Volodimir2

Volodimir2

Vladimir Linhart

okres Poprad


29 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 8 15 22 29
    • 13.7.2018  10:28
    Břeh (1984)
    *****

    Film je natočený podľa rovnomenného románu Jurija Bondareva a odohráva sa v dvoch časových líniách. Jedna, rozhodujúca je z roku 1945, kedy jednotka veliteľa 2.. delostreleckej čaty poručíka Vadima Nikitina, pri krátkom odpočinku po bojoch v Nemecku sa ubytovali v dome, kde žila mladá slečna Emma Herbertová. Tých päť dni spoločného pobytu vyústilo v lásku a milenecký pomer. Ale poručík pokračoval so svojou jednotkou v bojoch a tak sa tento pár znova stretol až po vojne a opäť v Nemecku. A tu začína 2. časové pásmo, kedy Emma sa stala vdovou a Vadimovi zomrel syn. Emma ako majiteľka západonemeckého vydavateľstva pozvala významného sovietskeho spisovateľa Vadima Nikitina do nemeckého Hamburgu na seminár. Vo filme ide o oneskorené stretnutie dvoch ľudí, ktorých spojila ale i rozdelila vojna, každý z nich viedol svoj vlastný život. Nikitin sa stal slávnym spisovateľom a Emma pani Herbertovou. Ale aj po takej dlhej dobe sa ukázalo, že city obidvoch aj po takej dlhej dobe ešte stále žijú v ich duši. Lenže čas sa zastaviť nedá a minulosť je neodvolateľná. Film je naplnený filozofickými otázkami, nie je snahou odsudzovať hlavného hrdinu, ale naopak povyšuje lásku oboch hrdinov na čisté pocity a myšlienky.

    • 12.7.2018  10:05
    Syn pluku (1946)
    ****

    Pre film sa stala podkladom kniha Valentina Petroviča Katajeva Сын полка z roku 1944. Ide o poetický príbeh chlapca sirotu z obdobia 2. svetovej vojny, ktorému rodičov nahrádzajú drsní, vojnou zocelení vojaci. Vanja si ich získal svojou detskou úprimnosťou a oddanosťou. A tak aj do bojových situácii sa na okamih dostáva ľudský príbeh o silných putách ale aj o malých každodenných starostiach tejto zvláštnej „rodiny“. Film nás vrátil do dôb dávno minulých, kedy sme zo školou chodili na tieto filmy povinne. Úprimne povedané nie všetky sa sovietom podarili. Syn pluku, ale patrí medzi tie lepšie. Úžasné na filme je, že sú v ňom všetko originálne zbrane z obdobia 2. svetovej vojny (nebol s tým problém, natáčalo sa v roku 1945) a tak sme mali možnosť vidieť húfnicu 122mm M-30, pri priamej streľbe na tanky 88mm nemecký kanón PAK43 AT ale mohli sme počuť aj batériu Kaťuš – Raketometov BM-13 v akcii. Paradoxom filmu je aj fakt, že v roku 1970 bol film predabovaný novými hercami, ale aj dobovo zostrihaný. Vypadli všetky scény so Stalinom a Rokossovským (pôvodná verzia trvala 79 minút). Smutný príbeh, ale pravdivý, takých synov plukov bolo v 2 svetovej vojne stovky.

    • 11.7.2018  09:25
    Tichá křídla (TV film) (2008)
    **

    Piloti klzákov otvárajú dvere na menej známej histórii druhej svetovej vojny. Dôvody ich použitia boli logické, výroba bola rýchla, vyrábali sa z lacných materiálov a nepotrebovali žiadne pohonné hmoty. Nevýhodou bolo jednorazové použitie. Piloti a vezená posádka sa po pristáti stali pechotou a mohli pokračovať v bojoch väčšinou v tyle nepriateľa. V súčasnej dobe sa s využitím klzákov už nestretneme, úplne ich vytlačili helikoptéry. Vzhľadom k tomu, že v tomto dokumente sa o klzákoch takmer nehovorilo a keď tak len o americkom hrdinstve uvádzam trošku z ich histórie so zameraním na 2. svetovú vojnu. Sovietsky zväz sa v roku 1932 stal prvým výrobcom klzákov, išlo o štvormiestny klzák TsK Komsula, ale ani v 2. svetovej vojne sa ich výroba nezvyšovala a tak klzáky Antonov A-7 a Gribovski G-11 sa vyrobili v počtoch okolo 1000 kusov a využili sa na zásobovanie bieloruských partizánov v rokoch 1942 a 43. V roku 1935 navštívil Moskvu v rámci vojenskej spolupráce medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom plukovník Luftwaffe Kurt Student a hlásil svojim nadriadeným detaily zoskoku 1500 výsadkárov z veľkých klzákov. A už v roku 1937 Luftwaffe otvorila školu pre výsadkárov a keďže klzák nepatril do zakázaných zbraní Versaillskou zmluvou tak prvé výcviky bojových pilotov začali práve na klzákoch. Prvým nemeckým klzákom bol DFS-230, ktorý mal rozchod krídiel 11,3m a dlhý bol takmer 21m. Prvé ich bojové použitie bolo 10.5.1940 v belgickej delostreleckej pevnosti Fort Eben-Emael, ktorú úplne zničili a tým si Nemecko otvorilo cestu cez Maginotovú líniu. 26. apríla 1941 nasledovala operácia v Grécku pri zaistení mostu cez Korintský kanál, a poslednou veľkou operáciou klzákov bol invázia na Krétu 20.5.1941 (tu Nemecko utrpelo obrovské straty). V menšom rozsahu stojí za zmienku ešte akcia Skorzenyho pri oslobodzovaní Mussoliniho zo zajatia na hore Gran Sasso v roku 1943 (operácia Dub). Od roku 1940 sa do tejto neprebádanej oblasti zapojili aj britské ozbrojené sily. So svojim klzákmi Airspeed Horsa a General Aircraft Hamilcar sa zúčastnili operácii pri obsadzovaní mosta Pegasus Bridge v rámci invázie v Normandii, operácie Dragoon (invázia do južného Francúzska, operácia Market-Garden (zaistenie mostov v Holandsku) a operácia Varsity (prekročenie rieky Rýn). Na americkom ministerstve vojny sa vývoj klzákov začal 25.2.1941 a boli vyrobené klzáky Waco CG-13 a Laister-Kauffman CG-10. Ich prvé použitie bolo pri operácii Husky 9.7.1943 (invázia na Sicíliu), ďalej pri invázii v Normandii 6.6.1944 a v ďalších bitkách v Ardenách, operácia Varsity. Nezdarom sa skončili operácie Spojencov s použitím klzákov v roku 1942 v Nórsku a pri prieniku u Arnhemu.

