriors (2013)
    ****

    V polovici februára 1943 začala 17. divízia japonskej cisárskej armády pod velením plukovníka Kawashima rozsiahle vyčistenie priestoru v oblasti Xuzhou. Útok bol zameraný do priestoru veliteľstva 4. novej Čínskej armády v Huaihai. Tá síce prešla do protiofenzívy ale v marci 1943 japonská armáda v rámci operácie „Liutang“ ju zatlačila do oblasti rieky Liutang v severnej časti Jiangsu. Musel nasledovať ústup do bezpečia hlavných funkcionárov velenia armády, komunistickej strany Číny a vládnych orgánov. Prvé boje prebiehali medzi 4. novou Čínskou armádou a 17. divíziou japonskej cisárskej armády v priestoroch Lao Zhangji a Zhu Duzhuang. Keď sa nepodarilo postup zadržať dostal veliteľ 4 roty II. práporu 7. brigády 3. divízie 4. novej Čínskej armády, kapitán Bai Sicai a jeho politický zástupca Li Yunpeng, rozkaz kryť presun týchto funkcionárov a japonských agresorov zadržať v postupe po dobu 5 dní. Rozhodujúca bitka prebiehala v Liu Lao Zhuangu (okres Huaijin v provincii Jiangsu). Veliteľ 4 roty mal k dispozícii 82 jemu oddaných bojovníkov a proti nemu stal 1. prápor 54. pluku 17. japonskej cisárskej divízie o sile 1000 vojakov, posilnený tankovou rotou a delostrelectvom. Hneď prvý deň utrpela 4. rota veľké straty na životoch a aj napriek tomu odolávala zúrivým útokom japonských vojakov. Po piatich dňoch bolo 81 príslušníkov 4. roty zabitých a jeden zranený podľahol týmto zraneniam na druhý deň. V tejto bitke bolo z japonského práporu zabitých 170 a zranených 400 vojakov. Velenie armády a funkcionári komunistickej strany sa dostali do bezpečia. Po novo zreorganizovaní 4. rota obdŕžala čestný titul „Liu Lao Zhuangska“. Tento titul nesie jedna z mechanizovaných rôt súčasnej ČĽOA.

    • 23.5.2020  15:31
    Memory of the Camps (TV film) (2014)
    *****

    Dokument je názornou ukážkou ako víchrica byrokracie a politického pragmatizmu zničili dokumentárny projekt, ktorý svet nikdy predtým nevidel. Na podkladoch pre tento film pracovalo 43 kameramanov (7 britských, 28 amerických a 8 sovietskych) v pásme svojho postupu pri oslobodzovaní v 9 koncentračných táboroch Belsen, Dachau, Buchenwald, Ebensee, Mauthausen, Ludwigslust, Ohrdruf, Auschwitz a Majdanek a na 2 neľudských tragédiách v mestách Thekla a Stendal. Kameramani s neskutočnými detailmi s umeleckou dokonalosťou a s neznesiteľnými efektmi filmovali obete zverstiev a tak zaznamenávali na filmový pas utrpenie tých, ktorý prežili. Prvýkrát sa nedokončený filmový záznam premietal na ministerstve informácii v Londýne a bol považovaný za usvedčujúci dôkaz zločinnosti nacistického režimu. Po dokončení mal byť premietaný v Nemecku a ukazovaný zajatým Nemcom, sudcom a prokurátorom v procesoch proti vojnovým zločincom. Udalosti v Nemecku prebiehali omnoho rýchlejšie, ako práce na filme. K pomoci na ňom bol prizvaný aj Alfred Hitchcock, najvýznamnejší režisér všetkých čias a inovátor v oblasti hororu (zábery z filmu boli aj pre neho neznesiteľné). Ale od septembra 1945 sa politické priority zmenili. Pokiaľ išlo o západ, už tak nešlo o konfrontáciu Nemcov so zločinmi ani o ich rýchle odhaľovanie ale prvoradá bolo zabezpečenie ich spolupráce v rámci hospodárskej ale aj politickej obnovy Nemecka, tvárou v tvár Sovietskej hrozbe. Začala sa preberať realita studenej vojny. A tak dokument premrhal svoju príležitosť a bol odložený ad acta. V roku 1952 bol film vytiahnutý z archívu ale aj pohľady na históriu sa vyvíjali a tak niektoré poznatky z filmu sú nesprávne a niektoré stanoviska, komentáre sa nezhodujú z tými, čo vieme o koncentračných táboroch dnes. Dokument nie je o holokauste a o prenasledovaní len jednej skupiny ľudí, židia sú v ňom uvádzaní len ako jedna skupina z mnohých ľudí, náboženstiev a národnosti, ktoré sa stali obeťami nacistického teroru. Nepresnosti uvedené vo filme, počet zabitých v Osvienčime 4 milióny ľudí je dnes opravené na 1,1milióna a 2,1 miliónov obetí v Majdanku je upravené na 79 tisíc obetí. Neobstojí tvrdenie, že v Dachau boli väzni splynovaní, medzi väzňami boli obrovské skupiny homosexuálov, Rómov, Sintov, politických väzňov, nespoľahlivých, komunistov, zadržaných vojakov to všetko popri preferovaných Židov. Film bol v prvej verzii a pod názvom "Pamäť táborov" uverejnený na filmovom festivale v Berlíne a úplne dokončený pri príležitosti 70. výročia oslobodenia ale už pod názvom "Faktický prehľad nemeckých koncentračných táborov".

    • 21.5.2020  10:40
    Tajemství Maginotovy linie (TV film) (2017)
    ***

    Maginotova línia, to sú rozsiahle opevnenia rozprestierajúce sa po celej východnej hranice Francúzska. 450 km obranných objektov malo zastaviť nemeckú inváziu. Svoju úlohu ale pri obrane Francúzska nezohrala. Dňa 21.8.1939 začalo Francúzsko mobilizovať Maginotovu líniu, ktorej úlohou bolo vytvoriť prvú obrannú líniu pozdĺž hraníc. Vojaci z mierových kasárni sa presunuli do pevnostných objektov, aby ich pripravili k boji. Avšak táto obranná línia sa neosvedčila, dala Francúzom nádej a táto pýcha francúzskeho vojenstva bolo nakoniec úplne neúčinné a zostáva dodnes jednou z hlavných traumatizujúcich epizód modernej francúzskej histórie. Po obsadení a podpísaní kapitulácie Wehrmacht obsadil Maginotovu líniu, čo sa dalo vyviesť do Ríše, sa vyviezlo a po oslobodzovaní Francúzska bol pre spojenecké jednotky generála Pattona obrovským problémom tieto objekty získať späť. Aká je tu symbióza, Československí generáli chodili v medzi vojnovom období na skúsi do Francúzska a aj podľa ich plánov boli budované ťažké a ľahké opevnenia v rokoch 1935 až 1938 na vybraných úsekoch v Čechách, na Morave, v Sliezsku, na Slovensku ale aj na južnej hranici Podkarpatskej Rusi. Počítalo sa s tým, že československí vojaci a opevnenia v prípade útoku Wehrmachtu vydržia dovtedy, kým nedorazia na pomoc spojenci a posily (Francúzsko a Veľká Británia). Aj naše objekty po Mníchove ostali tak ako Francúzske po obsadení nacistickým Nemeckom. Ale tieto obranné línie si v tej dobe nebudovalo iba Francúzsko a Československo ale aj Belgicko, Holandsko, Švajčiarsko, Nemecko, Poľsko, ZSSR, Juhoslávia, Grécko a Fínsko.

    • 21.5.2020  09:05

    Queer mal názov český dokumentárny cyklus venovaný svetu sexuálnych menšín. V skutočnosti bolo natočených 15 sérii so 147 epizódami. V sérii 11 a epizóde 8 je príbeh Alfreda Hirscha, nemeckého žida, športovca, homosexuála a vedúcou osobnosťou výchovy a vzdelávania deti v koncentračných táboroch Terezín a Osvienčím Birkenau. Hagibor (z hebrejštiny hrdina) bolo športové ihrisko v Prahe – Strašniciach, kde on denne organizoval pre židovské deti športové hry. Ako odišiel z tohto sveta 8.3.1944 v Birkenau sa vedú polemiky. Ale pravdepodobne išlo o samovraždu po požití veľkého množstva liekov. Ale samotný dokument ma nepresvedčil – ak mal úlohu a snahu diváka o niečom vôbec presvedčiť. Omnoho lepším filmom na túto tému je Drahý Fredy z roku 2017.

