Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Válečný
  • Komedie
  • Akční

Recenze (1 326)

plakát

Apokalypsa Stalin - Pán světa (2015) (epizoda) 

1. Zrodenie démona 2. Červený 3. Pán sveta. Celosvetové archívy sa otvárajú a tak historici majú stále prístup k novým informáciám. Aj tento dokumentárny cyklus nám predstavuje čiastočne nové informácie, ale z veľkej časti sú využité dokumenty všeobecne známe. Ja sa zameriam na obdobie vojny, kde hral Stalin veľmi dôležitú úlohu. Jeho obrovským šťastím bolo, že mal pri sebe takého vynikajúceho vojvodcu ako bol maršal Georgij Konstantinovič Žukov. V tridsiatych rokoch Stalin s cieľom podrobenia si celej armády začal robiť čistky a nechal zlikvidovať väčšinu schopných a skúsených dôstojníkov, ktorých nahradil síce politicky spoľahlivými ale úplne neskúsenými dôstojníkmi. V roku 1939 bol hlavným aktérom podpisu Zmluvy o neútočení medzi hitlerovským Nemeckom a ZSSR (Pakt Ribbentrop Molotov), čo znamenalo rozdelenie časti Európy na sféry vplyvu a vojenské obsadenie. Nasledovalo (17.9.1939) násilné obsadenie časti Poľska a rozmiestnenie vojsk v Estónsku, Lotyšsku a Litve. (Fínsko sa tejto anexie odmietlo zúčastniť). Nasledovalo napadnutie Fínska (30.11.1939) tzv. zimná vojna. ZSSR bol napadnutý priateľskym Nemeckom. Stalin tomu nechcel veriť, sovietska armáda nemala dostatok schopných veliteľov a nebola pripravená na konflikt takýchto rozmerov. Protivník postupoval až k Moskve a v tejto kritickej chvíli povolal Stalin Žukova a jeho oddýchnuté dobre vycvičené a vyzbrojené jednotky zo Sibíri. Potom nastal zlom vo Veľkej vlasteneckej vojne. To všetko za cenu veľkého počtu obeti, hrdinstva obyčajných vojakov a civilného obyvateľstva ale aj vďaka zahraničným dodávkam vojenského materiálu. Vďaka tomuto víťazstvu získal Stalin povesť veľkého vodcu.

plakát

Apokalypsa Stalin - Rudý (2015) (epizoda) 

1. Zrodenie démona 2. Červený 3. Pán sveta. Celosvetové archívy sa otvárajú a tak historici majú stále prístup k novým informáciám. Aj tento dokumentárny cyklus nám predstavuje čiastočne nové informácie, ale z veľkej časti sú využité dokumenty všeobecne známe. Ja sa zameriam na obdobie vojny, kde hral Stalin veľmi dôležitú úlohu. Jeho obrovským šťastím bolo, že mal pri sebe takého vynikajúceho vojvodcu ako bol maršal Georgij Konstantinovič Žukov. V tridsiatych rokoch Stalin s cieľom podrobenia si celej armády začal robiť čistky a nechal zlikvidovať väčšinu schopných a skúsených dôstojníkov, ktorých nahradil síce politicky spoľahlivými ale úplne neskúsenými dôstojníkmi. V roku 1939 bol hlavným aktérom podpisu Zmluvy o neútočení medzi hitlerovským Nemeckom a ZSSR (Pakt Ribbentrop Molotov), čo znamenalo rozdelenie časti Európy na sféry vplyvu a vojenské obsadenie. Nasledovalo (17.9.1939) násilné obsadenie časti Poľska a rozmiestnenie vojsk v Estónsku, Lotyšsku a Litve. (Fínsko sa tejto anexie odmietlo zúčastniť). Nasledovalo napadnutie Fínska (30.11.1939) tzv. zimná vojna. ZSSR bol napadnutý priateľskym Nemeckom. Stalin tomu nechcel veriť, sovietska armáda nemala dostatok schopných veliteľov a nebola pripravená na konflikt takýchto rozmerov. Protivník postupoval až k Moskve a v tejto kritickej chvíli povolal Stalin Žukova a jeho oddýchnuté dobre vycvičené a vyzbrojené jednotky zo Sibíri. Potom nastal zlom vo Veľkej vlasteneckej vojne. To všetko za cenu veľkého počtu obeti, hrdinstva obyčajných vojakov a civilného obyvateľstva ale aj vďaka zahraničným dodávkam vojenského materiálu. Vďaka tomuto víťazstvu získal Stalin povesť veľkého vodcu.