    • 10.7.2018  09:42

    verne sa drží faktov a celkovej historickej pravdyPo vypuknutí 2. svetovej vojny bola Juhoslávia neutrálnym štátom, až do marca 1941, kedy regent Pavel Karadordevič (1. námestník mladého kráľa Petra II.) vyjednal pristúpenie Juhoslávie k OSI. Proti tomu vypukli v Srbsku búrlivé protesty. Udalosti v Grécku (porážka Mussoliniho vojsk) ale aj udalosti v Juhoslávii prinútili Hitlera prechodne stiahnuť elitné vojska z plánovanej akcie Barbarossa do pobaltskej oblasti a Nemecko so svojimi spojencami 6. apríla 1941 vtrhlo do Juhoslávie, kráľovské vojska boli porazené a na území Juhoslávie vznikol fašistický Nezávislý štát Chorvátsko a zostatok územia bol okupovaný talianskymi, maďarskými a bulharskými vojakmi. Vo fašistickom štáte začala genocída srbského obyvateľstva, čo malo za následok vznik obrovskej vlny odporu. Zorganizovalo sa partizánske hnutie pod velením Josipa Broza a zostatky kráľovskej armády(Žandári) pod velením Draža Mahailoviča (ten bral do svojich jednotiek iba Srbov a Čiernohorcov), ďalej to bolo chorvátske ustašovské hnutie. Josip Broz (prezývaný Tito) bral do svojich jednotiek všetky národnosti a preto mal značnú početnú prevahu. A keďže partizánske hnutie sililo bolo omnoho radikálnejšie ako hnutie žandárov v priebehu rokov 1942 a 43 bolo vykonaných niekoľko operácii na likvidáciu partizánskeho hnutia. Bitka o Sutjesku (Operácia Schwarz bola v poradí už 5. ofenzívou vojsk OSI, ale kredit partizánov získaný úspešnou bitkou na Neretve, sa prejavil nárastom dobrovoľníkov do jednotiek partizánskeho hnutia (NOAJ). Operácia sa začala 15.5. a skončila 16.6.1943. 127 000 nemeckých, talianskych, bulharských vojakov a príslušníkov kolaborantských jednotiek obkľúčili oslobodené územia Hercegovinu, Sandžak a Čiernu horu, kde sa nachádzalo 19 000 juhoslovanských partizánov a 4500 vojakov v poľnej nemocnici (ranených a nemocných). Tu sa zdržiaval aj hlavný štáb aj s Titom. Cieľom operácie bolo zlikvidovať povstanie juhoslovanských partizánov. Keď sa veľká časť partizánov prebila z obkľúčenia a dostala sa na druhý breh rieky Sutjesky, Tita spoločne s veliteľom britskej misie Wiliama Deakena zachránil z obkľúčenia britský výsadok. Zostatok 2577 ľudí (časť poľnej nemocnice a sympatizanti) to šťastie už nemalo a boli nemeckými popravčími čatami postrieľaní. Takže útok sa skončil zlyhaním vojsk OSI v krátkom čase už po druhý krát a znamenal obrat vo vývoji vojny na Juhoslovanskom území. To posilnilo bojovú morálku, sebavedomie ale aj prestíž Titových partizánov doma a v zahraničí.Film sa drží historických faktov a je prínosom pre okruh juhoslovanských partizánskych filmov.

    • 8.7.2018  16:01

    Konečne sa Rakúšania prejavili v tak háklivej otázke, ako je holokaust. Predkladajú nám bizarný príbeh, ktorý nezobrazuje Žida tradične, ako obeť stojaca v koncentračnom tábore, za ostnatým drôtom, ale ako chytrého protivníka Nemcom. Podarilo sa mu získať uniformu dôstojníka SS, zachrániť život svojej mame a ešte sa aj oženiť. Na Slovensku platí známe príslovie "Šata robí človeka" a to v maximálnej miere platí aj pre tento film, kde práve uniforma SS je v zápletke kľúčovým bodom, ktorá ovplyvní osud všetkých protagonistov. Dej filmu balansuje na hrane tragickej témy, keď práve vina Nemcov a j Rakúšanov nemusí byť hlavným motívom deja filmu. Teraz bližšie k filmu, Rudy je syn upratovačky a je pripravený v nových pomeroch, ktoré nastali po anšluse Rakúska (dňa 12.3.1938 došlo k anexii Rakúska nacistickým Nemeckom) profitovať za každú cenu aj keby to malo znamenať zradu najlepšieho priateľa. Vstupuje do NSDAP a SS a udáva rodinu Kaufmannových svojim nadriadeným. Nemohol som sa však zbaviť dojmu, že Rakúsko sa nevyrovnalo so svojimi dejinami a dlhé desaťročia trvalo pokiaľ pochopili, že boli prvou obeťou Hitlera a už vôbec nechceli počuť o tom, že Hitler bol Rakúšan a nie Nemec.

    • 7.7.2018  17:19

    Opäť sme v Sovietskom zväze a tento krát je to cestou anglicky hovoriaceho filmu o ukrajinskom hladomore. Samozrejme, že je to film v štýle západných filmov a obyčajní ľudia v anglicky hovoriacom svete nevedia o tragédii ukrajinského ľudu takmer nič. Páči sa mi ale silný ukrajinský duch vo filme, ich sila a odvaha. Aj keď film je spracovaný podľa historických udalosti, je tu množstvo nepresnosti. Hladomor na Ukrajine bol v rokoch 1931 až 1933, ako súčasť väčšieho sovietskeho hladomoru, ktorý zasiahol aj oblasti na juhu pri ktorom zahynulo až 6 miliónov ľudí a až od roku 1933 začala kolektivizácia na Ukrajine. Hladomor ako tragédia zanechal na obyvateľstve Ukrajiny hlboké sociálne, psychologické a demografické stopy. A aj preto po vypuknutí 2. svetovej vojny obavy zo stalinizmu boli silnejšie, ako vlastenecké cítenie (od roku 1922 bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu). Stalin Ukrajinu zase obetoval a takmer 2 roky bola okupovaná nacistickým Nemeckom, ktoré tu zriadilo Ríšsky komisariát Ukrajina. Ukrajinci sa mu revanšovali, že bojovali v radoch nemeckej armády, v organizáciách SA, v divíziách Waffen-SS ale aj v ďalších jednotkách bojujúcich proti Sovietskemu zväzu ROA, KONR kde ich bolo zapojených vysoko cez 1 milión dobrovoľníkov. Takže môj záver, nechajme si robiť historické filmy, respektíve dokumenty tomu komu to náleží.

    • 6.7.2018  10:45

    Film bol spracovaný na základe rovnomenného románu Hermanna Havilanda Fielda a Stanislawa Mierzeňského a začína v zime roku 1942-43. 2. svetová vojna už prebieha viac, ako 3 roky, wehrmacht obsadil takmer celú Európu. Riešenie židovskej otázky nadobúda jasné kontúry a cez Horné Sliezsko sa presúvajú vlaky do poľských koncentračných táborov. A z jedného z nich sa podarí utiecť židovskej lekárke Rose so svojim manželom a dcérou. Ukrýva sa v lese, kde ju objaví poľský farmár Leon. Rozhodne sa ju vyliečiť a ukryť. A tak dni a mesiace spoločne trávia síce pomerne v bezpečí, ale v podivnom vzťahu. Vojna a nebezpečenstvo na oboch stranách podnecujú vášne, rozdiely v náboženstvách a v predsudkoch idú bokom, ale život na okraji a zúfalstvo vedú k nevyhnutnému koncu. Ide o ďalší výborný film z obdobia 2. svetovej vojny, ktorý nám vypovedá príbeh o určitých formách ľudského utrpenia, krutosti ale aj hrdinstva. Je to ťažký film a je metaforou témy holokaustu v Poľsku, robí ho nezabudnuteľným spôsob. Holokaustom, ako takým sa nezaoberá, nezaoberá sa ani nacistami, vieme o nich, sú v pozadí, ale len okrajovo.

    • 4.7.2018  11:41

    Je po vojne a Európa sa ešte nespamätala z besnenia Hitlerovej hordy. Spojenci kvalitne zbombardovali to čo sa dalo aj nedalo a na filmový trh prichádza tento film „Sklenená stena“. Ešte stále vychádzajú na verejnosť hrôzy 2. svetovej vojny, ale aj hrôzy holokaustu a koncentračných táborov. Masívny príliv utečencov z Európy sa infiltrovali aj v USA, museli prejsť cez ostrov Ellis (aj ten je obsiahnutý v tomto filme). Ostrov Ellis je maličký ostrov, ktorý sa nachádza iba kúsok od Manhattanu a cez jeho dominantu (dnes múzeum imigrácie) museli prejsť takmer všetci prisťahovalci. Ľudia zanechali svoju minulosť a veľa očakávali od budúcnosti. Ďalšou perličkou je budova sekretariátu OSN (ide o sklenenú budovu), kedy iba raz v celej histórii bol povolený vstup filmovému štábu a to je práve tento film. A táto pomyselná sklenená stena je ilúziou, ktorú hrdina filmu Peter nemôže prekonať, pokúša sa ju rozbiť ale nikto ho nevypočul. Táto stena je jeho najväčšia prekážka, ktorú musí prekonať, nakoniec sa musel dostať na okraj smrti, aby mohol ďalej slobodne žiť. Film odhaľuje nezmyselnú sociálnu kritiku so silným vlasteneckým pátosom.