    • 19.5.2020  10:58
    Ztracené adresy (TV pořad) (2011)
    ****

    Neskutočná poctivá mravenčia práca stojí za autormi tohto seriálu. Trocha by som ho vyselektoval, nechal by som v jednej časti Šumavu a dejovú líniu Železnej opony. Potom by mohli nasledovať osady, ktoré sa nepostavili na nohy po ich vyplienení či už jednotkami SS, Banderovcov ale aj po ich zabratí armádou, respektíve štátom (priehrady, bane atd.). Pri pozeraní som si zopakoval svoju bojovú cestu zemami českými. Počnúc Šumavou streľbami na Dobrej vode, zimnými stanicami v oblasti Hůrky. No a tu zo seriálu skončili osady po vysídlení nemeckého obyvateľstva, do ich príbytkov prišli za bohatstvom presídlenci ale na Šumave sa zbohatnúť nedalo. A vznik Železnej opony zlikvidoval Nová Údolí, Zhůří, Hůrka a Knížecí pláně. A ideme na severozápad Čiech, na mostecko sme chodili s vojakmi pracovať (vždy na pol roka), malo to svoje výhody, vojaci si tam zarobili nemalý peniaz- Ale dokument má aj svoju vojnovú tradíciu Linkovice. Tu bol v dobe 2. svetovej vojne jeden z mnohých zajateckých a pracovných táborov, neviem prečo sa do dokumentu nedostal. A to 33. pracovný tábor Likwitz (Liqvitz) Russenlager, vznikol v roku 1942, mal v priemere 3000 väzňov rôznych národnosti ale väčšinou išlo o Čechov nasadených na nútené práce na stavbe chemickej továrne na benzín S.T.W. (Sudetenlandische Triebstoffwerke AG). Zase po vojne tu boli zhromažďovaní nemeckí obyvatelia určení k odsunu z Československa. V dokumente je obsiahnutá aj Morava osadami Lesy, Stará Voda (zhltol ich vojenský výcvikový priestor Libava, spojenecké cvičenie Štít 72),. Stretli sme sa aj vo Vařakových pasekach, ktoré 2. mája 1945 vypálil oddiel SS Einheita Jozefa zložení zo Slovákov a Nemcov. Moje komentáre k k vypáleniu Ploštiny (literárne aj filmovo stvárnenej v diele Smrť si řiká Engelchen!). No a ideme na juh k znojemskej PS brigáde do Valtic, tu bol armádou zlikvidovaný zámoček Katzelsdorf (zavadzal v pásme hraníc s Rakúskom). Ďakujem za krásny seriál a pevne verím, že bude mať svoje pokračovanie. Veď tých zlikvidovaných osád v Čechách a na Morave boli stovky.

    • 15.5.2020  09:33
    Pakt Ribbentrop–Molotov (TV film) (2018)
    ***

    Tomuto paktu predchádzalo množstvo dvojstranných zmlúv medzi štátmi Európy a Nemeckou ríšou, respektíve Nemeckom, utajované prílohy všetkých týchto zmlúv nie sú do dnešného dňa zverejnené. Po ich odtajnení sa asi neprestaneme čudovať, čoho všetkého sú politici jednotlivých krajín schopní. Uvádzam len tie najdôležitejšie. - Prehlásenie o nepoužití násilia medzi Nemeckom a Poľskom, tzv. Pakt Pilsudski – Hitler, podpísaný v roku 1934, - Anglo – Nemecká námorná dohoda z roku 1935 (Británia umožnila Hitlerovi budovať vojnové loďstvo), - Anglo – Nemecká deklarácia, pakt Chamberlaina a Hitlera podpísaná 30.9.1938,- Francúzsko – Nemecká deklarácia zo dňa 6.12.1938 z Paríža, tzv. Bonnetov a Ribbentropov pakt, - Zmluva medzi Litovskou republikou a Nemeckou ríšou z 22.3.1939 z Berlína (Litva sa spája s Nemeckom), - Zmluva o neútočení medzi Nemeckou ríšou a Lotyšskom z 7.7.1939. Takže zmluva medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom bola poslednou v ceste. Bola uzatvorená z iniciatívy Hitlera. Ten si potreboval zaviazať Sovietsky zväz, aby na seba vzájomne neútočili 2 dni potom keď stroskotali rokovania o vojenskej spolupráce Sovietskeho zväzu, Spojeného kráľovstva a Francúzska (21.8.1939). Pakt s dodatkami podpísali ministri zahraničných vecí Ribbentrop a Molotov 23.8.1939. Práve v jednom z tých dodatkov si obaja rozdelili Poľsko. To Poľsko, ktoré po Mnichovskej zrade si anexovalo časť Československa (Tešínsko, Orava, Spiš). Ďalšie tajné dohody boli podpísané o mesiac neskôr 28. septembra 1939. Pakt mal platnosť 10 rokov, ale už 22.6.1941 bol z neho len zdrap papiera, nacistické Nemecko napadlo 22. júna 1941 Sovietsky zväz.Dokument, ako taký ma nepresvedčil. Nič nové neobsahoval.

    • 15.5.2020  08:39
    Han wei zhe (2017)
    ****

    Bitka o Šanghaj v roku 1937 bola dôsledkom vtedajšej japonskej agresie voči Číne, tieto boje prebiehali po dobu 3 mesiacov a vyžiadali si na strane armády Kuomintangu približne 200 000 mŕtvych. Táto bitka bola druhou v poradí (prvá bola bitka na moste Marco Pola) z 22 veľkých bitiek medzi Národnou revolučnou armádou (NRA, Kuomintangu) Čínskej republiky a Cisárskou japonskou armádou (IJA). Odpor čínskych síl v tejto bitke šokoval Japoncov, oni boli presvedčení o svojej kultúrnej a bojovej nadradenosti nad čínskymi vojakmi. Mesto bolo nakoniec dobyté japonskými vojakmi a okupované až do roku 1945. Bitka o udržanie kľúčového mesta Baoshamu (hlavná idea filmu) bola súčasťou rozsiahlej bitky o Šanghaj. Išlo o jednu z najkrvavejších bitiek tejto vojny (neskôr bola premenovaný aj ako "Stalingrad na Yangtze"), ale iba o jedinú, kde všetci dôstojníci a vojaci práporu hrdinsky položili životy za svoju vlasť. Keď padol Wusong sa mesto Baoshan stalo poslednou baštou pred ovládnutím Japoncami celého brehu rieky Huamgpu až ku Šanghaju. Baoshan tak ako mnoho čínskych miest bol obklopený hustými starobylými hradbami, ktoré v cisárskych dobách pomáhali chrániť pred útočníkmi, ktoré ešte stále dobre slúžili svojmu účelu. Preto mohla málo početná jednotka odolávať obrovskej presile Japoncov. Film je skutočnou udalosťou a snaží sa verne zrekapitulovať na základe výpovedi jediného preživšieho vojaka Wei Mingyang z Yao Ziqingovho práporu a z výpovedi japonských vojakov. Za svoju statočnosť bol major Yao Ziqing posmrtne povýšený na generálmajora.

    • 14.5.2020  10:24
    Slovensko oslobodené (TV film) (1970)
    **

    Celkove oslobodzovanie Slovenska trvalo 226 dní. Prvá slovenská obec Kalinovo bola oslobodená 21.9.1944 jednotkami 128. gardovej horskej streleckej divízie generálmajora Michaila Iljiča Koldubova a poslednou oslobodenou obcou bol Makov, kedy 24. strelecká Samarsko-Uljanovská, Berdičevská „Železná“ divízia generálmajora Fjodora Alexandroviča Prochorova dokončila oslobodenie Slovenska a ponáhľala sa prispieť k oslobodzovaniu Moravy a Čiech. (V niektorých dokumentoch sa uvádzajú 3 obce oslobodené 3.5.1945, ako posledné na slovenskom území Klokočov, Korňa a Makov. Klokočov a Korňa ale boli súčasťou najväčšej obce na Slovensku Turzovka a tá, ako celok bola oslobodená 2.5.1945, takže neviem kde je pravda). No a teraz trochu k filmu. Nepochopil som, čo chcel autor týmto dokumentom povedať. Viem si predstaviť nejaký cielený dokument oslobodzovanie Slovenska 1. československým armádnym zborom, respektíve oslobodzovanie 2. ukrajinským frontom alebo čestná spomienka na oslobodzovanie Slovenska rumunskými vojakmi veď takmer tretinu oslobodzovali práve oni (mestá Banskú Bystricu, Brezno, Kremnica, Lučenec, Martin, Piešťany, Trenčín, Ilava ,Zvolen a to nie je všetko). Je pravdou, že pôsobili v zostave buď nášho 1. armádneho zboru alebo v druhom slede 40. a 53. armády 2. UF. Nešlo o nejaké fazuľky rumunské vojsko malo silu 2 vševojskových armád, celkom 17 divízii, ďalej letecký zbor, tankový pluk plus tylové jednotky, celkovo išlo o 240 000 príslušníkov kráľovského rumunského vojska. Dokument začína oslobodzovaním Bratislavy a okolia a potom v blízkosti našej západnej hranice sa boje posúvali až na sever do Bytče, Kysuckého Nového Mesta a Čadce ale svoju úlohu podľa nadpisu vôbec nesplnil.