plakát

Apokalypsa Stalin - Zrození démona (2015) (epizoda) 

1. Zrodenie démona 2. Červený 3. Pán sveta. Celosvetové archívy sa otvárajú a tak historici majú stále prístup k novým informáciám. Aj tento dokumentárny cyklus nám predstavuje čiastočne nové informácie, ale z veľkej časti sú využité dokumenty všeobecne známe. Ja sa zameriam na obdobie vojny, kde hral Stalin veľmi dôležitú úlohu. Jeho obrovským šťastím bolo, že mal pri sebe takého vynikajúceho vojvodcu ako bol maršal Georgij Konstantinovič Žukov. V tridsiatych rokoch Stalin s cieľom podrobenia si celej armády začal robiť čistky a nechal zlikvidovať väčšinu schopných a skúsených dôstojníkov, ktorých nahradil síce politicky spoľahlivými ale úplne neskúsenými dôstojníkmi. V roku 1939 bol hlavným aktérom podpisu Zmluvy o neútočení medzi hitlerovským Nemeckom a ZSSR (Pakt Ribbentrop Molotov), čo znamenalo rozdelenie časti Európy na sféry vplyvu a vojenské obsadenie. Nasledovalo (17.9.1939) násilné obsadenie časti Poľska a rozmiestnenie vojsk v Estónsku, Lotyšsku a Litve. (Fínsko sa tejto anexie odmietlo zúčastniť). Nasledovalo napadnutie Fínska (30.11.1939) tzv. zimná vojna. ZSSR bol napadnutý priateľskym Nemeckom. Stalin tomu nechcel veriť, sovietska armáda nemala dostatok schopných veliteľov a nebola pripravená na konflikt takýchto rozmerov. Protivník postupoval až k Moskve a v tejto kritickej chvíli povolal Stalin Žukova a jeho oddýchnuté dobre vycvičené a vyzbrojené jednotky zo Sibíri. Potom nastal zlom vo Veľkej vlasteneckej vojne. To všetko za cenu veľkého počtu obeti, hrdinstva obyčajných vojakov a civilného obyvateľstva ale aj vďaka zahraničným dodávkam vojenského materiálu. Vďaka tomuto víťazstvu získal Stalin povesť veľkého vodcu.

plakát

Přítel versus Hitler (2008) (TV film) 

Otvorenie archívov v Ruskej federácii po 50 rokoch nám otvára studnicu udalosti o ktorých sme doposiaľ ani nechyrovali. Obdobne je to aj s týmto dokumentom. Mám problém sa stotožniť s názvom tu určeným „Přítel & Hitler“. Aj originál dokument sa volá „Walter Stennes – Priateľ versus Hitler“ a to je obrovský rozdiel. Totižto celý film je práve o tomto Nemcovi, ktorý ani zďaleka sa neradil medzi Hitlerových priateľov. Mali mnoho spoločného, boli obaja v 1. svetovej vojne, neskôr bol vodcom Sturmabteilungu (SA, hnedé košele),  ale ich názory neboli zhodné. A tak, ako vždy Hitler likvidoval svojich protivníkov aj Waltra Stennesa chcel odstrániť. Göring mu pomohol k úteku z Nemeckej ríše a tak od roku 1933  pôsobil na osobnom ústredí generalissima Chiang Kai-shek v Číne. Táto funkcia postupne prerástla až do šéfa spravodajstva tohto generála. To mu však nestačilo a rozhodol sa „spriateliť“ aj s vodcami ZSSR. Jedným z dôvodom prečo Stennes prišiel do styku so sovietskym spravodajstvom bola známa formulácia  "nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ".  Najdôležitejšie boli Stennesove predpovede o tom, či sa Japonsko postaví proti ZSSR. Informácie poskytované spoločnosťou „Drug“ (Priateľ) boli v Moskve veľmi cenené. Na špionážnom nebi  ostal aj po zatknutí skupiny Richarda Sorgeho v Japonsku a po boku Chiang Kai-sheka pôsobil až do roku 1949.

plakát

Nacistické krádeže umění (2006) (TV film) 