    • 3.7.2018  11:15

    Film „Po vojne“ nie je reálnym filmom, ale taká filozofická rozprávka. Odohráva sa na francúzskom vidieku, kde na konci 2. svetovej vojny vládne zmätok a obyvatelia dedinky si chcú uctiť svojich osloboditeľov. Ale došlo k omylu a vítali ustupujúcich Nemcov, ale s americkou vlajkou. Došlo k smrti starostu a traja chlapci, ktorí to spôsobili sú na úteku. V dobe kedy zo všetkých strán počúvame o bojoch a o novovznikajúcich vojnových konfliktov je to dielo, ktoré veľmi jednoduchým spôsobom vyjadruje, že ešte existuje aj humanistický a skvelý ideál. Postavy v ňom nie sú hrdinami, ale sú realistické, ľudské a veľmi ľahko zraniteľné. Príbeh sa rozpráva z pohľadu deti, bez vojnových efektov, bez boja a bombardovania a na druhej strane nám ukazuje ich pocity bezmocnosti, strachu a beznádeje. Predkladá nám na pranier márnosť a absurditu vojny a vynikajúcim spôsobom predkladá všetkým ale predovšetkým mladým ľuďom hrôzy vojny, fašizmu (postrieľaní veriaci v kostole) ale aj symboly priateľstva, vzájomnej pomoci a úcty. Ale väčšina dospelí nemajú pre takéto priateľstvo pochopenie, pretože Nemci boli pre všetkých krutými nepriateľmi a takýto názor majú aj vojaci Spojenci.

    • 3.7.2018  09:33
    Jitro (1967)
    **

    Tentokrát bude môj koment úplne iný, ako u podobných partizánskych filmoch. Vo filme ide o tragikomický pohľad na koniec vojny v Juhoslávii. Ono celý film je neprehľadný a zbytočne komplikuje ideologické chápanie juhoslovanského odboja, na jednej strane partizáni ale aj kolaboranti a Nemci. V skutočnosti vyzerá ako nesúrodý a zbytočný a ani samotných Juhoslovanov nestavia do role svätých. V skutočnosti ide o 3 diel Djordjevičovej štyrilógie. 1. diel (Dievča (Devujka 1965), 2. diel Sen (San 1966), 3. diel Ráno (Jitro 1967) a posledný Poludnie (Podne 1968), ale keďže som nevidel prvý ani druhý diel, tak absolútne neviem o čo by v tom treťom diele malo ísť. Lebo v skutočnosti je tento film postavený, ako samostatný a tak by sa mal aj prezentovať. Druhá svetová vojna skončila a zanechala v ľuďoch hlboké stopy. Prvoradou snahou je vybaviť si účty z minulosti, vyhľadávať bývalých nepriateľov, bývalých zradcov a pokračuje sa v zabíjaní. Takže iná vojna pokračuje, bojuje sa na všetkých frontoch a tragické mozaiky vytvárajú obraz doby, ktorá je však iba víťazstvom ale ešte nie je mierom.

    • 2.7.2018  11:13
    The Final Battle (TV seriál) (1998)
    *****

    Zase raz prvý, vynikajúci dokument, striedaný archívnymi zábermi z bojov v Pacifiku a dopĺňaný vyjadreniami veteránov z 2. svetovej vojny. Za všetkých citát jedného z nich „Som vďačný za atómovú bombu, nie preto že zachránili tisíce a tisíce životov, ale preto že zachránila ten môj....“ aj to potvrdilo môj názor, že americkí vojaci bojujúci v Európe odmietali tieto následne boje a považovali to za záležitosť vojakov bojujúcich v Pacifiku. Po prebehnutých oslavách z víťazstva a následného návratu domov, mal ich očakávať len presun do výcvikových táborov. Americké velenie sa obávalo prípadným vzburám pri presunoch vojakov na nové bojiská. Tvrdenia amerických veliteľov, že Japonci nevedeli o plánoch na vylodenie bol nezmysel. Plán obrany japonských ostrovov sa volal Ketsu-Go (Rozhodnutie) a rátal s využitím celého národa. Zodpovednosť za plánovanie operácie Downfall mali na ramenách americkí velitelia McArthur, King, Leahy, Marshall a Arnold. Veliteľom vylodenia mal byť McArthur, ktorého Japonci ponížili najviac a mal osobný dôvod sa im pomstiť (porážka v prvej bitke o Filipíny). Táto operácia mala byť zrealizovaná ak Japonsko nepodpíše bezpodmienečnú kapituláciu. Záverečná bitka, alebo operácia Downfall mala byť zrealizovaná v dvoch fázach. Prvá bolo vylodenie na ostrov Kjúšú (operácia Olympic) a mala začať 1.11.1945. Tu sa mala vytvoriť logistická základňa pre ďalšie útoky. Druhá fáza bolo vylodenie na Honšú a následný útok na Tokio (operácia Coronet) plánovaný na 1.3.1946. Každé z týchto vylodení bolo väčšie ako operácia Overlord v Európe. Operáciu Olympic malo zrealizovať 14 divízii, 400 torpédoborcov, 24 bojových lodí a 42 lietadlových lodí (to bol iba plán) a na následnú operáciu Coronet sa počítalo s 25 divíziami. (okolo pol milióna vojakov). Kto má záujem o detaily tejto operácie ale aj iných odporúčam knihu Michaela Kerigona „Neuskutočnené plány druhej svetovej vojny 1939-45“ (operácie Stratford, Seelöwe, projekt Z a iné).

    • 2.7.2018  09:30
    Frei (TV film) (2013)
    ****

    Obaja sa zúčastnili na holokauste, ale každý na inej strane. On je masovým vrahom a ona židovka z Osvienčima. A osud tak chcel, že obaja sa stretli na úteku. Uvádzané historické fakty sú úplne presné aj keď len na fiktívnom príbehu. Dej sa odohráva v novembri 1945 po skončení 2. svetovej vojny a po rozpade „Tretej ríše“. Polovica Európy je v pohybe. Jedna časť sa vracia z pracovných a koncentračných táborov domov, ale sú aj takí, ktorí utekajú pred spravodlivosťou. Medzi nimi je aj plukovník SS Viktor Voss mimoriadne aktívny veliteľ zodpovedný za genocídu na ruskej pôde (meno vôbec nie je náhodné, Voss bol prvým veliteľom všetkých krematórií v Birkenau). O týchto vojnových zločincov sa postarali sympatizanti nacistov v ilegálnej organizácii Odesa, ale aj rímska katolícka stolica. A tak cez Alpy, Južné Tirolsko, Janov a odtiaľ loďou do Južnej Ameriky sa podarilo prepašovať stovky tisíc zločincov. Ale väčšina z nich túto novú slobodu si neužíva, sú z nich utečenci, bezdomovci aj keď ani tu v Argentíne nemali na ružiach ustlané a aj tu ich minulosť postupne dobiehala.

    • 29.6.2018  11:37
    Volba cíle (1974)
    **

    Tento film sa snaží o rekonštrukciu vzniku, vývoja a použitia atómovej bomby. Ide o najdôležitejšiu vedeckú udalosť 20. storočia, ide o preteky medzi veľmocami USA, ZSSR ale aj Nemeckom z pohľadu vedcov akademika Kurčatova, významného nemeckého fyzika Heisenberga a amerického vedca Oppenheimera. Podstatný je dôvod, ktorý sovietskych vedcov viedol k rozhodnutiu vyrobiť vlastnú atómovú bombu, ako odpoveď na atómové zbrojenie USA. Boli to preteky, ktoré zmenili smer svetových dejín. USA odskúšalo svoju prvú atómovú bombu 16. júla 1945 na leteckej základni Alamogordo v štáte Nové Mexiko (išlo o bombu Trinity o sile 20 kiloton) a v Sovietskom zväze nastala hystéria. Tá trvala až do 29. augusta 1949 kedy na sovietskej atómovej strelnici pri kazašskom Semipalatinsku (dnes Semej) vybuchla bomba RDS-1 (na západe známa ako Joe-1) o sile 22 kiloton. Kurčatov a jeho kolektív boli zachránení, namiesto smrti alebo doživotného pobytu v gulagu sa im dostalo vysokého ocenenia (boli vyznamenaní, každý z nich dostal auto, vilu a preukaz na bezplatné cestovanie po celom Sovietskom zväze, pre ich deti boli otvorené dvere na vysokých školách). Počas 40 ročnej prevádzky tejto sovietskej atómovej strelnice tu vykonali 458 vzdušných, pozemných ale aj podzemných jadrových testov. No ale opäť k filmu, v podstate ide o propagandistický film, ktorý je v skutočnosti hraným dokumentom. Jadrový výbuch vo filme je neskutočne realistický zobrazený, v skutočnosti išlo o špeciálny efekt sfarbeného kolínu v tenkej vrstve anilínového vodného roztoku a ten si zaručene zaslúži tie moje 2 hviezdičky.