    • 11.5.2020  09:39

    Niekde som čítal, že na konci 80 tých rokoch mal tento film veľký ohlas. Neviem však v akých krajinách to mohlo byť. V Sovietskom zväze diváci ho neprijali, končila sa perestrojka a kritika udalosti z filmu sa im zdala veľmi mierna. V Československu sa film dokončil (dabing) na záver roku 1989 a krajina už mala iné problémy. Rozpadom ZSSR sa zmenila klíma aj v Poľsku, Maďarsku ale predovšetkým aj NDR. A tak internacionálna sedmička z filmu sa stretávala na chate veliteľa brigády, dôstojníka komisariátu obrany Moskvy, neskôr zdegradovaného na veliteľa divízie v prvej línii už vo Veľkej vlasteneckej vojne plukovníka Lapteva. A tá sedmička sa skladala z 2 Rusov, syna už spomínaného plukovníka Peter Laptev a neskoršieho zradcu Valera Čumakov, Bulharka Lilian Toševová, Maďar Šandor Šimon, Čechoslovák Miroslav Bouček, východný Nemec Martin Šnajder (zároveň jeho brat nacista Kurt Šnajder) a Poliak Jerži Jarecki. Všetci sa stretli, ako presvedčení komunisti v občianskej vojne v Španielsku na strane republikánov a už tu bojovali proti nacistom (tí vypomáhali práve frankistom). V ďalšej časti vnútorne bojujem s týmto filmom. Na jednej strane ešte vždy silná propaganda ale na druhej strane úplná presnosť historických udalosti. Zo Španielska sa všetci vrátili do svojich vlasti, návrat sovietov jedného s presvedčivými argumentmi Peter Laptev išiel ako agent imperializmu do gulagu (neskôr si mohol svoju slobodu vybojovať v trestnom prápore, čo sa mu aj podarilo), druhý Čumakov partiu zradil a v kariérnom raste pokračoval. Bulharke manželstvo s Laptevom bolo celý život iba na ťarchu. Poliak Jerži Jarecki ostal slúžiť v divízii Košciuszka, spolu s Maďarom Šandorom Šimonom a Nemcom Martinom Šnajderom všetci v rámci Červenej armády. Čech Miroslav Boučko nastúpil do armády na základe povolávacieho rozkazu a po obsadení Čiech Nemcami ušiel cez Poľsko do Sovietskeho zväzu a bojoval po Svobodovom boku. A tak sa ich osudy zázračne spájali a rozchádzali a film sa snažil aspoň náznakom vysvetľovať jednotlivé historické fakty. Mníchovskú zradu, Sudety, obsadenie Čiech a Moravy Hitlerom, Stalinove čistky v armáde, gulagy, prepadnutie Poľska aj Červenou armádou, náznak Katyne, prepadnutie Sovietskeho zväzu, vznik 1. česko-slovenského samostatného práporu, vznik 1. poľskej pešej divízie Tadeusza Košciuszka, oslobodzovanie, maďarské udalosti. A to si myslím, že bolo veľmi veľké sústo pre tento dvojdielny film.

    • 9.5.2020  13:29
    Vlak smrti (TV film) (2018)
    *****

    Dokument "Vlak smrti" pojednáva o transporte väzňov z koncentračného tábora u Litoměřic, patriaci do celku táborov Flosenbürg a o hrdinstve bežných ľudí pri poskytovaní pomoci týmto väzňom . Oslobodzovacie fronty západné aj východný sa už blížil a tábor bolo potrebné evakuovať. Od 20.4.1945 začali väzňov prevážať do Lovosic a tam vo vagónoch čakali na ďalšie transporty z iných koncentračných táborov (prevažne z Terezina). Po dobu 7 dní, čo tu vagóny stali, bolo zastrelených 79 väzňov pri leteckých náletoch prílišnou aktivitou frekventantov spravodajskej školy SS z Litoměříc a Ploskovic, ktorí týchto väzňov strážili a striedali sa s vojakmi Wehrmachtu. Po doplnení vagónov na 77 s naloženými 4000 väzňami sa vlak dňa 29.4.1945 vydal na presun do Dachau (keďže Dachau 29.4.1945 oslobodila americká armáda) tak vlak neskôr nabral smer do Rakúska. Úteky z tohto transportu začali už v Bohušoviciach nad Ohří a v Kralupech nad Vltavou, tu sa podarilo za aktívnej pomoci českého obyvateľstva ukryť 50 väzňov. Na ďalšej zastávke v Roztokach u Prahy vďaka vedeniu miestneho revolučného národného výboru dostali väzni jedlo a pomoc i z Červeného kríža. V noci (z 29. na 30.4.) utieklo z transportu 300 väzňov. Na druhý deň z transportu odviezli 90 väzňov v zlom zdravotnom stave do novovytvorenej nemocnice. Vlak pokračoval ďalej a v Prahe Bubnech sa podarili zdravotníkom oslobodiť 700 nemocných väzňov, niektorí z nich sa potom zapojili do Pražského povstania. Transport pokračoval do Olbramoviec a ďalej na juh do Velešína, kde už dorazilo iba 2500 väzňov, 1300 väzňom sa podarilo utiecť a zbytok buď zomreli, alebo ostali v nemocniciach. 8. mája transport oslobodili od jeho strážcov jednotky ROA generála Vlasova, ktoré utekali z Prahy do americkej okupačnej zóny v spolupráci z miestnym odbojov. Transport smrti bol nafilmovaný kamerou majiteľom obchodu zo zmiešaným tovarom z Roztok Jaroslavom Krejčím. Po vojne bol z tohto materiálu upravený dokument "Za slobodu", neskôr ho zostrihal jeho syn Jaroslav a dnes je súčasťou múzea v Roztokach.

    • 6.5.2020  16:44

    Ďalší z mnohých dokumentov z roku 2017 v podaní Veľkej Británie. Všetko čo sa týka čím väčšej bizarnosti, tak to je pre dnešných tvorcov veľmi aktuálne. A čo tak sa zapojiť do tém historických ale predovšetkým reálnych. Neviem, či dnes niekoho zaujímajú tajomstva hradu Wewelsburg a k čomu tento hrad využíval Heinrich Himmler a hlavne zvláštny symbol "Čierne slnko". Osobne si myslím, že takmer nikoho. Alebo zaručene nezaručené správy o nadrogovaných nemeckých vojakov pri ich útoku na Belgickú pevnosť Eben Emael. Túto pevnosť 10.5.1940 vďaka chytrosti nemeckej jednotky klzákov vyčistili priestor v pevnosti pre nemecké pozemné sily. Nie je treba v tom hľadať nezmyselné zdôvodňovanie. takých operácii Nemci na klzákov urobili obrovské množstvo (viď únos Mussoliniho Ottom Skorzenyim). A tak ďalej všetko už dávno zverejnené a niekoľkokrát overované informácie.