Námet mal ponúknuť vo vojenskej téme niečo nové, osviežujúce a mal nám film predostrieť  pohľad zo strany milovníkov umenia. Reálne to mohol byť úžasný dokument, ale to by ho nesmeli točiť Američania. Film by sa potreboval rozhodnúť, či má ponúkať obraz záchrany objavených pamiatok alebo viac počúvať nezmyselné komentáre k danej problematike. Jednoducho niektoré vznešené myšlienky vložené do úst pamätníkom vo veku okolo 80 rokov boli otravnejšie ako protivný americký patriotizmus. Dokument podľa mňa nakoniec nevedel čo chce rozobrať, históriu jednoducho zjednodušil na boj dobra zo zlom. Ale nasadiť rovnobežný meter medzi vykrádačmi umenia nacistami a spojencami spoločne s armádou prichádzajúcou z východu bolo nad limit tohto filmu. Veď história jednoducho nepustí. Aj v 15. a ďalších storočiach vo vojnových konfliktoch, víťaz bral všetko  a mnohokrát práve rabovanie bolo  jedinou odmenou víťazov. Obhajoba, že dnes sme kultivovanejším národom, si myslím po skúsenostiach z 2. svetovej vojny nemá svoje opodstatnenie. V čase najväčšieho vojnového konfliktu ľudstva sa vôbec neprihliadalo na závery Haagskej mierovej konferencie zo strany ani jednej z bojujúcich strán a to bolo jedno, či to boli nacisti, spojenci alebo Sovietsky zväz. Témou krádeže umenia v dobe vojny sa venovalo už mnoho filmov a dokumentov a boli na určite lepšej úrovni, ako táto zlátanina. Omnoho lepšie hodnotím dokumenty a filmy zaoberajúce sa touto témou, ale taktiež to nie je nič svetoborné „Pamiatkari 2014, Hitlerove múzeum 2006 alebo Dáma v zlatom 2015“.

plakát

Případ Collini (2019) 

Výborný film natočený podľa rovnomenného románu nemeckého spisovateľa Ferdinanda von Schiracha (Der Fall Collini). Dej sa prelína v troch časových líniách , súčasnosť, 80 roky a obdobie 2. svetovej vojny. V skutočnosti ide o fikciu aj keď takmer ku všetkým filmovým udalostiam je aj historický rozmer. Hlavnou nosnou ideou je prijatie tzv. Dreherovho zákona, podľa ktorého od 8.5.1960 boli po 15 rokoch premlčané všetky vojnové zločiny zahrnuteľné pod pojem zabitie  (EGOWiG z 24.5.1960). Týmto zákonom zostalo nepotrestaných mnoho vojnových zločinov a oslobodených voči, ktorým už bolo vedené trestné alebo súdne konanie. Takto unikli odplate za svoje hrozné činy a medzi nimi bola aj obeť vraždy z tohto filmu Hanz (Ján Baptista) Meyer. Z dôvodu vypršania premlčacej doby nebolo možné ich potrestať za to, čo spáchali počas druhej svetovej vojny. Obdobným filmom bol aj „Vzpomeň si“ z roku 2015 aj tu vojnoví zločinci, ktorí mučili a vraždili ľudí, mohli aj naďalej si žiť voj život bez obáv z následkov za svoje činy. Takže film nám rozpráva o troch trestných činoch, o vražde Jana Baptistu Mayera, o jeho vražde nevinných civilných obyvateľov v Montecalini v talianskom Toskánsku z júna 1944 a v neposlednom rade o desivom trestnom čine právnom z roku 1968 v NSR, ktorým sa všetci doposiaľ nepotrestaní vojnoví zločinci stali beztrestní.  „Prípad Collini“ je veľmi príjemným filmom a je príkladom, ako pri úcte k svojej krajine, jej rešpektovaní aj čiernych stránok histórie sa dajú uznať dejinné chyby, uznanie spáchaných zločinov aj keď bez ospravedlnenia.

plakát

Partyzánská stezka (1959) 