    • 29.6.2018  10:05
    Predsunutý (TV film) (1985)
    ***

    Opäť s prvým komentárom. Film je natočený podľa novely JUDr. Olega Logvinova (umelecké meno Peter Hajdúk) pod názvom Nie sme z rodu bohatierov (1973). Logvinov bol priamy účastník Slovenského národného povstania, svoje zážitky premietol v trilógii Ostrov, Ostrov v bouři a Úsvit nad ostrovom. Predsunutý je skutočným príbehom z obdobia vojnovej Bratislavy, plnej kontrastov spoločenského a názorového boja o budovanie republiky po oslobodení Bratislavy. Aj tu pracovali ľudia v odboji a aktívne pomáhali Červenej armáde plniť bojové úlohy. A tak bol vyslaný nadporučík Muška, ako predsunutý pozorovateľ pri riadení delostreleckej paľby. Ale gestapo aj v tejto dobe intenzívne vyvíjalo svoju činnosť a túto odbojovú skupiny po zdarnom splnení úloh zlikvidovalo. Film radím medzi tie menej vydarené filmy o odboji vo vojnovej Slovenskej republike.

    • 25.6.2018  10:37

    Po vzhliadnutí dokumentu som mal veľmi zmiešané pocity. Tie vznikli množstvom uvedených nepresnosti (pochopiteľných vzhľadom k úctyhodnému veku) a neuveriteľná historka o ilegálnej stavbe zámočníckej dielni v sektore B III. Tento sektor nebol nikdy dokončený a jedinými väzňami vtedy preplneného koncentračného tábora Birkenau boli maďarské židovky v roku 1944, potom sa celý tento sektor rozobral a previezol do Gross Rosenu u Vratislavi. Takže tu niekde uletel so svojimi myšlienkami starý pán Kraus. Nedovolil by som si vytvárať komentár bez preštudovania oboch kníh, ktorých bol spoluautorom (Továreň na smrť a Noc a hmla, tieto knihy úzko súvisia s týmto dokumentom). Noc a hmla je dokumentárny žáner o vydanom rozkaze, ktorý predchádzal „konečnému riešeniu „ židovskej otázky. Iný štýl je kniha Továreň na smrť, ktorá bola vydaná v roku 1946, takže bola plná zážitkov a tráum prežitých pred pár mesiacmi. Pochopiteľne, že som tu objavil množstvo nezachytených faktov a nezohľadnených súvislosti. Neviem, či nebolo na škodu veci dopĺňať toto dielo o nové fakty (doplňované vydania v rokoch 1950,1956,1957,1959,1964), z pôvodných 234 strán sa kniha rozšírila na 290. Odborne kniha nezodpovedá dnešnému stavu poznania a aj preto ju Izrael odmietol vydať, ale nikto jej nemôže zobrať prvenstvo, bola prvou knihou opisujúca holokaust v Osvienčime a v Birkenau, prvá ktorá autenticky zachytila ako fungovalo konečné riešenie židovskej otázky v praxi. Škoda, že sa na túto knihu zabudlo, myslím si, že je teraz najvhodnejšia doba na jej znova vydanie.

    • 15.6.2018  10:09

    Film je spracovaný podľa románu Jean Pierre Chabrola Un homme de trop, (Príliš veľa ľudí) z roku 1958. Chabrol sa na jar v roku 1944 zapojil do francúzskeho hnutia odporu do tzv. Maquis FTP. Išlo o vidiecke partizánske zoskupenia francúzskych bojovníkov odporu, v dobe okupácie Francúzska v dobe 2. svetovej vojny. Spočiatku sa skladali z mužov a žien, ktorí utiekli do hôr, aby sa vyhli Povinným pracovným službám (STO) formálnej vlády vo Vichy, na zabezpečenie nútených prác pre Nemecko. Maquis sa organizovali podľa regiónov . Chabrol bol zapojený v brigáde Languedoc a s ňou sa dostal až do Berlína. Práve z tohto obdobia čerpal námet aj na tento výborný film. Dvanásti členovia Maquis odsúdení na smrť čakajú na popravu. Ale partizánska brigáda dostáva za úlohu vykonať výnimočnú operáciu a oslobodiť týchto 12. zajatcov. Operácia sa vydarila, zajatci naskočia do áut. Medzi oslobodenými je ale aj trinásty človek, ktorého nikto nepozná. Kto to je? Môžu mu dôverovať? Nie je to špión? To sa dozvieme alebo nedozvieme z tejto psychologickej drámy z obdobia 2. svetovej vojny. Záverečná bitka vo filme bola natočená na juhu Francúzska, ide o bitku o Viaduc de Gabarit a tieto zábery som videl už vo viacerých vojnových filmoch. (Most bol postavený v rokoch 1882 a 1884 podľa návrhu Gustáva Eiffela a má dĺžku 565 m). Film sa nachádza v databázach pod rôznymi názvami okrem originálneho Un homme de Trop aj ako Úderný oddiel, Príliš veľa ľudí ale aj Jeden muž viacej.

    • 14.6.2018  10:51
    Deník Anny Frankové (TV seriál) (2009)
    **

    O Anne Frankovej bolo natočených množstvo filmov, ale za jej Denníkom bolo ukrytých množstvo ľudí, ktorí denne obetovali svoje životy, aby pomohli Židom v tom najhoršom období. Jedným z nich bol Viktor Kugler, jeden z piatich aktívnych pomocníkov, narodil sa vo Vrchlabí v Čechách. Od roku 1933 robil výkonného riaditeľa firmy Opekta v Holandsku, ktorá patrila Ottovi Frankovi. Keď od mája 1940 začali Nemci okupovať Holandsko, zaviedli aj tu diskriminačné zákony proti Židom, Frank bol nútený sa zbaviť Opekty aj Pestaconu (jedna firma vyrábala koreniny na výrobu džemov a druhá koreniny pre mäsiarstvo) a tak majetok prepísal na svojich kolegov. Keď prišlo dcére Margot predvolanie k nástupu do nemeckého pracovného tábora, dňa 6.7.1942 prešla celé rodina do pripraveného úkrytu. Najskôr to boli Otto Frank, manželka Edith a dcéry Margot a Anna. Dňa 19.7.1942 k tejto rodinke sa pridali, spoločník Ottu Franka, Hermann van Pels s manželkou Augustou a synom Petrom. Nakoniec 16.11.1942 k ním pribudol zubný lekár Fritz Pfeffer (manželka nebola židovkou a tak sa nemusela ukrývať). Ďalším z pomáhačov bola sekretárka Otta Franka Mep Gies s manželom Jánom, účtovník oboch firiem Johannes Kleiman a pisárka Elizabeta Voskuijl. Piatok 4. augusta 1944 na základe udania (adresát neznámy) vedúci gestapa v Amsterdame s holandskými policajtmi Oberscharführer Karl Silberbauer vtrhol do objektov firmy a odviedli odtiaľ 8 ukrývajúcich sa Židov ale aj pomáhačov Victora Kuglera a Johanesa Kleimana. Po ich vypočutí v sídle gestapa na Euterpestraat, židovských obyvateľov domu presunuli do väznice Weteringschans a ich pomocníkov do väznice Amstelveenseweg. Otto Frank spoločne s ostatnými židovskými spolubývajúcimi 3.9.1944 boli presunutí do Osvienčima (tu dorazili v noci z 5. na 6.9.). V rámci selekcie ostali spolu v Osvienčim 2 Margot, Anna a Edith, Augusta išla do iného tábora a všetci chlapi ostali spolu v tábore Osvienčim 1. Vojnu prežil iba Otto Frank. Kuglerovi sa podarilo utiecť pri zmätkoch pri bombardovaní Spojencami, pri presunoch väzňov a vrátil sa späť do Amsterdamu. Kleiman bol uväznený v pracovnom tábore v Amersfoortu a odtiaľ presunutý do tábora Červeného kríža kvôli zlému zdravotnému stavu. I on sa dožil slobodného Holandska. Kto týchto ľudí udal gestapu, dodnes nie je známe, ale od začiatku medzi podozrivých patrili skladník Opekty Van Maaren a neskôr k nemu pribudli manželia Hartogovci (majúci upratovaciu firmu) a Tonny Ahlers (hľadač židov). Veliteľ gestapa SS-Oberscharführer Karl Silberbauer sa v apríli 1945 vrátil do Viedne, kde bol kvôli členstvu SS postavený mimo službu policajta, ale začal pracovať pre Nemeckú federálnu spravodajskú službu v organizácii Gehlen (predchodkyňa BND). V roku 1952 bol obvinený zo skutkov v radoch gestapa, ale bol oslobodený a od roku 1954 opäť pracoval vo viedenskej polícii. Pri jeho zatýkaní neuspel ani významný hľadač nacistov Simon Wiesenthal. História Anny Frankovej a jej život v úkryte patrí medzi najviac preberané témy holokaustu. O tom svedčí aj počet filmov a kníh.