    • 5.5.2020  10:45
    Na konci září (amatérský film) (2015)
    ****

    Vojna už bola na spadnutie, situácia v prihraničnom pásme už nebola udržateľná a takmer celý československý národ očakával opatrenia na obranu svojej vlasti. Nakoniec všeobecná mobilizácia bola vyhlásená 23.9.1938 o 22,30 hod a v tento deň vstúpila Československá republika do brannej pohotovosti (ukončená bola 31.12.1945). K 30. septembru 1938 bolo na obranu Československa pripravených v zostave štyroch poľných armád (I. armáda Kutná Hora armádny generál Sergej Vojcechovský), (II. armáda Olomouc divízny generál Vojtech Luža), (III. armáda Kremnica Armádny generál Josef Votruba), (IV. armáda Brno armádny generál Lev Prchala). Pri obrane republiky sa počítalo aj s vybudovanými 260 ťažkými a 9630 ľahkými objektmi stáleho opevnenia. Hlavný nápor Wehrmachtu mal smerovať na rajón obrany IV. armády. Všetky československé nádeje udusil postoj Veľkej Británie, Francúzska, Maďarska a nôž do chrbta v tejto pohnutej dobe dalo aj Poľsko (Varšava v ultimátach posielaných československej vláde od 21. septembra po vzore nacistického Nemecka žiadala okamžité odstúpenie československých území, na ktoré si poľský štát robil od roku 1918 nárok). Celkovo v mierovom stave v tej dobe nosilo uniformu 244-tisíc mužov. Pri mobilizáciách 12. a 17.9. 1938 po ich vystrojení a vyzbrojení bolo pripravených bojovať už 460 tisíc príslušníkov všetkých zbraní. Všeobecná mobilizácia povolala 18 ročníkov I. zálohy a časť príslušníkov II. zálohy (potrebných špecialistov). Celkovo bolo všeobecnou mobilizáciou povolaných do zbrane 1 127 000 mužov. Keď odpočítame vojakov z nemeckou a maďarskou národnosťou dostaneme sa k číslu 1,3 milióna vojakov v zbraní. Na druhej strane bez mobilizácie Wehrmacht disponoval armádou o sile 1,5 milióna vojakov. Ale prišla Mníchovská dohoda (alebo ináč zmluva, diktát alebo zrada) podpísaná 30.9.1938 o 02,30 hod. zástupcami Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska. A táto zrada znemožnila vojakom československej armády stretnúť sa v boji s nepriateľom a brániť svoju vlasť. Veľmi veľa z nich sa s touto situáciou nezmierila a odišli do zahraničia, respektíve sa zapojili do domáceho odboja. Film nám predstavuje osudu vojakov v prvej línii presne v smere pripravovaného hlavného útoku Wehrmachtu. Z tohto dôvodu bolo sídlo vojenského hlavného stanu rozvinuté v priestore Vyškova u Brna, to si osobne pripravoval NGŠ armádny generál Ludvík Krejčí, ktorého do funkcie veliteľa vojsk určil prezident republiky Edvard Beneš. Paradoxom je, že v Kottingbrunnu u Viedne bola na letisku pripravená letka nemeckých lietadiel, v prípade vyhlásenia vojny mali bombardovať zámok v Račiciach, sídlo veliteľa armády generála Krejčího.

    • 4.5.2020  10:24
    Anatomie zrady (TV film) (2020)
    ****

    Film je o jednej z najkontroverznejších postáv obdobia Protektorátu Čiech a Moravy. Zaujímavý postupný prerod Emanuela Moravca z bývalého legionára, demokrata a masarykového stúpenca v osobnosť kolaborujúcej s hitlerovským nacistickým režimom (právom býva označovaný, ako český Quisling, pomenovaný po nórskom symbole zrady). Jeho aktivita sa mu vyplatila a bol menovaný ministrom školstva a ľudovej osvety, zakladal českú obdobu Hitlerjugend pod názvom Kuratórium mládeže v Čechách a na Morave. Až do konca vojny organizoval verejné zhromaždenia na ktorých nabádal k poslušnosti a lojalite k Tretej ríši. Vzhľadom k tomu, že bol postrachom pre český ľud uvažovalo londýnske velenie o možnom atentáte na neho. Nakoniec svoj život ukončil sám v deň vyhlásenia Pražského povstania, kde sa bál oprávneného hnevu ľudí. Emanuel Moravec je stelesnením hrdinu z ktorého sa stane zradca a kolaborant. Obdobne skončili aj jeho deti mladší syn člen Hitlerjugend zahynul pri nálete a starší bol v roku 1947 popravený za účasť v SS jednotkách.

    • 2.5.2020  16:59

    Autobiografický príbeh, ktorého udalosti sa odohrávajú tesne po vojne. Dej sa odohráva v meste Suchan (Сучан) na ďalekom východe v malom špinavom banskom meste, kde je aj zajatecký tábor japonských vojakov. Išlo o zajatcov zo Sovietsko-japonskej vojny (9.5.1945 až 1.9.1945, išlo o oslobodzovanie Mandžuska a Sachalinu s priľahlými ostrovmi). Tu do zajatia padol jeden generál, 525 dôstojníkov a 11 700 vojakov, ktorí boli rozdelení do rôznych pracovných táborov. Určená kvóta týchto zajatcov pracovala aj v troch baniach v oblasti Suchanu (neskôr Gamarnik a dnes Partizansk), išlo o nekonečnú zónu gulagov. Hlavnými postavami sú Valerka a Galja a prebieha príbeh o priateľstve, prvej láske a sklamaní vo svete plného zloby, ktorý končí tragicky. Valerkove detstvo, je detstvom Sovietskeho režiséra a scenáristu Vitalija Evgenieviča Kanevského, ten sa dostal z tejto ponurej dediny na základnú vojenskú službu, kde sa mu dostali noviny a v nich bol vypísaný konkurz. Na ten on zareagoval a tak sa mu podarilo v roku 1960 dostať na Všeruský štátny inštitút kinematografický S.A, Gerasimova (VGIK). V poslednom ročníku bol odsúdený za znásilnenie spolužiačky na 8 rokov väzenia. V roku 1977 dokončil inštitút, jeho prvým filmom bol "Tajomstvo pre celý svet". Film " Stoj, Zomri, Oži!" bol ukončený v roku 1989 a sovietsky divák ho vôbec neprijal, ale pre jeho neadekvátnu kritiku všetkého ruského ho kladne prijala západná Európa. Gorbačova perestrojka skončila, situácia v Sovietskom zväze sa mu vymkla z rúk a tak západ kladne vítal všetko, čo bolo na nich útokom. Keď tento film získal ocenenie Zlatú kameru, režisér a scenárista Kanevski vycestoval do Francúzska a už sa späť nevrátil. Film nakoniec neprijala ani západná kinematografia. Neprijala ani druhý diel tohto filmu "Nezávislý život" (Самостоятельная жизнь), 1992, ktorý sa točil už vo Francúzsku a aj keď je to film opäť o Suchane a Stalinových gulagoch do dnešného dňa nebol v Sovietskom Rusku premietaný. Prvý diel opakovane premietli v Sovietskom Rusku v roku 2004 a pre absolútny nezáujem ho z kín stiahli. Ale ešte k filmu, je to film povojnovej krajine v ktorej ale vojna neprebiehala. Všade dookola je množstvo udalosti, ktoré divák nechápe prečo sú tam ale autor na ne odpoveď nedáva. Ide o svet obývaní mrzákmi, zlodejmi, vrahmi, neustále všetko pod vplyvom alkoholu, prostitúcia. No aká bude nasledujúca generácia, ktorá vyrastie v tomto ľahostajnom prostredí od rodičov ale aj škôl? Neverím, že v meste Partizansk je skutočne taká generácia. A ešte niečo k názvu filmu Stoj, Zomri, Oži!, je v tejto oblasti názov pre detskú hru.

    • 1.5.2020  09:08
    Max e Hélène (TV film) (2015)

    Remake tohto filmu " Max a Helena" Velká Británie / USA, 1990. Aj tento film je sfilmovaný podľa knihy, autorom ktorej bol Simon Wiesenthal, pod názvom Max a Helena. Išlo o skutočný príbeh z koncentračného tábora na Ukrajine, ktorý bol vyrozprávaný tomuto lovcovi nacistov, ktorý pomohol dolapiť 1100 vojnových zločinov a prečo ten počet nebol o jedného viac sa dozvieme z tohto výborného filmu. Film zobrazuje osud židovskej dvojice Maxa a Havy,(Heleny), ktorí žili v poľskom mestečku Zloslów až do začiatku vojny.

    • 29.4.2020  08:53
    Zavrhnuté svedectvá (2018)
    odpad!