Kto nebol iskričkou potom pionierom a nakoniec zväzákom len veľmi ťažko pochopí tento výborný film. Pochopiteľne, že z neho srší ideológia, ale niet sa čomu čudovať film bol natočený v roku 1959. Ale trocha z histórie. Pionierska organizácia ktorá združovala aj iskričky  (6. až 8. ročné deti) vznikla 24.4.1949. Išlo o masovú volnočasovú organizáciu pre deti od 6 do 15 rokov. Zaujímavý je pohľad na behajúce deťúrence bez tabletov, mobilov a bez obézity. Veď, čo bolo zle na týchto organizáciách, si môžete vydedukovať aj z ich sľubov. Iskra sľubovala, že  „Domovina moja krásna sľubujem ti v tento deň, že ja tvoja iskra jasná, tebe k sláve vyrastiem“. Iskra hovorí pravdu. Iskra chce veľa vedieť a poznať. Iskra rada cvičí, spieva, kreslí, hrá sa. Iskra je pracovitá a pomáha rodičom. Iskra chce byť pionierom. A potom pionier. “Sľubujem pred svojimi druhmi, že budem pracovať, učiť sa a žiť podľa pionierskych zákonov, aby som bol dobrým občanom svojej milovanej vlasti Československej socialistickej republiky a svojím konaním chrániť česť Pionierskej organizácie a SZM“. A zase podmienky sľubu. Pionier je oddaný svojej socialistickej vlasti a KSČ. Pionier je priateľom Sovietskeho zväzu a obhajcom pokroku a mieru na celom svete. Pionier si cti hrdinstvo práce a boja. Pionier svojím konaním, učením a prácou pomáha pri budovaní socialistickej vlasti. Pionier je hrdý na svoju Pioniersku organizáciu SZM. Pionier sa pripravuje na vstup do Socialistického zväzu mládeže. No a z malými úpravami by to mohlo platiť aj dnes. Ale kde sú tie časy, keď sa deti hrali na lúkach, pohybovali sa v prírode a žili skromne ale citovo bohato. Tí, ktorým to niečo hovorí isto iste si spomenú aj na „dobrovoľnú“ účasť na súťaži na Partizánskom chodníku, či sme boli takí oduševnení, ako deťúrence v tomto filme, si už nepamätám (to už je kopa rokov).

plakát

Oskar Schindler (1983) (TV film) 

O Oskarovi Schindlerovi je natočených viac filmov, ale pre nás predsa len rozhodujúce sú „Schindlerov zoznam“ a potom nasledujú dva takmer rovnaké Oskar Schindler jeden z dielne Veľkej Británie z roku 1983 a druhý z dielne USA z roku 2019. Dokumenty nám predstavujú život Oskara Schindlera v Československej republike a jeho blízky vzťah k Nemecku (od roku 1935 bol členom Henleinovej SdP  a neskôr začal pracovať v prospech Abwehru), čo neušlo pozornosti Československej rozviedke a v júli 1938 ho zatkli. Z väzenia ho zachránil Mníchovský diktát a jeho štatút politického väzňa. Stal sa jedným z prvých arizátorov a privlastnil si krakovskú továreň na smaltované výrobky. Táto bývalá továreň židovských vlastníkov dostala nové meno „Deutche Emailewaren-Fabrik“ a pracovali v nej Židia z krakovského ghetta. V marci 1943 došlo k likvidácii tohto ghetta a väzni boli presunutí do koncentračného tábora v Plaszowe. Odtiaľ si presunul cca 1000 väzňov do pobočného tábora u jeho továrne (ten patril pod KT Plaszow). Na jeseň pred blížiacou sa Červenou armádou bol tábor zlikvidovaný a väzni presunutí do jeho továrne v Brnenci. O osudoch 1098 väzňov a aj o samotnom Oskarovi Schindlerovi sa rozhodne viac dozvieme v knihách Jitky Gruntovej. Po vojne bol hľadaný Československom ako vojnový zločinec, celú dobu až do 60- tých rokov po ňom neúspešne pátrala naša rozviedka. Podarilo sa mu ukrývať takmer po celom svete, nakoniec sa usadil v Nemeckej spolkovej republike a nemecká vláda ho odmietla vydať do Československa ku spravodlivému potrestaniu. Na druhej strane je aj fakt, že Izrael v roku 1967 prehlásil Oskara Schindlera za „ Spravodlivého medzi národmi“ a dostal právo zasadiť strom v Aleji spravodlivých v Jeruzaleme. O rozporoch v jeho osobe si už musí vytvoriť úsudok každý sám.

plakát

Miliarda dolarů pro Sovětský svaz (2012) (TV film) 