    • 14.6.2018  10:49
    Moje dcera Anna Franková (TV film) (2015)
    *****

    O Anne Frankovej bolo natočených množstvo filmov, ale za jej Denníkom bolo ukrytých množstvo ľudí, ktorí denne obetovali svoje životy, aby pomohli Židom v tom najhoršom období. Jedným z nich bol Viktor Kugler, jeden z piatich aktívnych pomocníkov, narodil sa vo Vrchlabí v Čechách. Od roku 1933 robil výkonného riaditeľa firmy Opekta v Holandsku, ktorá patrila Ottovi Frankovi. Keď od mája 1940 začali Nemci okupovať Holandsko, zaviedli aj tu diskriminačné zákony proti Židom, Frank bol nútený sa zbaviť Opekty aj Pestaconu (jedna firma vyrábala koreniny na výrobu džemov a druhá koreniny pre mäsiarstvo) a tak majetok prepísal na svojich kolegov. Keď prišlo dcére Margot predvolanie k nástupu do nemeckého pracovného tábora, dňa 6.7.1942 prešla celé rodina do pripraveného úkrytu. Najskôr to boli Otto Frank, manželka Edith a dcéry Margot a Anna. Dňa 19.7.1942 k tejto rodinke sa pridali, spoločník Ottu Franka, Hermann van Pels s manželkou Augustou a synom Petrom. Nakoniec 16.11.1942 k ním pribudol zubný lekár Fritz Pfeffer (manželka nebola židovkou a tak sa nemusela ukrývať). Ďalším z pomáhačov bola sekretárka Otta Franka Mep Gies s manželom Jánom, účtovník oboch firiem Johannes Kleiman a pisárka Elizabeta Voskuijl. Piatok 4. augusta 1944 na základe udania (adresát neznámy) vedúci gestapa v Amsterdame s holandskými policajtmi Oberscharführer Karl Silberbauer vtrhol do objektov firmy a odviedli odtiaľ 8 ukrývajúcich sa Židov ale aj pomáhačov Victora Kuglera a Johanesa Kleimana. Po ich vypočutí v sídle gestapa na Euterpestraat, židovských obyvateľov domu presunuli do väznice Weteringschans a ich pomocníkov do väznice Amstelveenseweg. Otto Frank spoločne s ostatnými židovskými spolubývajúcimi 3.9.1944 boli presunutí do Osvienčima (tu dorazili v noci z 5. na 6.9.). V rámci selekcie ostali spolu v Osvienčim 2 Margot, Anna a Edith, Augusta išla do iného tábora a všetci chlapi ostali spolu v tábore Osvienčim 1. Vojnu prežil iba Otto Frank. Kuglerovi sa podarilo utiecť pri zmätkoch pri bombardovaní Spojencami, pri presunoch väzňov a vrátil sa späť do Amsterdamu. Kleiman bol uväznený v pracovnom tábore v Amersfoortu a odtiaľ presunutý do tábora Červeného kríža kvôli zlému zdravotnému stavu. I on sa dožil slobodného Holandska. Kto týchto ľudí udal gestapu, dodnes nie je známe, ale od začiatku medzi podozrivých patrili skladník Opekty Van Maaren a neskôr k nemu pribudli manželia Hartogovci (majúci upratovaciu firmu) a Tonny Ahlers (hľadač židov). Veliteľ gestapa SS-Oberscharführer Karl Silberbauer sa v apríli 1945 vrátil do Viedne, kde bol kvôli členstvu SS postavený mimo službu policajta, ale začal pracovať pre Nemeckú federálnu spravodajskú službu v organizácii Gehlen (predchodkyňa BND). V roku 1952 bol obvinený zo skutkov v radoch gestapa, ale bol oslobodený a od roku 1954 opäť pracoval vo viedenskej polícii. Pri jeho zatýkaní neuspel ani významný hľadač nacistov Simon Wiesenthal. História Anny Frankovej a jej život v úkryte patrí medzi najviac preberané témy holokaustu. O tom svedčí aj počet filmov a kníh. (Denník Anny Frankovej z roku 1959 a jeho remake z roku 1980, dvojdielny film Denník Anny Frankovej 2001, Anna Franková 2009, Posledné dni Anny Frankovej 2015, Tajomstvo denníka Anny Frankovej 2015). Aktuálny komentár k filmu Moja dcéra Anna Franková som sa snažil podať v trocha inom svetle ale so všetkou úctou k obetiam holokaustu.

    • 12.6.2018  09:06

    Tento veľmi jednoduchý, ale výborne spracovaný film sa radí medzi partizánske filmu z produkcie Juhoslávie. Ide o skutočnú udalosť a klasický stret komunistov, partizánov, vlasteneckých vojakov a na druhej strane ustašovcov, kolaborantskej polície a nemeckého gestapa v meste Karlovac. Film sa odohráva na jeseň roku 1941 keď pri razii na miestnej stanici došlo k postreleniu jedného z hlavných funkcionárov odboja aj so šoférom. Úlohou všetkých zložiek odboja bolo ich zachrániť a uniesť z nemocnice. Tento dynamický film má prvky akčnosti a patrí medzi tie kvalitnejšie z obdobia 60 – tých rokov.

    • 11.6.2018  09:55

    Sme Slovania a ťažko chápeme anglický humor, miestami v tomto filme priam nestráviteľný. Kto dal autorom práva na scény ktorých snahou je ponižovanie etnika ako takého (sovietskeho). Lepšie by spravili tvorcovia filmu keby si zobrali na mušku im blízkych , večne opitého Churchilla, respektíve kolaboranta Pétaina. Churchillovi jeho nenásytnosť a chuť po kolóniách (zatúžil aj po Sovietskom zväze) spočítali samotní britskí voliči, ktorí ho odsunuli hneď po vojne na vedľajšiu koľaj. Film je historický úplne mimo aj keď chronológia deja sa zachováva. Kto sa len trocha orientuje v sovietskej histórii celý tento príbeh z roku 1953 pozná. Vie, že Berija nebol popravený v ten deň, keď ho zatkli a poznáme aj alkoholové večierky. Toto všetko by sa tvorcom dalo tolerovať ale robiť si prču z mučenia a popráv z gulagov a väzníc tak to bolo veľa aj na mňa. Mám dojem, že Sovieti reagovali správne, predpokladám, že tak by reagovali aj iné štáty, kde by ich autori tohto filmu chceli zhanobiť. Čo tak sa pozrieť na zásluhy východného frontu v podaní Žukova ale aj Stalina. Jednoznačne by Európa bez týchto velikánov vyzerala dnes úplne ináč. A tušíte koľko tých nešťastných sovietskych ľudí bolo na jeho pohrebe? Viac ako 3 milióny. Áno po jeho smrti sa veľa v Sovietskom zväze zmenilo, ale myslenie v hlavách ľudí tohto národa sa nezmenilo nič.