    V minulosti som napísal komentár k českému filmu Narušiteľ z roku 2019 a rozhodne som sa vyjadril, že už žiaden film od režiséra a scenáristu Davida Baldu nechcem nikdy vidieť, o niečo neskôr sa objavil film Krehká identita od Zuzany Piusi a ten bol ešte horší a tak som si myslel, že ich už nemôže nič prekonať. Omyl je pravdou, tu zrazu príde film Zavrhnuté svedectva od Dávida Pavlíka a ten dokázal prekonať všetko. Nebudem tu vyvracať nezmysly podávané pamätníkmi, ani renomovaného historika, ale uvedené myšlienky mi otvárali nôž vo vrecku. Pri posudzovaní Slovenského štátu si treba uvedomiť, že samostatné Slovensko nevyhovovalo len Slovákom, ale hlavne Nemcom. Kontrolovať krajinu za pomoci niekoľkých úradníkov je tajný sen každého diktátora. A to sa na Slovensku Hitlerovi úplne podarilo. Za plnej okupácie by síce mohol „vytrieskať“ zo Slovákov viac, ale za cenu neúmerne sa zvyšujúcich nákladov – vojsko, represálie, sabotáže, atentáty. Model Slovenského štátu plne zodpovedal nemeckým predstavám – samozrejme len do času „konečného riešenia“. Slovenský štát od 15.3.1939 do 21.7.1939 potom Slovenská republika až do Tisového podpisu kapitulácie v Rakúskom kláštore Kremsmünster veliteľovi XX. zboru americkej 3. armády brigádnemu generálovi W. A. Collierovi. Už samotné vyhlásenie Slovenského štátu bolo protiústavné. No a niečo k sporným problematikám, ktoré odzneli v tomto dokumente. – Ak by Tiso nevyhlásil Slovenský štát, obsadili by nás Maďari (oni aj tak vtrhli na Slovensko 23.3.1939 – Malá vojna)??? – Vojna išla len okolo nás Slovenského štátu sa vôbec netýkala ( Pri obsadzovaní Moravy 15. marca nemecká armáda prenikla na Slovensko až po rieku Váh a toto územie obsadila, všetok využiteľný materiál sa z obsadených území odvážal (všetka vojenská výstroj, výzbroj a všetky lietadla)??? – Slovensko nemalo nezamestnanosť (bodaj by malo, 52 689 bolo na východnom fronte, 46 867 chlapov robilo na nútených prácach v Nemecku a Rakúsku, 71 000 židov odvlečených zo Slovenska, 37008 cigánov nerobilo, Slovensko malo 332000 maloroľníckych hospodárstiev na ktorých pracovalo 57% národa a vysídlením 20000 obyvateľov českej národnosti už nemal kto poriadne robiť)??? - Gardisti nikdy nikomu neubližovali, robili si iba svoju robotu (protižidovské akcie, aktívna kolaborácia s nacistami, vyhľadávanie partizánov, vraždenie civilného obyvateľstva, viď súdne procesy 1948 a 1958)??? - K Sovietskej armáde dezertovalo len 60 slovenských vojakov (len zo Zaisťovacej divízie v roku 1941 dezertovalo 59 v rokoch 1942 a 1943 až 388 slovenských dôstojníkov a vojakov)??? – Povstanie nám nebolo treba, to nebolo národné ani slovenské, pre nás to bolo najväčšie nešťastie (priamo povstanie bol aj útok na klérofašistické vedenie štátu, snaha byť na strane víťazných mocnosti , zabezpečilo nezávislú politiku Slovenska a svoju svojbytnosť v rámci ČSSR, pomoc pri oslobodzovaní Československa)??? – Chudáci Nemci museli prísť a nás oslobodiť ( a čo nacistické represálie, 111 vypálených obcí, 5304 zabitých ľudí, 80000 odvlečených do koncentračných táborov z nich sa 70000 nevrátilo domov, aktívna účasť pri týchto akciách slovenských gardistov)??? – partizáni (to je samostatná zložka povstania aj pre mňa otázka veľmi sporná)??? Ťažko je už dnes zistiť, čo čakali predstavitelia Slovenského štátu od takej slepej spolupráce s Nemeckom. Hitler sa vôbec netajil osudom slovanských národov a bezpochyby by po víťaznej vojne pracoval na likvidácii Slovanov ako takých a myslím si, že smetisku dejín by ostali aj títo mudrci a ich komentáre z tohto dokumentu. A na záver perličku. Tento film sa mal mať premiéru v popradskom kine Tatran 8.8.2018 (dátum iste náhodný dve osmičky predstavujú písmena HH Heil Hitler?), ale kompetentný nakoniec stiahli svoj súhlas z odôvodnením, že film je silne politický a názorovo nevyvážený. A tak sa dá povedať, že film je úplnou sprostosťou.

    • 24.4.2020  10:33

    Pred pár dňami som sa vyjadroval k filmu "Fotograf z Mauthausenu" a opäť som sa dostal k filmu z tohto koncentračného táboru v Rakúsku. Teraz som sa venoval lekárovi z Mauthausenu Dr. Albertovi Heimovi. A opäť klasika dokument, ktorý sa Francúzom úplne vymkol z rúk. Neznášam polovičatú alebo nedokončenú robotu. A spracovatelia tohto dokumentu si nedali ani tú námahu, aby si naštudovali tohto vojnového zločinca od a po z. Ja sa budem venovať len tomu, čo nie je v dokumente. V roku 1933 začal študovať medicínu najskôr vo Viedni, tu aj vstúpil v roku 1935 do ilegálnej nacistickej strany. Od roku 1937 študoval na univerzite v nemeckom Roostocku, aby sa vrátil do Viedne kde v januári 1940 promoval za doktora. V apríli 1940 sa prihlásil do Waffen SS a po základnom výcviku bol od augusta 1940 umiestnený v zdravotníckom náhradnom prápore SS-VT, ktorý sídlil v budove ČVUT na Karlovom námestí v Prahe. V apríli 1941 bol zaradený ako inšpektor koncentračných táborov a začínal ako táborový lekár v koncentračnom tábore Sachsenhausen. V júni 1941 sa už hlásil v koncentračnom tábore Buchenwald až od júla zakotvil v koncentračnom tábore Mauthausen. Tu za krátke obdobie do 23.11.1941 podľa vlastných poznámok dokázal zabiť pri operáciách 243 väzňov a usmrtiť vpichom injekcie priamo do srdca s testovacou látkou preukázateľne 53 väzňov. Z Mauthausenu odchádza a to bolo jeho životné šťastie, ináč by skončil po vojne, ako všetci zo 61 odsúdených vojnových zločincov z tohto koncentračného tábora. 24.11.1941 bol premiestnený do nemocnice SS vo Viedni, kde pôsobil ako vzorový lekár, ako aj na rôznych doplnkových pracoviskách SS. Od 20. októbra 1942 nastúpil ako lekár vojenskej nemocnice v Oulu vo Fínsku k 6. horskej divízii, tu sa zúčastnil na pokračujúcej vojne na fínskej strane proti Sovietskemu zväzu. Koncom roku 1944 boli divízie SS presunuté na západný front a zúčastnili sa bojov v bitke o Ardeny, kde neuspeli. Nasledovala operácia Nordwind (1.1. až 25.1.1945, útok proti 7. americkej armáde ) v oblasti horných Vogéz. Zostatky SS divízie „Nord“ sa vzdali 3. americkej armáde generála Pattona. SS Hauptsturmführer Aribert Ferdinand Heim bol umiestnený do zajateckého tábora v Ludwigsburgu do konca 1946 a potom do Hohenaspergu odkiaľ bol na základe rozsiahlej vianočnej amnestie prepustený na slobodu dňa 22.12.1947. Po prepustení zo zajateckého tábora sa ešte 2 roky schovával, ako robotník v Heilbronnu a nakoniec v roku 1949 sa vrátil späť do normálneho života. Začínal ako pomocný lekár v Bürgerhospital v Friedbergu v Hesensku. Heim, neskôr si urobil atestáciu gynekológa a otvára si ambulanciu v Baden Badene. Po skončení druhej svetovej vojny sa Heim nedostal pred súd. Prvé zareagovali rakúske úrady a vydali 28.3.1950 zatykač na Heima a keďže obsahoval nesprávne osobné údaje (meno Heribert a miesto narodenia Ingstfeldom), polícia nemohla konať. Zareagoval aj doktor z Mauthausenu a vzdal sa v decembri 1956 rakúskeho občianstva a prevzal nemecké. V 60-tych rokoch začala konať aj prokuratúra v Baden-Badene a 13.9.1962 vydala na neho zatykač. Informátor ho včas upozornil a stihol z Nemecka ujsť. V júni 1979 vyniesol berlínsky súd v neprítomnosti rozsudok nad Aribertom Heimom, pokutu 510 000 DEM za to, že neetickým spôsobom spôsobil smrť najmenej 100 väzňov v koncentračnom tábore Mauthausen. Keďže pokuta bola nevymožiteľná bol predaný jeho majetok (nájomný dom v Berlíne). Tým bola sťažená jeho ekonomická situácia na úteku. Ale ušiel aj spravodlivosti a podobne ako stovky až tisícky nacistických zločincov, vďaka sieti tajných podporných organizácii šťastlivo unikli spravodlivosti. A tak si ešte stále žijú pod ochranou diktátorských režimov Latinskej Ameriky alebo Španielsku, respektíve v znepriatelených arabských susedov štátu Izrael. No a na záver k dokumentu, získané informácie nad rámec filmu, by poslúžili na natočenie aj druhého dielu.