Jeden z najlepších dokumentov poslednej doby, zahrňujúci dokumentárne a archívne materiály doposiaľ ešte nepublikované. Ide o materiály získané zo sovietskych archívov Výboru obrany štátu z rokov 1941 až 1945, ktoré sú pre všetkých vojnových fanatikov priamo balzamom na duši. Aj keď s niektorými údajmi z tohto dokumentu by sa dalo polemizovať napr. zimná ofenzíva ČA v roku 1941 za pomoci americkej výzbroje?? ale aj iné. Väčšia časť v dokumente uvedených údajov doposiaľ nebola oficiálne známa. Dejom filmu sa prelína zo všetkých strán tzv. Lend-Lease (Zákon o pôžičke a prenájme)  išlo o program vojenskej a materiálnej pomoci USA 38 krajinám, ktoré boli zapojené do vojnovej riavy v Európe ale aj vo svete. Zákon bol schválený 11.3.1941 a na nátlak Roosevelta dňa  30.10.1941 bol do neho zahrnutý aj Sovietsky zväz. Išlo v ňom o astronomickú sumu 50,1 miliardy dolárov (približne 647 miliárd dnešného doláru), kde samotný ZSSR zhltol z tohoto balíka sumu 11,3 miliardy dolárov. Najaktívnejšia pomoc Sovietskemu zväzu na konci roku 1941 bola zo strany Británie. Ta bola z logických dôvodov, pre Churchilla boli boje na východnom fronte  prijateľnejšie, ako keby viedol Hitler operáciu Seelöwe na ktorú tak nemal prostriedky ani dostatok síl. Už na prelome rokov 1941/42 Británia poskytla sovietom 699 lietadiel Hurrican MK. IIB a Tomahawk, ktoré boli vyplatené zlatom. V decembri 1941 lode naložené americkou pomocou pre ZSSR na základe vypuknutia vojny s Japonskom a vstupom USA do 2. svetovej vojny,  boli vyložené a technika ostala americkým vojnovým silám. Sovietsky zväz bol odkázaný na pomoc Británie,  nakoľko jeho priemysel bol v chaose, mnohé priemyselné závody boli zničené alebo skonfiškované postupujúcimi nemeckými jednotkami, respektíve v procese evakuácie na východ krajiny. Straty na bojiskách východného frontu prevyšovali schopnosti náhrady vlastného priemyslu. Prečo takéto následky, keď vojna nebola neočakávanou. Išlo predovšetkým o novú taktickú stratégiu „bleskovej vojny“. Útok nacistov mal takú silu, že od 22. júna 1941, zmietol prekvapenú Červenú armádu z ktorej viac ako milión vojakov len v počiatkoch Veľkej vlasteneckej vojne padlo do zajatia. Pravdou je, že oproti nim stalo 5 miliónová najsilnejšia, najmobilnejšia a najlepšie vycvičená armáda sveta (wehrmacht a vojenské zbory satelitov Nemecka)  na ktorých pracoval priemyselný, hospodársky a vojenský potenciál takmer celej Európy. Od roku 1942 až do konca vojny bolo dodaných od Spojencov Sovietskej armáde vojenský kontingent, z veľkej väčšiny od USA. Išlo o 21478 lietadiel, 12041 tankov, 9600 diel, 2000 ťahačov, 431236 nákladných automobilov 35000 motocyklov a 13000 jeepov a veľké množstvo ďalšej výzbroje.  A keďže išlo o vojnovú pôžičku, tak ju treba aj splatiť. Všetkým krajinám USA zostatky pôžičiek vyplývajúce z tzv. Lend-Lease v roku 1972 odpustili mimo ZSSR, ktorý dodnes splatil okolo 722 miliónov dolárov a po rozpade krajiny prešiel dlh na Ruskú federáciu, ktorá do konca roka 2030 je povinná zaplatiť ešte 100 miliónov dolárov.

plakát

Kapitulace Třetí říše (2005) (TV film) 

Prečo by som mal odporučiť tento dokument niekomu pozerať­? Neodporučím, nakoľko sa z neho nič nové nedozvedia a neobsahuje žiaden nový archívny materiál. Ide o zlátaninu dokumentov a archívnych materiálov už mnohokrát niekde použitých. Samozrejme ma iritujú historické fakty ohľadom účasti Francúzka na podpisovaní kapitulácie Nemecka. Aký podiel na oslobodzovaní Európy malo Francúzsko? Absolútne žiaden, ešte aj svoju vlastnú krajinu z veľkej časti si nechali oslobodiť Spojencami.    Zobrali si podiel nemeckých zajatcov (750 000) a odišli domov riešiť odmínovanie svojej domoviny a riešili výstavbu zničených oblasti. Práve kvôli vnútorným excesom vo Francúzsku sa potvrdila múdra myšlienka  „že, najhoršie vojny sú tie občianske, krutosť jedných sa vyrovnáva tým druhým“. Parížania oslavovali víťazstvo a ich kolónie predovšetkým v Alžírsku viedli boje za svoju slobodu a boli krvavo potlačené (keď bojovali za Francúzsko, tak im  boli aj Alžírčania dobrí). Čiastočne mám problém aj so spôsobom vedenia komentáru, veľmi ťažko som sa orientoval, kto vlastne niesol hlavnú ťarchu oslobodzovacích bojov, ale to nebola hlavná myšlienka tohto dokumentu.

Ovládací panel
130. nej uživatel Slovensko
40 bodů