    • 9.6.2018  16:40

    Argentína po roku 1945 sa stala skutočným útočiskom pre nacistov. Juan Perón bol sympatizant Hitlera a tým aj jeho prisluhovačom. Toleroval na území Argentíny veľké množstvo Nemcov s falošnými pasmi a mnohí z nich pracovali v ozbrojených silách Argentíny. V roku 1955 bol síce Perón zvrhnutý vojenskou chuntou, ale aj tak výdaj nacistov pre účely justičného riešenia bol mizivý. Druhý a veľmi dôležitý faktor izraelského Mossadu bol fakt, že aj keď boli nacisti vydaní a súdení v Európe, dostávali len symbolické tresty. Preto po objavení Eichmanna neprichádzalo do úvahy iné riešenie, ako ho uniesť s Argentíny a súdiť v Izraeli. Operácia Eichmann sa začala pripravovať koncom roku 1959. Celá operácia bola naplánovaná na dni oslavy 150. výročia nezávislosti Argentíny (25. mája 1810 si Argentína vybojovala nezávislosť od Španielska). Do Argentíny priletela oficiálna delegácia Izraela. Pracovníci Mossadu pricestovali do Argentíny v rôznych časoch z rôznych miest. Fiktívne bola vytvorená aj cestovná kancelária pre registráciu týchto ciest. Celkovo bolo do operácie zapojených 30 osôb, z ktorých 12 sa priamo zúčastnilo na zadržaní a následnom únose, ostatní boli zainteresovaní do podpory a v zálohe. Izrael nemal pravidelnú leteckú dopravu s Argentínou, bolo rozhodnuté vziať Eichmanna do lietadla oficiálnej izraelskej delegácie. Vedenie leteckej spoločnosti El-Al bolo zapojené do tejto tajnej operácie. Lietadlo s oficiálnou Izraelskou delegáciou pristálo v Buenos Aires 19. mája. To už Eichmann bol od 11.5.1960 20,05 hod. unesený agentmi Mossadu a prevezený do konšpiratívneho bytu, kde pôsobil posledných 8 dni svojho pobytu v Argentíne. Dňa 21.5.1960 o 00,05 hod. opustilo lietadlo spoločnosti El-Al argentínsky vzdušný priestor. Na filme mi vadilo, že americkí producenti úmyselne vynechali respektíve prevrátili množstvo historických faktov. Eichmann bol uväznený v americkej zóne vplyvu a dostal sa z tábora úplne ľahučko, vplyv na jeho úteku a samotná pomoc amerických tajných služieb je z filmu vypustená (americká vláda v období studenej vojny najímala prominentných nacistov na spravodajské účely). Eichmann úspešne pôsobil v Argentíne s manželkou a deťmi a dokonca tu sa mu narodilo 4. dieťa. (Vo filme je prezentovaný jeho život s chamtivou milenkou). Aj samotný únos vo filme je nereálny a tobôž nie sprisahanie niekdajších nacistov. O scénach z koncentračného tábora Osvietim sa ani nevyjadrujem. Filmy o Eichmannovi: Eichmann 2007, Adolf Eichmann - nacistický utečenec 1994, Hon na Adolfa Eichmanna 2010, Hitlerovi muži - Adolf Eichmann likvidátor, 1996, Eichmann - Muž ktorý nechal ísť vlaky 2003, Eichmannov koniec 2011, Eichmannova šou 2015, Nacistickí pohlavári Himmler a Eichmann 2008, Krátka pamäť 1979.

    • 9.6.2018  14:49
    Tatíček a Lili Marlén (TV film) (2002)
    **

    Pevne verím, že tento dokument nemal za úlohu vyzdvihovať spôsob života rodiny Seisserových, či už priamo pod prehýbajúcimi sa stolmi na gazdovstve, respektíve v rodinách jeho dcér v dobe vojny. Myslím, že pána Seissera nemusíme ľutovať, veď dcéra Lili sa tajne vrátila do Československa a vyniesla do Nemecka rodinné šperky, ktoré stihli zakopať vo Velichovkách. Aj tak si myslím, že dokument je veľmi nezodpovedne a hlavne účelovo spracovaný bez náhľadu na historický obraz tej doby. Veď, keď nám človek nerobí nič zle, to neznamená, že nám na druhej strane robí dobre. Takže záverom účelovo propagandistický film, kde by nebolo zle vsunúť aj strety Čechov s Nemcami predovšetkým v Sudetách. Ani vtedy nemôžem vysoko hodnotiť tento film, keď ho berieme, ako kolektívne zbližovanie sa medzi národmi. Všetko ale má svoje hranice.

    • 5.6.2018  10:51

    Nasadenie československých a poľských jednotiek v Tobruku, ako jediné jednotky, ktorých opodstatnenie v tomto boji bolo otázne. Všetci vieme prečo tu bojovali vojaci Spojeného kráľovstva Británie a Talianska. Nemci museli Talianom pomáhať, nakoľko išlo o jednu z najmenej schopných armád. A Británii pomáhali len vlastné kolónie Austrália, Britská India, Juhoafrická únia, Slobodné Francúzsko (zištné dôvody) a Nový Zéland. Takže mi s Poliakmi sme sa dostali do deja mocenských záujmov. Pre československý zahraničný odboj bolo nasadenie našich jednotiek v Tobruku, najväčšou vojnovou akciou v Severnej Afrike. Tieto naše útvary boli všetky zrušené v lete 1943 (11. peší prápor – Východný, respektíve 200. protilietadlový ľahký pluk pod velením plukovníka Klapálka Karola, ten odišiel na pomoc Svobodovi do Sovietskeho zväzu a velil 3. brigáde zboru v Karpatskom priesmyku). Vojaci mali byť presídlení do Anglicka. Nakoniec v Afrike ostali špecialisti a 100 vojakov z osobných dôvodov. Na cestu do Anglicka sa vydalo 1326 mužov, ktorí sa včlenili do 1. československej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii. Táto brigáda bojovo vystupovala na jedinom úseku od októbra 1944 až do mája 1945 v prístave Dunkerque pod velením brigádneho generála Aloisa Lišku (v júni 1948 emigroval do americkej zóny a v Československu zanechal manželku s dcérou). Ale záverom aj tak veľká úcta všetkým československým veteránom a to je jedno či pôsobili na východnom alebo západnom fronte. Ale v žiadnom prípade nesmieme zabudnúť na hrdinov v domácom odboji, tí mali viac nepriateľov, ako tí vonku.

    • 4.6.2018  10:07

    Hlavné boje Pražského povstania prebiehali v centre Prahy, ale aj na Žižkove umierali ľudia. Dokument sa snaží zmapovať malé pamätníčky na budovách práve v tejto mestskej štvrti. Roky chodíme okolo pamätných dosák neznámych hrdinov, zabudnutých mien ale aj náhodných obetí konca 2. svetovej vojny. Oni, títo mŕtvi, ktorí padli, si to určite zaslúžia. Slovami prezidenta Miloša Zemana „Válka končila a oni mohli sedět pohodlně doma a neúčastnit se akce, o které věděli, že v ní mohou ztratit i své životy. Přesto to udělali.“ , by sme mali obnovovať svoju pamäť a vzdávať hold každému dokumentu, ktorý ešte stále nás dokáže v spomienkach vrátiť späť. Späť viac ako 70 rokov. Pražské povstanie z historického hľadiska bolo viac menej zaznávané, nie tým, že nepatrili hlavné ovácie Červenej armáde (veď ich padlo pri oslobodzovaní Prahy okolo 30 vojakov), ale tým, že hlavný úder a ťarchu viedla 1. divízia ROA (Ruská oslobodenecká armáda) generálmajora Sergeja Buňačenka. ČNR 7. mája rozhodla o odmietnutí ďalšej pomoci zo strany ROA a tak 8.5.1945 vlasovci opustili Prahu. Jedna z jednotiek, ktorá nestihla včas Prahu opustiť bola postrieľaná ruskými vojakmi v Prahe Jinoniciach. Aj o tom by sa mohol natočiť nasledujúci dokument, veď objektívne zhodnotenie podielu Vlasovcov na vojnovom dianí a oslobodení Prahy by mohlo historickej hodnote Pražského povstania len pomôcť.