    • 19.4.2020  09:09

    Už mnohokrát som písal o histórii 2. svetovej vojny, ktoré sa môžu skladať aj z takých malých epizód, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nevýznamné, ale v svojej podstate každý takýto príbeh je dôležitý a zaslúži si väčšiu alebo menšiu pozornosť. V pozornosť musím dať, že podstatu tohto filmu vytvárali väzni v koncentračnom tábore, tí vyčerpaní, vystrašení ktorí vedeli, že pre mnohých z nich to môže byť posledným okamihom. A aj tak neváhali a zapájali sa do táborového odboja a odporu. Španieli si spomenuli na svojich hrdinov, ktorí boli držaní v koncentračnom tábore v severnom Rakúsku v Mauthausene. Medzi nimi bol aj Francesco Boix, ktorý bojoval v Španielsku proti Francovej diktatúre v občianskej vojne (1936 až 1939), neúspešne. Nakoniec odporcovia Franca, republikáni, utiekli do Francúzska a pripojili sa k odporu proti nacistom po obsadení Francúzska. Gestapo a Vichistická polícia ich však v roku 1940 izolovali a všetkých španielskych bojovníkov odporu internovali v koncentračnom tábore Mauthausen. Francesco Boix sa dostal do Mauthausenu už v januári 1941 a keďže plynule ovládal nemecký jazyk robil tlmočníka a od augusta začal pracovať v Erkennungsdienste, fotografickom oddelení správy tábora. Jeho úlohou bolo vyrábať identifikačné fotografie väzňov a dokumentovať udalosti v tábore. Pomocou väzňov sa mu podarilo zachovať a schovať až 20 tisíc negatívov, ktoré boli použité v americkom procese v Dachau v proti 61 obvineným z Mauthausenu (23.4.1946 až 13.5.1946 vynesených 58 rozsudkov trest smrti a 3 rozsudky doživotného väzenia, po odvolaní 9 rozsudkov trest smrti bolo zmenených na doživotie). Ale hlavní vinníci, veliteľ tábora Franz Ziereis bol postrelený americkými vojakmi na úteku ale o 2 dni zomrel (25.5.1945), jeho zástupca pre výrobnú činnosť, mimoriadny sadista, Georg Bachmayer zastrelil svoju manželku, deti a aj seba 8.5.1945 a šéf táborovej polície Karl Schulz sa schovával v Československu. Zadržaný v roku 1956, 30.10.1967 vynesený rozsudok 15 rokov väzenia (ak by bol súdený v roku 1946 dostal by taktiež trest smrti). Schulz bol 10 rokov vo väzbe a tak po vynesení rozsudku mu zostatok odpustili a zo súdu odišiel, ako slobodný občan. Žil až do roku 1984, na rozdiel od nášho hrdinu vo filme fotograf z Mauthausenu Francesco Boix zomrel na zdravotné komplikácie, ako následok jeho pobytu v koncentračnom tábore v roku 1951, ako 30 ročný.

    • 16.4.2020  18:22

    Seriál je síce z 2. svetovej vojny, ale tak trocha z iného súdka. Predstavuje nám iných hrdinov, tých ktorí nasadili svoje životy, aby ochránili množstvo iných. Pre mnohých sú to úplne neznámi hrdinovia, ktorí vykonali neuveriteľné skutky a preto uvádzam pár faktov k jednotlivým dielom. 1. diel Doolittlov nálet. Ide o všeobecne známy akt z 18.4.1942 kedy podplukovník Doolittl s ďalšími 15 dvojmotorovými bombardérmi B-25 bombardoval hlavné mesto Japonska. Celú akciu môžeme vyhodnotiť ako vynikajúci technický úspech, ale na druhej strane táto akcia mala len propagandistický význam, nakoľko lietadla nenapáchali významnejšie škody. 2. diel Wingate a Chinditi. Dokument je o britskom generálmajorovi Orde Wingate, ktorý vytvoril zvláštne výsadkárske jednotky chinditov, ktoré zvádzali hrdinské boje v tylu japonských vojsk v Barme. 3. diel Čierny prápor drží líniu. Dokument sa venuje 333. poľnému delostreleckému práporu počas 2. svetovej vojny. Išlo o rasovo segregovanú jednotku americkej armády, ktorá bola nasadená v bitke o Bulge, tu padli do obkľúčenia a vyznamenali sa neskutočným hrdinstvom. 4. diel Manstein drží líniu. Dokument sa venuje unikátnej strategickej taktike poľného maršála Erich von Mansteina kde mobilným obranným bojom zastavil sovietsky postup a v boji o Charkov utrpela Červená armáda nepríjemnú porážku (14.3.1943). Tento ťah je dodnes považovaný za vrchol vojenskej stratégie. 5. diel Šťastný Laycockov únik z Kréty. Dokument sa zaoberá špeciálnym komandom plukovníka Roberta Laycocka, ktorý kamufloval a úspešne sabotoval nemecké ozbrojené sily na Kréte po dobu ústupu britských vojakov. (Rovnako velil špeciálnemu komandu s úlohou zabiť Rommela, neúspešná akcia 17. - 18.11.1941.) 6. diel Útek z Arnhemu. Operácia Jericho bol bombový útok nízko letiacich spojeneckých bombardérov dňa 18.2.1944 na väznicou Amiens vo Francúzsku. Cieľom bolo dostať na slobodu členov francúzskeho odporu a politických väzňov. 7. diel Útek cez Bránu pekla. Bitka pri Korsun-Čerkasy kde sa v obkľúčení Červenej armády na konci januára 1944 ocitlo 60 tisíc nemeckých vojakov (5. tanková divízia SS Wiking a 5. pešia brigáda SS Wallonien). Bitka bola príkladom krutosti bojov na východnom fronte ale aj nezmyselnosť Hitlerových rozkazov. Keď sa bitka 19.2. ukončila podarilo sa prelomiť pekelnú bránu jediným možným smerom cez ľadovú rieku Gmiloj Tikich. Stovky mužov sa utopilo, tisícky podľahli po delostreleckých paľbách. Napriek tomu sa podarilo dostať z obkľúčenia viac ako 36 tisíc vojakom na nemecké línie v Lisjanke. 8. diel Obliehanie Kohimy. Bitka na Kohime v severovýchodnej Indii, blízko hraníc s Barmou sa uskutočnila od 4. apríla do 22.júna 1944 a tu britská armáda zastavila postup japonskej armády do Indie. V Kohime bol japonský agresor zastavený, porazený a prinútený ustúpiť. 9. diel Morshead oblieha Tobruk. Operácia Sonnenblume (6.2. až 25.5.1941) prinútila spojencov k ústupu za egyptskú hranicu. Generál Archibald Wavell nariadil generálporučíkovi Leslie Morsheadovi aby so svojou 9. austrálskou divíziou bránil Tobruk po dobu dvoch mesiacov, pokiaľ sa preskupia sily a prídu posily. Moirshead svojou umnou taktikou odolával obrovskej presile poľného maršala Rommela nie 2 ale 8 mesiacov. 10. diel Skutočný most príliš ďaleko. O tom je krásny samostatný film Príliš vzdialený most, 1977. 11. diel Evakuácia po Baltskom mori. Keď vojna vstupuje do svojich posledných mesiacov, takmer 2 milióny Nemcov žijúcich vo východnom Prusku utekajú pred postupujúcou Červenou armádou, ktorá už nerozlišuje medzi nemeckými vojakmi a civilistami. Začala jedná z najväčších evakuácii druhej svetovej vojny. 12. diel Operácia Pedestal. Do roku 1942 sa boj medzi spojencami a osou o kontrolu Stredomoria zameriava na malú Maltu. Toto je príbeh o konvoji nákladných lodí so zásobami jedla, paliva a munície pre Malťanov ale aj pre ich kolonizátorov Britov. Tento vydarený konvoj je jedným z ďalších príkladov efektívneho klamania zo strany Britov. 13. diel Mooreov pochod. Dokument je o Ronaldovi Joseph Mooreovi, vojakovi Nového Zelandu, ktorý spoločne so svojou hliadkou prežili v bitke pri Kufre v Šerife 31.1.1941. A keďže vlastní predpokladali ich smrť, nikto ich nehľadal a tak 300 míľ sa vybrali pešo bez zásob jedla a vody cez púšť. Myšlienka na zverejnenie týchto dokumentov je veľmi dobrá. Väčšina z týchto dokumentov bola nafilmovaná, ako samostatné filmy už skôr.

    • 11.4.2020  21:09
    Hitlerovy prohrané bitvy (TV film) (2017)
    ***

    Nemám najlepšiu mienku o francúzskych dokumentaristoch, ktorí sa snažia približovať konkrétne dejiny druhej svetovej vojny z pozície samotného Nemecka. A čím ich je viac, tým pevnejšie presvedčenie mám, že to vôbec nevedia robiť a stále sa pýtam, prečo sa nevenujú svojim dejinám z obdobia 2. svetovej vojny. Tu je čo vysvetľovať. Rozsah dokumentu je do roku 1942 a po tomto roku. Ozrejmuje udalosti, ktoré sú známe každému laikovi. Ale pre istotu ich zhrniem. Hitler nebol dobrým vojenským stratégom a už vôbec nie veliteľom. Prvá základná chyba sa odohrala v Dunkirku, kedy nechal z popola vstať Britom ich armádu. Nedotiahnutá vojna s Britániou kvôli Barbarosse. Nepripravenosť wehrmachtu na boje v zime. Rozdvojenie armád na 2. smery 1. armáda pokračovala v bojoch na Kaukaz a 6. armáda Paulusova pokračovala v bojoch o Stalingrad. Prelomenie šifry Enigma. Najväčšia a najzbytočnejšia bitka u Kurska. Obrovské chyby v bojoch v severnej Afrike El Alamein a hlavne porážka v Tunisku. Zle vyhodnotená situácia pri otvorení 2. frontu. A v neposlednej rade bitka v Ardenách v roku 1944. Ale vôbec som nechcel rozoberať príčiny ani dôsledky nakoľko to všetko je perfektne popísané v jednotlivých filmoch v konkrétnom zameraní.

    • 11.4.2020  17:56

    Film je skutočnou udalosťou. Ide o málo poznaný príbeh z obdobia blokády Leningradu. Otázkou pri riešení tejto problematiky je, prečo Wehrmacht neobkľúčil aj Ladožské jazero, ktoré sa stalo dôležitou tepnou života pre Leningrad? Na túto oblasť mali podľa nemeckého velenia zaútočiť fínske jednotky, ich cieľ mal byť prekročiť rieku Svir a spojiť sa s nemeckou 16. armádou. Fíni ale nevkročili na sovietske územie a tak ostala táto cesta otvorená. A túto výhodu začal využívať aj nový dočasný veliteľ leningradského frontu generál Žukov (od 11.9.1941 odvolaný maršal Vorošilov). Hneď rozhodol o prepravení kadetov z vojenských škôl na pomoc frontu. Dňa 16.9. boli študenti leningradských námorných škôl, námornej lekárskej akadémie a hydrografickej správy námorníctva v prístave Osinovets nalodení na čln č. 752. V tej dobe už boli na lodi dôstojníci a civilní pracovníci týchto škôl spoločne s rodinnými príslušníkmi. Celkovo 1200 až 1500 ľudí. Cieľom bol prístav Novaja Ladoga. V noci 17. septembra bol presun uskutočnený. Ale preťaženie lode a búrka mala za následok jej potopenie. Na signály SOS prvé zareagovali stíhačky Luftwaffe a potom aj bombardéry. Preto bol výsledok tejto tragédie taký katastrofálny. Remorkéru Orol a delovému člnu Železnjakov sa podarilo zachrániť 24 respektíve 216 ľudí. Zaujímavosťou je, že táto tragédia bola do roku 2004 utajovaná v archívoch Ruskej federácie a od tej doby sa začalo rozsiahle vyšetrovanie a jeho súčasťou je aj tento film. Preto je Баржа № 752 predovšetkým pre mnohých úplne neznámym údajom ale v historickom podaní je o tejto lodi tento film. Dej filmu sa zameriava na kadeta Kosťu, ktorý bol povolaný na vojnu ale jeho otec, plukovník Gorelov, nechce riskovať život svojho jediného syna a tak ho zaradí medzi evakuované osoby. Chápem, že dnes už asi veľmi ťažko uvidíme filmy z tzv. pôvodnej sovietskej klasiky, zamerané na oduševnenie a boj za vlasť aj s nasadením života. Ale to vôbec nie je cieľom tohto filmu. Snaží sa nám ukázať nezmyselnosť vojny ako takej a ako sme všetci bezbranní pri používaní násilia a to je jedno akými prostriedkami je prezentované.

    • 5.4.2020  20:23

    Nedávno som sa venoval Francúzsku a dokumentu s názvom "Odpočúvali sme Hitlera", film ktorý bol o silnom odboji v okupovanom Francúzsku. A opäť mám pred sebou film z francúzskej dokumentárnej dielne a nestačím sa všetkému diviť. A myslím si, že ani samotní historici, ktorí nás presviedčajú o nových archívnych materiáloch neveria svojim slovám. Hitlerove nariadenie o zničení mesta a sabotáž dvoch jeho generálov, francúzskym historikom viac ako 70 rokov hrala do karát a hlavne jedného z nich velebili ako záchrancu mesta Paríž, nemeckého generála Dietricha von Choltitza, vojenského veliteľa Paríža, ktorý sa im vzdal a veľmi rád išiel do zajatia oslobodeneckej armády Francúzska a neskôr bol v britskom zajatí v tábore u Londýna a následne v USA v štáte Mississippi. Aj druhý generálporučík Hans Speidel odmietol splniť Hitlerov rozkaz na zničenie Paríža, ale tento bol zatknutý a väznený. Spiedel nereagoval na zničenie Paríža raketami V1 (tento rozkaz však nebol technický v krátkom časovom období splniteľný, nakoľko odpaľovacie rampy boli zabudované na ostreľovanie Londýna). Ďalšie ostreľovanie raketami V2 sú len v rovine teoretickej. Večná škoda, že to oduševnené nadšenie Francúzov nebolo už na začiatku vojny v priebehu Mníchovskej dohody (kde nás nechali v štichu aj s Britániou) a taktiež im to oduševnenie chýbalo aj v máji a júni 1940. Ďalší z tých nič neobjasňujúcich dokumentov založených na vytrhnutých z kontextu archívnych materiálov. Potvrdenie ich dôveryhodnosti v dokumente mi chýbalo asi najviac

    • 5.4.2020  16:35

    Hneď na úvod musím napísať, že v tomto filme maximálne absentoval dôvod vnútorných a psychologických bojov premiestneného nového pilota k letke Lancastrov. Až takmer na konci sme sa dozvedeli, že išlo o smútok nad smrťou jeho brata. V skutočnosti som si myslel, že stále sa jedná o skoky do pilotovej mladosti až v závere som si uvedomil, že sa jednalo o jeho brata aj keď aj jeho smrť bola z filmu vynechaná. Ide síce o vojnový film z veľmi málo bojovými efektmi, ale postavy nám dávajú skutočný pocit, aký by bol život počas vojny. Nemyslím na časté stretnutia v krčmách so ženami ale ich pocit strachu a ako sa s týmto strachom dokázali vyrovnávať. A to bola realita druhej svetovej vojny, ktorú sa tento film snažil zobraziť. Film rozpráva príbeh pilota Spitfire poručíka Douglasa Millera, ktorý je premiestnený k letke bombardérov Lancaster, kde má nahradiť pilota, ktorý bol zabitý pri poslednej bojovej akcii. V letke musí nahradiť skúseného člena posádky váženého a rešpektovaného pilota. Musí si získať osádku lietadla na svoju stranu, musí si získať ich dôveru a prekonať svoju minulosť. Táto osádka to zúfalo potrebuje, pripravuje sa ich prvý let nad Nemecko a kapitán lietadla musí preukázať svoje schopnosti.

    • 5.4.2020  11:10
    Festung Bratislava (TV film) (1976)
    ****

    V bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Nech sú mementom týchto udalosti slová Viliama Záborského vyjadrené v tomto dobrom dokumente. Nemožno zabudnúť na tých, čo nám priniesli slobodu. Nemožno zabudnúť na tých, ktorí nám ju ubránili.

    • 4.4.2020  20:34

    Tak a zase francúzsky dokument a zaručené nezaručené pohľady rôznych historikov. Záber dokumentu je obrovský, zabeháva až do 1. svetovej vojny a snaží sa byť sprievodcom až do Hitlerovej smrti. Začíname v 20 tých rokoch a ochranku Hitlerovi robí SA, krátko. Po jej zlikvidovaní nastupuje 280 vybraných ľudí ale už v SS, neskôr ich bolo až 15 tisíc. V ochrane Hitlera okrem ľudí musela byť aj zodpovedajúca technika. Medzi špičku patril opancierovaný Mercedes 770 K. Ale Hitler od roku 1932 sa presúval aj lietadlami aj tu mal upravený Junkers 52 so špeciálnou vystreľovacou stoličkou. Svoje miesto mal aj jeho špeciálny vlak. Zvláštnu kapitolu jeho paranoje boli bunkre. Okrem bunkra rodinného typu Berghof, ktorý bol veľmi vzdialený od frontu, nechal si postaviť ešte 12. Pre nás najznámejší bol v Prusku Vlčí brloh (Wolfsschanze) v ktorom strávil viac ako 800 dní, nasledoval v Berlíne Führerbunker. Preukázatelne pôsobil aj vo Vlčom brlohu č. 2 v dedinke Margivala, severozápadne od Paríža a v Ukrajinskom bunkri Werwolf. Dokument bol o Hitlerovej paranoje a jeho strachu z atentátov. Obával sa britských, ruských ale aj amerických agentov a paradoxne najviac atentátov na Hitlera bolo z jeho najbližšieho prostredia a z Nemecka. Do deja filmu sa dostali iba 3 pokusy. Prvým bol pokus z 8.9.1939 kedy v Mníchove Johan Georg Elser pripravil bombu, ktorá vybuchla tesne po Hitlerovom odchode. Druhý pokus pripravil plukovník Henning von Tresckowa, ktorému sa podarilo prepašovať do lietadla v ktorom letel Hitler 2 fľaše koňaku v debničke, kde bol namontovaný výbušný systém, ktorý nevybuchol. A posledný tretí, ide o najznámejší pokus, ktorý zabezpečoval plukovník Claus von Stauffenberg a tu už výbušnina vybuchla ale Hitlera nezabila (známa operácia Valkýra). Mam pocit, že už žiaden dokument nám nemôže pripraviť prekvapenie veď na tých 38 respektíve 40 atentátov bolo natočených skoro rovnaký počet filmov. Čo atentát to jeden film.

    • 3.4.2020  20:05

    Film je skutočným príbehom o škótskom atlétovi, dvojnásobnom olympijskom medailistovi, ragbyovom hráčovi, misionárovi, učiteľovi, pokornom a dobrom človekovi. O Ericovi Liddellovi bol už natočený jeden film, ktorý sa zaoberal ranným detstvom až po dosiahnutie obrovského športového úspechu na OH v roku 1924, išlo o oscarový film Ohnivé vozy (Chariots of Fire) z roku 1983. Letné OH v Paríži sa uskutočnili v dňoch 4.5.až 27.7.1924. Erik Liddell mal bežať 100m, ale keďže tento beh bol naplánovaný na nedeľu a on v nedeľu nebehal tak sa tohto behu nezúčastnil. V behu na 200m získal bronzovú medailu a v behu na 400m novým svetovým a olympijským rekordom získal zlato. Jeho rekordný výkon 47.6 s vydržal osem, respektíve 12 rokov. Po týchto úspechoch si mohol svoj ďalší život zariadiť v USA alebo vo Veľkej Británii, ale on sa rozhodol vrátiť sa do Číny na svoju misionársku a učiteľskú dráhu. Dňa 7.7.1937 Japonsko napadlo Čínu a začala sa druhá čínsko-japonská vojna. Celkovo bolo zadržaných približne 125 tisíc spojeneckých civilistov, väčšinou Američanov a Britov. A tí boli nasilu donútení k nasťahovaniu sa do internačných táborov. V týchto táboroch bola vysoká úmrtnosť z dôvodov nedostatočnej hygieny, hladovaniu a zo zlého zaobchádzania. Ak sa niekomu zdalo, že ten život v týchto táboroch nebol až tak drastický, je to fakt, v zajateckých táboroch, kde boli vojaci bola situácia úplne iná. Eric Liddell sa dostal do internačného tábora Wiefang (oblasť Shandong v Číne), tu boli internovaní civilisti z Veľkej Británie, Ameriky, Austrálie, Holandska, Belgicka. Celkovo tábor ostal v prevádzke až do jeho oslobodenia americkými ozbrojenými silami dňa 17.8.1945, kedy americký výsadok bol vysadený z amerického bombardéra B24 pod vedením majora Stanley Staiger. Táto operácia "Duck Mission" úspešne oslobodila 1400 civilných väzňov. Misionár Eric Liddell už v tej dobe nebol medzi oslobodenými. Zomrel v tábore 21.2.1945 (vo veku 43 rokov) na zhubný nádor na mozgu, ale jeho posolstvo nádeje ostalo nesmrteľným. Ako vždy ešte perlička na LOH v roku 1924 získal striebro pre Československo v preskoku gymnasta Ján Koutný a gymnasta Bedřich Šupčík získal zlato v šplhu. Obrovský úspech pre novú Československú republiku.

    • 1.4.2020  19:49

    Je rok 1944 a Veľká vlastenecká vojna na Sovietskom území sa blíži ku koncu. Front sa presúva k západným hraniciam. Dej filmu sa odohráva v priestoroch, kde vojna už nie je, ale mier je ešte ďaleko. Na svoju prepravu čaká zranený vojak Andrej Komarov z Vologdy a dievča z Kazachstanu Adalat. Spoločne zachraňujú umelecké diela, ktoré boli ukradnuté Nemcami a nepodarilo sa im ich odviesť preč s krajiny. Ich záchranu si prisvojuje Andrej. Keď sa dostanú do objektu zostatky nacistických vojakov, ktorí nemajú v úcte tieto umelecké skvosty, tragédia už nie je ďaleko. Nemám záujem sa viac venovať tomuto filmu, nejde o plnohodnotný film a v skutočnosti nám ani nič nedáva.

    • 31.3.2020  09:01

    O Churchillovi sa natáčalo veľa filmov a televíznych seriálov. Len za posledné obdobie som sa dostal k 10 filmom o Churchillovi (Churchillova nemecká armáda, Churchillove temné rozhodnutie, Winston Churchil - Velikán 20. storočia, Churchillov bodyguard, Churchillovi leopardi, Churchillov kabinet, Churchillova výzva, Churchillova zrada Poľska- Prípad Sikorski, Churchill, 2017 a ďalšie) a v každom filme muselo byť jeho meno v názve filmu až teraz sme sa dostali k filmu "Najtemnejšia hodina", ktorý je práve o premiérovi Británie v dobe 2. svetovej vojny. Film sa zameriava na začiatok jeho kariéry kedy v snemovni sa diali silné zákulisné ťahy, ale ako skúsený politik (za svoju politickú kariéru bol ministrom obchodu, vnútra, vojny, kolónií aj financií) vedel v týchto spletitých chodbičkách sa orientovať. Veď aj jeho vymenovanie za premiéra sa dialo za zaujímavých okolnosti. Ale ja sa venujem tým tienistým stránkam jeho premiérskej kariéry. Zoberme operáciu Overlord, kde sa postavil na zadné pri plánovaní ale aj pri jej realizácii, obával sa z neúspechu pri tomto vylodení. A tak sa postavil proti svojmu kráľovi Jurajovi VI. Ale on vedel o čom hovorí veď poručík Churchill velil operácii u Gallipoli kde stratil 6 bojových lodí a 200 000 vojakov. Churchill bol obyčajný posluhovač kolonizátorov, otrokárov a zbabelý vojnový zločinec, celú vojnu sa triasol, že Británia príde o okupované územia a nebude mať kto na nich robiť. A to neustále prizvukoval, že Afričania a Indiáni sú len obyčajné zvieratá a divosi. Pre mňa z jeho politickej kariéry sú najdôležitejšie 2 jeho zrady. Prvá zrada Poľska, kde britská tajná služba nechala zabiť generála Wladyslawa Sikorského a druhá zrada bola pripravovaná operácia "Operation unthinkable“, išlo o vyzbrojenie 100 tisíc bývalých nacistov v boji proti Sovietskemu zväzu (začiatok 3. svetovej vojny).

    • 30.3.2020  20:12
    Trenker a Riefenstahlová (TV film) (2015)
    **

    Aloiz Franzs Trenker bol menej známy ako Leni Riefenstahl, keď sa obaja stretli v roku 1925 pri natáčaní filmu "Svätá hora" (Der Heilige Berg, 1926) a tu medzi nimi preskočila iskierka, ktorá tlela dlhé roky. On bol filmový producent, režisér, spisovateľ, herec, architekt, horolezec ale bol aj na OH v Chamonix 1924, ako člen päťčlenného družstva Talianska na bobovej dráhe (skončili na 6 mieste). V tej dobe už Leni Riefenstahl bola omnoho slávnejšia, bola talentovaná plavkyňa, herečka ale predovšetkým tanečníca (už v tej dobe vystupovala po celej Európe). Ďalší život si žil každý svojim spôsobom. Riefenstahl režírovala nacistické propagandistické filmy, čo jej vynieslo celosvetovú pozornosť. Po vojne ako nacistický sympatizant bola spájaná s vojnovými zločincami. Aj Luis Trenker v dobe vojny ostal visieť v osídlach nacistov ale po vojne sa mu podarilo svoje meno čiastočne očistiť. Samotný film začína v roku 1948, keď Luis Trenker cestuje na Benátsky festival a vezie so sebou obrovské eso, má výlučné práva na dôverný denník Evy Braunovej. Na druhej strane však stojí Leni Riefenstahl, ta na neho ostro zaútočí, obáva sa zverejnenia jej vzťahu s Hitlerom?

<< předchozí 1 2 3 4 11 21 30 40