    • 3.6.2018  15:01
    Den 12. mann (2017)
    ****

    Hneď, ako som začal pozerať tento nový film "Dvanásty muž" som si uvedomil, že tento príbeh som už videl. A skutočne, ide o remake Ni Liv (Deväť životov) z roku 1957, ktorý bol sfilmovaný podľa románu Davida Howartha "Každý umiera sám". Musím však hodnotiť, že tento film sa ďaleko vymyká skutočnému deju knihy, respektíve prvého filmu, čo je samozrejme na škodu veci. Nórsko bolo obsadené na základe pozývacieho listu ministerského predsedu Vidkuna Quislinga (najslávnejší kolaborant s Nemeckou ríšou) a ako reakcia na odblokovanie dodávok železnej rudy zo Švédska do Nemecka. Operácia niesla názov Weserübung (Cvičenie na Vezere). Bojové operácie sa začali v ranných hodinách 9. apríla 1940 a definitívne ukončenie operácie bolo 10. júna 1940. Kráľovská rodina emigrovala práve do Británie. Tu od júna 1940 za pomoci britských vojakov vzniká Nórska odbojová skupina Kompani Linge, ktorej 4 členovia boli zapojení aj do operácie Martin (Red). Táto odbojová skupina pripravovala a vysielala svojich vojakov na diverzné činnosti späť do Nemcami obsadenej vlasti. Aj vo filme opisovanej diverznej činnosti išlo o prepravu členov hnutia Kompani Linge. Títo vojaci mali zničiť letisko v Bardufoss a organizovať diverzné činnosti na severe Nórska v priestoroch Tromso. Táto misia bola ohrozená, keď nórskych agentov, ktorí hľadali kontakt s miestnym odporom, náhodou nadviazali kontakt s nezaradeným civilným obchodníkom s rovnakým menom ako ich kontakt. Ten ich udal Nemcom. Ráno po ich chybe 29.3.1943 boli na lodi napadnutí nemeckým plavidlom. Podarilo sa im ešte zahladiť stopy odpálením 8 ton výbušnín (určených na vyhodenie zariadení letiska Bardufoss). Pokúsili sa o útek, ale Nemci ich chytili. Členmi Kompani Linge boli: veliteľ operácie Martin poručík Sigurd Eskeland (28. marca zajatý na ostrove Rebben a zastrelený v Tromsore 2.4.1943), podporučík Jan Baalsrud (jediný preživší, jeho útek zorganizoval domáci odboj a cesta do neutrálneho Švédska trvala 2 mesiace, 1.6.1943) , podporučík Perr Blindheim ( zastrelený na palube rybárskej lode "Bratholm I" 30. marca v priebehu operácie Martin) posledného zo štvorice z Kompani Linge vojaka Gabriela Salvesona (postihol rovnaký osud ako poručík Eskelanda). Kapitán lode Sverre Odd Kverhellen, Harald Ratvik, Bjorn Bolstad, Frithjof Haugland, Sjur Trovaag, Alfred Vik všetci boli zastrelení 2.4.1943 spoločne s Eskelandom a Salvesonom. Magnus Kvalvik, (zranený pri výsluchoch zomrel 30.3.1943), navigátor Erik Reichelt (zomrel na následky zranení v nemocnici Tromsore 27.4.1943). Po vojne cieľom Nórskych odbojov bolo aj potrestanie kolaborantov ale aj príslušníkov jednotiek Sipo. Poprava väzňov v Tromso bola vyšetrovaná komisiou, gestapáci museli rukami vyhrabať mŕtvoly zabitých väzňov, umyť ich tela a následne umiestniť do truhiel. Obžaloba vinníkov bola problematická, lebo hlavný vinník SS-Brigadeführer Kurt Stage bol zadržaný v Rakúsku a odovzdaný Juhoslovanským orgánom. Tu bol v roku 1947 popravený, na ostatných príslušníkov Sipo nebolo podané trestné stíhanie. Ale všetka česť Nórsku a jeho vojnovým filmom (Max Manus, 2008, Hrdinovia z Telemarku, 1965, Hamsun, 1996k, Mŕtvy sneh, 2009, Deväť životov, 1957. Dva životy, 2012. Posledná veta, 2012 Prepletené paralely, 2009, Vojna o ťažkú vodu, 1948 a 2015; Muž menom Kuráž, 1979).

    • 11.5.2018  09:27

    Opäť prvý komentár. Dej filmu sa odohráva v Taliansku v období po invázii Spojencov na Sicíliu (operácia Husky 9.7.1943). Išlo o prvú väčšiu operáciu západných Spojencov na európskej pevnine. Film nachádza inšpiráciu v rovnomennom románe Richarda Tregaskisa, ktorého najznámejším románom je Denník z Guadalcanalu (1943). Zaujímavosťou je, že bol americkým vojnovým dopisovateľom zo všetkých veľkých vojnových konfliktov (2.svetová vojna, Kórea a Vietnam). Aj napriek niekoľkým autentickým záberom z bojísk v 2. svetovej vojne (triumfálny vstup generála Clarka do Ríma) , nebolo snahou autorov filmu zobrazovať len priame násilie. Cestou histórie lásky, manželstva amerických dôstojníkov v dobe vojny sa snažia poukázať na vojnu zlú, bez slávy, plnú náhodnej smrti a bezvýznamného násilia. Ťažko je pre mňa určiť tento film, či išlo o romantický milostný príbeh s vojnovým pozadím alebo išlo o vojnový film s romantickou pointou. Ale aj keď ide o americký film z 2. svetovej vojny, bol som ním milo prekvapený.

    • 16.4.2018  16:08

    Film je spracovaný podľa rovnomenného románu spisovateľky Lissy Evansovej, ktorá si názov filmu zobrala „To bola ich najlepšia hodina" z prejavu ktorý predniesol Winston Churchill v poslaneckej snemovni 18. júna 1940. Išlo o jeho tretí prejav, ako sa dostal k moci. Zhodnotil v ňom porážku Francúzska, ale aj porážku britských vojsk v Dunkirku. Prejav bol prípravou na obranu britského impéria. Tento vojnový film na rozdiel od iných filmov z 2. svetovej vojny sa nezaoberá víťazstvami ani porážkami v tvrdých bojoch. Zameriava sa na život obyčajných ľudí a nosnou ideou filmu je, že hrdina nemusí byť vždy iba vojakom. Nakoľko takmer každý chlap v Británii je na fronte, to znamená že pracovné miesta v továrňach prevzali ženy. A to je cieľom tohto propagandistického filmu, zameraného na ideologickú vojna, na zvyšovanie morálky, keď žena nasadená v Dunkirku zachraňuje vojakov hrdinov, žena plní výhradne mužské úlohy, ale naďalej plní úlohu ženy. Miluje, smeje sa, plače, snaží sa byť ženou mravnou, ale aj šťastnou. Ale medzi jednotlivými leteckými náletmi nie vždy sa jej podarí všetko splniť podľa predstáv.

    • 14.4.2018  12:03
    Útok (1944)
    ****

    Takže, ako prvý. Mnohí z vás poznajú môj názor na americké propagandistické filmy, aj "Útok" patrí medzi nich, ale v podstate je úplne iný. Ďalšia unikátnosť tohto filmu je, že je dabovaný v USA Jiřím Voskovcom a Jánom Verichom v roku 1944. Film rozpráva o príprave a vedení jednej z kľúčových operácií 2. svetovej vojny v Pacifiku - oslobodení ostrova Nová Británia (leží v súostroví Bismarck). Zachytáva tvrdosť bojov o tento veľmi dôležitý ostrov a skôr by som ho radil k výbornému dokumentu s autentickými zábermi. Ostrov Novú Britániu v januári 1942 obsadili Japonské ozbrojené sily a prinútili Austrálskych vojakov k úteku do džungle, kde ostali bez jedla a vody a Japonci ich postupne likvidovali. Takmer za 2 roky Japonci urobili s ostrova nepreniknuteľnú pevnosť, mali tu viac ako 100 tisíc vojakov. Prvá ofenzíva Američanov začala 12.10.1943 leteckým útokom v sile 349 lietadiel, následne austrálske a americké pešie sily začali ofenzívu. Tu sa stretli veliteľ 17. divízie generálporučík Yasuschi Sakai proti Mac Arthurovi. Táto operácia trvala až do augusta roku 1945, kedy bol ostrov definitívne oslobodený.

    • 13.4.2018  20:03

    Lichtenštajnsko, maličké kráľovstvo v Európe, Československo ho neuznalo z dôvodov ich snahy o prinavrátenie českého územia (otvorenie Benešovských dekrétov). A ak mám hodnotiť dokument mám tendencie ísť až do odpadu. Poskytnúť azyl zradcom, nie je hrdinstvo, veď ako sa vysporiadalo Československo s kolaborantmi a zradcami? Väčšinou bez súdu trestom smrti a teraz staviame zradcov, ktorí strieľali do svojich bratom a blízkych na piedestál. Ak chceme pochopiť tento film a pochopiť ho správne, musíme sa vrátiť do obdobia začiatku 2. svetovej vojny. Nečakaný útok Tretej ríše na ZSSR a podmienky boja, pri ktorom sa vojaci Červenej armády ocitli bez kvalifikovaného velenia (dôsledky Stalinových čistiek v armáde), mal za následok, že veľké množstvo sovietskych vojsk, po tom čo vyčerpali svoje možnosti viesť úspešnú obranu, často po strate spojenia s velením, padlo do zajatia. Za Wehrmachtom nasledovali jednotky SS a tie dokonali dielo skazy (spálená zem). Len tak sa podarilo Nemcom zajať milióny vojakov a civilistov. 1. Zajatí vojaci boli odosielaní do koncentračných táborov, respektíve na nútené práce (len v roku 1941 padlo do nemeckého zajatia viac ako 3 350 000 sovietskych vojakov a veliteľov z toho viac ako 2 milióny dobrovoľne) 2. Zajatí civilní obyvatelia boli odosielaní do Nemecka na nútené práce. Jaltská konferencia 11.2.1945 (posledný deň rokovania a v neutajovanej dohode) riešila návraty svojich občanov a vojakov. Všetky tri mocnosti chceli svojich vidieť doma a nad tým mali dozerať repatriačné komisie. Sovieti chceli zabrániť podobným situáciám ako sa stala v Taliansku v zajateckom tábore č.5 u mesta Celsinativa, ktorý po obsadení bol pod dohľadom britských úradov a z 10 000 ukrajinských zajatcov si britské veliteľstvo zostavilo celú divíziu o 12 plukov k nasadeniu pod ich velením. V Nemecku po oslobodení bolo 7,6 milióna sovietskych občanov. Návrat zajatých, zbehnutých vojakov bol podľa vojnových zákonov nekompromisne riešený (trest smrti a konfiškácia majetku), až 7.7.1945 v rámci amnestie boli oslobodení vojaci, ktorí padli do zajatia v rámci bojov. Druhá časť zajatcov, ktorí sa vrátili domov, bola nútená niesť zodpovednosť a bola potrestaná vlastnou krajinou za zradu. Na konci 2. svetovej vojny nosilo nemeckú uniformu viac ako dva milióny vojakov z Ruska. Dávam na pretras sovietskych veliteľov, ktorí pre získanie moci boli schopní vydávať rozkazy k vraždeniu aj svojich najbližších. Generálmajor Sergej Kuzmič Buňačenko (veliteľ 1.divízie ROA), generálporučík Andrej Andrejevič Vlasov /veliteľ ROA), generál Boris Alexejevič Smyslovskij - Holmston (1. Ruská národná armáda, jeho 500 vojakov skončilo v Lichtenštajnsku), generálmajor Ivan Nikitič Kononov (veliteľ 15. jazdeckej skupiny SS), generál Basan Ogdonov (Kalmykiansky jazdný zbor v zostave Wehrmachtu), Stepan Andrijovič Bandera (veliteľ UPA – B), Andrij Melnyk (veliteľ UPA -M), plukovník Konstantin Grigorievich Kromiadi (veliteľ Ruskej národnej ľudovej armády), kozácky ataman Pjotr Nikolajevič Krasnov (Kozácky zbor SS) a množstvo ďalších dobrovoľníkov, ktorí sa zapredali Wehrmachtu a SS a ktorí na obsadených územiach plnili funkcie v dobrovoľníckych, policajných jednotkách a funkcie v bezpečnostných a štátnych službách. Na východnom fronte bojovalo celkom 71 práporov ROA a 42 práporov na západnom. Na druhej strane to boli generáli a hrdinovia, ktorí svoju vlasť v zajatí nezapredali (Danilov, Karbyšev, Kulik, Ponedelin, Džugašvili a tisíce iných). Vlasov sa nezapojil do Pražského povstania, on osobne to odmietol, ale jeho podriadený generálmajor Buňačenko so svojou 1. divíziou ROA Pražanom pomohol. (Vlasov bol v Prahe 14. novembra 1944 v kolektíve všetkých veľkých nacistických pohlavárov). Toľkoto z historického hľadiska prečo sa Wehrmacht dostal až tak ďaleko a prečo ten prístup k vojnovým zajatcom (nebol vojnový zajatec, ako vojnový zajatec). Páči sa mi ostrý útok Američanov na počínanie sovietskych repatriačných komisii. Len na okraj, ako dopadlo 120 tisíc civilov Japoncov a ďalších 49 tisíc vojakov v decembri roku 1941 v USA, neboli náhodou umiestnení v koncentračných táboroch? Ale oni nemali úplne nič s Japonskou armádou, ktorá prepadla Pearl Harbor, len náhodou mali rovnakú národnosť. Ale to by sme mohli pokračovať ešte veľmi, veľmi dlho. Viem, že pár jedincom som opäť pohol žlčou. Ale no, čo už.

    • 11.4.2018  11:38

    10. júla 1943 sa americké a britské vojska vylodili na Sicílii, Hitler zastavil operáciu Citadela (Kurská bitka) a presunul svoje najlepšie tankové divízie zo Sovietskeho zväzu do Talianska. 25.7. Mussolini abdikoval a taliansky kráľ ho nechal zatknúť. 3.9.1943 talianska vláda podpísala kapituláciu a spojenci sa začali vyloďovať v Taliansku. Ale tu nedošlo medzi britským maršalom Montgomerym a americkým veliteľom generálom Dawvleyom k dohode o postupe bojov. Rozhodnutie nakoniec vydal veliteľ pre Stredomorie britský maršal Alexander. Nakoniec obsadzovanie Talianska sa vykonávalo dvoma operáciami Baytown a Avalanche. Prvá z nich začala vylodením u Regio di Calabria 3.9.1943 ale postup 8. armády bol pomaly a aj výsadok 1. vzdušnej divízie v oblasti Talentu (operácia Slaptick) bol špatne naplánovaný a v mieste dislokácie nenašli žiadneho nepriateľa. Obdobne prebehla aj druhá operácia Avalanche, vylodenie začalo 9.9.1943 ale nekoordinovanosť spôsobila premiešanie jednotiek, čo spôsobilo značný chaos. Postup amerických jednotiek bol zastavený. 10.9.1943 Nemci obsadili časť Talianska včetne Ríma. Talianske vojska v severnom a strednom Taliansku sa im vzdali. Kráľ ušiel aj s Badogliovou vládou do Pecaru (územie obsadené spojencami).12.9.1943 Skorzeny oslobodil Mussoliniho. A presne do tohto obdobia je vsadený dej filmu. Traja vojaci utiekli z nemeckého koncentračného tábora, sovietsky seržant Fjodor Nazukov, americký pilot poručík Peter Bradley a britský major Michael Pemnerton (táto zostava je historický nereálna) a mladá Talianka im poskytuje útočisko aj napriek hrozbe represálii od nemeckých vojakov. Ide síce o vojnový film bez jedinej bojovej scény, ale zo všetkým čo nútená anektácia Nemcami obsahovala. Odbojári, ktorí nasadzovali svoj život, nutná kresťanská charitatívna dávka, ale aj nepoctivých Talianov, pašerákov ale aj kolaborantov s nemeckými fašistami. Film radím medzi tie lepšie, síce je mnoho podobných z prostredia talianskeho odboja, ale pozrieť sa to dalo.

<< předchozí 1 2 3 4 8 15 22 29
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace