Volodimir2

Volodimir2

Vladimir Linhart

okres Poprad


27 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 8 14 21 27
    • 17.12.2017  12:58
    Žingorov proces (TV film) (1968)
    ****

    Slovenské národné povstanie bolo jednou z najvýznamnejších protifašistických akcii v Európe. Jedným z najvýznamnejších a najdôležitejších odbojových centier na Slovensku sa stal Turiec, kde sa vytvorilo šesť partizánskych skupín, ktoré tvorili základ 1. partizánskej brigády M.R.Štefánika v auguste 1944. Partizánsky oddiel pod Žingorovim velením, ktorý pozostával zo slovenských vlastencov, mal 120 príslušníkov. Ešte viac sa do popredia dostal Žingor začiatkom septembra 1944, ako veliteľ 2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika. 11. apríla 1945 sa 2. čs. partizánska brigáda spojila s jednotkami 1. čs. armádneho zboru a s jednotkami rumunskej armády. A spolu s nimi viedli bojové akcie až do ukončenia vojny. Po vojne sa Viliam Žingor stal generálnym tajomníkom zväzu slovenských partizánov a svedčil na súde s Tisom. Žingor bol presvedčený, že partizáni tvoria takú významnú zložku v slovenskej spoločnosti, reálnu silu, ktorá môže zohrať dôležitú úlohu aj po vojne. Nerád videl, že sú partizáni odsúvaní na okraj spoločenského diania. Žingor chcel moc a boj o moc má aj tienisté stránky a tak vtedajšia vládna moc sa ho potrebovala zbaviť a on im bol v tom nápomocný. 18.12.1950 bol popravený. O živote a smrti Viliama Žingora rozpráva film Žingorov proces, 1968 z cyklu Noc s povstaleckým archívom. V roku 1968 bol právne rehabilitovaný, nie však v plnej miere a práve tento dokument podáva ucelený obraz práve z rehabilitačného procesu na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

    • 17.12.2017  10:58
    Pán učiteľ (TV film) (1990)
    ****

    Opäť prvý komentár, ide o 19. diel zo seriálu História jedného dokumentu o SNP. Zaradenie Židov do pracovných táborov na Slovensku malo byť alternatívnym, slovenským riešením židovskej otázky. Aj tento model je z dnešného pohľadu nehumánny, ale v kontexte holokaustu poskytoval Židom, zaradeným do pracovných táborov, nádej na prežitie. Pracovné tábory boli zriaďované na základe vyhlášky ministerstva vnútra z 2. apríla 1941. Najväčšie tábory boli vo Vyhniach, Seredi a Novákoch. Novácky tábor mal vlastnú vnútornú samosprávu. Bola to židovská rada, ktorú tvorili príslušníci tábora. Tvorila pomocný orgán veliteľa, ktorému aj podliehala. Tábor bol vedený na princípe sebestačnosti. V pracovnom procese boli zapojené všetky osoby staršie ako 14 rokov. V lete 1944 bol počet obyvateľov nováckeho tábora okolo 1600 osôb. Veľkou zvláštnosťou tohto židovského pracovného tábora bola existencia detských jaslí, opatrovní (princíp materských škôlok) a obecných škôl. Riaditeľom Verejnej Židovskej ľudovej školy sa stal Jozef Weiser a keď ten utiekol do Maďarska na jeho miesto nastúpil dovtedy pomocný učiteľ Alexander Bachnar. Všetky svoje sily odovzdávali v prospech vzdelávania týchto aj tak dosť trpiacim deťom. V tábore ale aktívne pôsobil aj odboj, aj tu sa miestny riaditeľ zapájal a keď vypuklo povstanie, ozbrojená Židovská jednotka nastúpila pred žandárske veliteľstvo v tábore v sile 250 Židov. V prvých dňoch povstania bola nasadená na strategicky významnom mieste v Baťovanoch. Alexander Bachmar tu pôsobil, ako veliteľ čaty. Aj ďalšia bojová činnosť tejto jednotky sa prejavovala na viacerých frontoch. Bojovala na fronte pri Turčianskom Svätom Martine, potom päť týždňov v Gaderskej doline, neskôr ich Nemci zatlačili na Krížnu, kde došlo k rozdeleniu tejto skupiny. Väčšia časť sa spojila so sovietskou jednotkou. Druhá skupina pod velením Bachmara smerovala na Vtáčnik.

    • 15.12.2017  10:41

    August roku 1941, okupovaná Juhoslávia a z Belehradu je potrebné previesť dôverné materiály do Kraljeva. Film je radený medzi partizánske filmy, ale svojim obsahom nie je tak dynamický ako ostatné filmy z tejto rady. Dej filmu sa točí okolo železničiarov a ich napojenie na odbojové hnutie. Na oživenie je tu vsunutý aj útek židovského dievčaťa pred odvlečením do koncentračného tábora. Názov filmu môže sa kľudne preložiť ako Vlak do Kraljeva ale aj ako Kráľovský vlak, obidva názvy plne korešpondujú s tématom tohto filmu. Vzhľadom k roku, kedy sa film vyrábal už tu nie je tak silná propaganda aj keď v taške železničiara boli tajné dokumenty pre komunistický ústredný výbor. Celkovo ma film zaujal.

    • 11.12.2017  11:17

    Dokument o Klaussovi Barbiem ma veľmi sklamal, je to síce dokument o mäsiarovi z Lyonu, ale otázka 2. svetovej vojny a jeho vyčínanie v Nemecku, Holandsku a hlavne vo Francúzsku sú tu len druhoradé. Okrajovo sa tu objavili informácie o mučení Jeana Mulena (jeho úloha vo francúzskom odboji viď dvojdielny film Jean Moulin, 2002), ale aj nepriama vina na smrti 44 židovských deti (úžasný dvojdielny film Madam z Izieu z roku 2007) ale ďalších takmer 4000 ľudí sa už detailnejšie vo filme nespomína. Hlavnou ideou filmu je jeho následná spolupráca so západnými spojencami, ktorí mu umožnili sa vyhnúť súdnemu riadeniu. Najskôr začal pracovať pre Britov a v boji proti komunistom potom v prospech americkej tajnej služby CIC, ktorá mu zariadila tajnú identitu, necelé 3 roky potom, ako bol v neprítomnosti odsúdený vo Francúzsku k trestu smrti. Stal sa s neho Klaus Altman (krycie meno Orol) s teplým miestom v Argentíne a Bolívii. V 60-tych rokoch pracoval aj pre nemeckú BND (západonemeckú tajnú službu). Tvrdo sa realizoval aj v Bolívijských politických a narkomanských kruhoch. Spravodlivosti však neušiel, v roku 1971 ho vypátrali lovci nacistov, manželia Serge a Beate Klarsfeldovci (židovské deti, ktoré prežili holokaust vo Francúzsku), ale v tomto období bolívijská vláda nebola naklonená k jeho vydaniu, to sa zmenilo až v roku 1983 kedy padol diktátorsky režim a Klauss Barbie bol vydaný do Francúzska. Tu bol v roku 1987 postavený pred súd a odsúdený za zločiny proti ľudskosti na doživotie.

    • 7.12.2017  10:34
    Generáli (TV film) (1990)
    ***

    Zase raz prvý, ide o 14. diel seriálu História jedného dokumentu. Ján Golian (26.1.1906) , od roku 1927 v armáde ťažko znášal rozpad Československej republiky. Bojoval na východnom fronte, ako náčelník štábu  Rýchlej divízie júl 41 až november 41 ako major, marec 43 až apríl 43 ako podplukovník. V polovici roku 1943 sa vrátil na Slovensko do Banskej Bystrice na funkciu náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska. Od 27.4.1944 na tajnej porade s ilegálnou SNR prevzal funkciu veliteľa ozbrojeného povstania. V lete 1944 sa pplk. Golian venoval vojenským prípravám povstania. 25.8.1944 vyhlásil bojovú pohotovosť, sám stal  na čele svojej armády (akej viď môj komentár k filmu Živí rozprávajú). 29.8.1944 bol povýšený londýnskym MO na plukovníka a 5.9.1944 SNR na brigádneho generála. Velenie 1. československej armády odovzdal 7.10.1944 Rudolfovi Michalovi Viestovi (24.9.1890), ten v období od 1920 až 1939 pôsobil, ako dôstojník československej armády v diplomatických a potom vo veliteľských funkciách až po veliteľa 6. a 7. armádneho zboru. Od roku 1933 brigádny generál (prvý slovenský generál v československej armáde) a od roku 1938 divízny generál. Od roku 1939 emigroval a stal sa ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. Z Moskvy sa vrátil s časťou 2. československej paradesantnej brigády do Bystrice na pomoc SNP. Stal sa veliteľom 1. československej armády a predsedom Rady obrany Slovenska, takto exilová vlády si chcela upevňovať svoju politickú líniu. 28.10.1944 vydal svoj posledný rozkaz o presune do hôr. Dňa 3. novembra 1944 na základe udania a počas teroristického záťahu Einsatzkommanda 14 proti povstalcom generál Ján Golian spolu s generálom Viestom boli zajatí v Pohronskom Bukovci. Nasledovali výsluchy na štábe EK-14 a v Bratislave. Po výsluchoch nasledoval prevoz do Berlína, kde oboch generálov napriek platným medzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov odsúdili na trest smrti. Poprava bola pravdepodobne vykonaná v koncentračnom tábore vo Flossenburgu v neznámy deň roku 1945. Prečo Povstanie bolo potlačené? Nezmyselné tlaky zo strany moskovského a londýnskeho vedenia, nezmyselné preferovanie partizánov a nejednotnosť velenia, nedostatočná výzbroj povstalcov, nejednotnosť medzi partizánmi a slovenskou armádou, takmer žiadna pomoc zo strany spojencov, vytriezvenie z počiatočnej víťaznej eufórie, konfrontácia s neúprosným bojom skúsených esesáckych žoldnierov toto všetko postupne znižovalo údernú silu povstania.

    • 6.12.2017  17:03
    Šifrovací kód (TV film) (1989)
    **

    Zase raz prvý, ide o 13. diel seriálu História jedného dokumentu. Dokument popisuje vojenskú púť poručíka slovenskej armády v dobe pri jej nasadení na východnom fronte. Lipovec bránila 44. horská strelecká divízia, naša rýchla brigáda (motorizovaná) vyrazila do útoku na Lipovec za úsvitu dňa 22. Júla 1941. Jej veliteľom bol plukovník Pilfousek (tento bývalý vojak československej armády v roku 1944 vstúpil do Waffen SS v hodnosti SS Standartenführer). Po doplnení mala RB 4 902 vojakov a dôstojníkov. Títo muži boli síce na vrchole svojich fyzických síl, ale nemali žiadne bojové skúsenosti. Bitka pri ukrajinskom mestečku Lipovec bola prvou a zároveň poslednou bojovou akciou Rýchlej brigády na sovietsko-nemeckom fronte. Celkové straty našej brigády boli 75 mŕtvych, 167 ranených a 50 vojakov nám Sovieti zajali. Z nich 27 sa podarilo zo zajatia utiecť, 4 padli pri pokuse o útek a 19 zajatých ostalo v sovietskom zajatí, z nich jeden dôstojník veliteľ čaty poručík ženijného vojska Anton Hirner. A o jeho pôsobení po následnom vysadení ako výsadku opäť na Slovensku od 23.7.1944 až do mája 1945 je tento dokument. Komunisti potrebovali mať zmapovanú situáciu na území, kde sa pripravovalo povstanie. Anton Hirner s radistom Vincom Medekom, pod krycím menom Bohuš, informovali vysielačkou Moskvu v 208 reláciách o prípravách SNP, o dôležitých presunoch vojenskej techniky, o partizánskych jednotkách, predkladali zoznamy ilegálnych pracovníkov, údaje o vojenských útvaroch a o spoľahlivosti vojenských veliteľov. Svoju činnosť organizovali po celom Slovensku a gestapo im bolo neustále v pätách. Škoda, že dokument je ladený vyslovene komunistický a že nedostali slovo aj iní ilegálni pracovníci.

    • 6.12.2017  09:28
    Väzenská kniha (TV film) (1988)
    ***

    Zase raz prvý, ide o 7. diel zo seriálu História jedného dokumentu a je to dokument o „Základnej knihe zaistencov väznených gestapom vo väznici krajského súdu v Banskej Bystrici od X.1944 do 31.12.1944“. Zápisy k jednotlivým menám o ich likvidácii sa vykonávali až do marca roku 1945. Film si zobral do 25 minút obrovské sústo, ktoré sa nedalo dôstojne spracovať. Vojnovým fajnšmekrom, ktorých zaujíma táto téma, doporučujem knihu od Daniely Baranovej „Pred bránami pekla“, kde sú zoznamy ľudí z tejto historický veľmi dôležitej knihy, ktorú zachránil dozorca Zboru väzenskej stráže Ján Fabián. Keďže po potlačení povstania, povstalci Banskú Bystricu opustili a Nemci takmer bez boja ju 27. októbra 1944 obsadili, nastali represálie a skupinou SD ( Sicherheitsdienst ) bolo zatknutých viac ako 2 tisíc ľudí. Väčšina z nich je zapísaná v väzenskej knihe a skončili zavraždení v protitankových okopoch v Kremničke a po ich zaplnení pokračovalo vraždenie v Nemeckej. Najhoršie na tom je skutočnosť, že nevraždili iba nemeckí príslušníci Einsatzkommanda ale aj Slováci príslušníci POHG z Považskej Bystrice na čele s nadzbrojníkom Vojtechom Horom (ten sa do vraždenia nezapájal, ale jeho zástupcovia Bunta a Spišiak vraždili aj za neho), respektíve príslušníci 5. poľnej roty POHG pod velením Jozefa Nemsilu. Nepochopím, prečo dochádzalo k vraždeniu Slováka Slovákom. Nakoniec až po 13 rokoch došlo k odplate a 18. apríla 1958 odsúdil súd v Bratislave bývalých členov vraždiaceho komanda Hlinkovej gardy Leona Bunta, Mikuláša Spišiaka, Jána Knapeka, Jozef Rojka a Ľudovíta Lacu na trest smrti. Jána Čadeka a Rudolfa Potroka odsúdil na 25-ročné väzenie, Alberta Hederu na 24 rokov, Jána Valienta, Františka Tresa, Ernesta Osvalda a Pavla Zamušku na 22 rokov, Rudolfa Kalivodu, Alojza Koprdu a Ferdinanda Mišíka na 21rokov, Pavla ŽIierika, Jozefa Ochudonského, Štefana Tótha a Jozefa Stolárika na 20- ročné tresty. Ostatných členov jednotky odsúdili na 13-ročné tresty.Veliteľ Pohotovostného oddielu Hlinkovej gardy Jozef Nemsila utiekol do zahraničia a zostal nepotrestaný.

    • 2.12.2017  14:28

    Vojny sa nevyhrávajú evakuáciami. Aj keď operácia Dynamo bola určitým spôsobom úspechom, stále išlo o porážku. Veď stav spojeneckých vojsk bol katastrofálny a Briti prišli o všetku ťažkú techniku a taktiež o 68 111 vojakov. Operácia Dynamo začala 28. mája evakuáciou prvých 17 804 vojakov a pokračovala až do 1.6.1940, ale z dôvodu aktívnych útokov Luftwaffe od toho dátumu sa evakuovalo už iba v noci. V menšom tempe pokračovala až do 4. júna kedy previezli 26 tisíc francúzskych vojakov a zvyšok francúzskych vojakov ponechali svojmu osudu, velitelia v Británii sa zhodli, že ich evakuácia je zbytočná a vyžiadala by si nadmerné úsilie a neprimerané straty. A tak táto armáda o sile 40 000 vojakov sa nakoniec vzdala Nemcom. Aj začiatok tejto veľkej námornej operácii sa niesol v obrovskom chaose. Množstvo opustených nákladných áut blokovalo prístupové cesty, situáciu sťažovali i utečenci presúvajúci sa všetkými možnými smermi. Prečo Nemci nepokračovali v aktivite a umožnili záchranu britských armádnych zborov dodnes nie je spoľahlivo vysvetlené. Film je rozdelený do troch dejových pásiem a myslím si, že to bolo dobre riešenie. S údivom musím povedať, že historický je úplne presný. Vo filme boli použité skutočné bojové krížniky a nie animácie CGI. V skutočnosti ide o remake s rovnakým názvom z roku 1958, 2004 s autentickými výpoveďami tých, ktorí prežili. Najkrajším aktom filmu je, že nepriateľ tu nie je zobrazený priamo, ale očividne je chápaný ako neviditeľné zlo z jeho bombardovania pláži, kde nieto kde sa skryť a z potápania lodí, ktoré potom Britom chýbali. Mne osobne sa viac páčil tento film ako ostatné filmy zaoberajúce sa touto témou Dunkirk, 1958, 2004, 2017, Dunkerque: záchrana expedičného zboru, 2004.

    • 2.12.2017  14:24

    Vojny sa nevyhrávajú evakuáciami. Aj keď operácia Dynamo bola určitým spôsobom úspechom, stále išlo o porážku. Veď stav spojeneckých vojsk bol katastrofálny a Briti prišli o všetku ťažkú techniku a taktiež o 68 111 vojakov. Operácia Dynamo začala 28. mája evakuáciou prvých 17 804 vojakov a pokračovala až do 1.6.1940, ale z dôvodu aktívnych útokov Luftwaffe od toho dátumu sa evakuovalo už iba v noci. V menšom tempe pokračovala až do 4. júna kedy previezli 26 tisíc francúzskych vojakov a zvyšok francúzskych vojakov ponechali svojmu osudu, velitelia v Británii sa zhodli, že ich evakuácia je zbytočná a vyžiadala by si nadmerné úsilie a neprimerané straty. A tak táto armáda o sile 40 000 vojakov sa nakoniec vzdala Nemcom. Aj začiatok tejto veľkej námornej operácii sa niesol v obrovskom chaose. Množstvo opustených nákladných áut blokovalo prístupové cesty, situáciu sťažovali i utečenci presúvajúci sa všetkými možnými smermi. Prečo Nemci nepokračovali v aktivite a umožnili záchranu britských armádnych zborov dodnes nie je spoľahlivo vysvetlené. Film je rozdelený do troch dejových pásiem a myslím si, že to bolo dobre riešenie. S údivom musím povedať, že historický je úplne presný. Vo filme boli použité skutočné bojové krížniky a nie animácie CGI. V skutočnosti ide o remake s rovnakým názvom z roku 1958, 2004 s autentickými výpoveďami tých, ktorí prežili. Najkrajším aktom filmu je, že nepriateľ tu nie je zobrazený priamo, ale očividne je chápaný ako neviditeľné zlo z jeho bombardovania pláži, kde nieto kde sa skryť a z potápania lodí, ktoré potom Britom chýbali. Mne osobne sa ale viac páčil Víkend na Zuydcoote z roku 1964.

    • 2.12.2017  14:24
    Dunkirk (1958)
    *****

    Vojny sa nevyhrávajú evakuáciami. Aj keď operácia Dynamo bola určitým spôsobom úspechom, stále išlo o porážku. Veď stav spojeneckých vojsk bol katastrofálny a Briti prišli o všetku ťažkú techniku a taktiež o 68 111 vojakov. Operácia Dynamo začala 28. mája evakuáciou prvých 17 804 vojakov a pokračovala až do 1.6.1940, ale z dôvodu aktívnych útokov Luftwaffe od toho dátumu sa evakuovalo už iba v noci. V menšom tempe pokračovala až do 4. júna kedy previezli 26 tisíc francúzskych vojakov a zvyšok francúzskych vojakov ponechali svojmu osudu, velitelia v Británii sa zhodli, že ich evakuácia je zbytočná a vyžiadala by si nadmerné úsilie a neprimerané straty. A tak táto armáda o sile 40 000 vojakov sa nakoniec vzdala Nemcom. Aj začiatok tejto veľkej námornej operácii sa niesol v obrovskom chaose. Množstvo opustených nákladných áut blokovalo prístupové cesty, situáciu sťažovali i utečenci presúvajúci sa všetkými možnými smermi. Prečo Nemci nepokračovali v aktivite a umožnili záchranu britských armádnych zborov dodnes nie je spoľahlivo vysvetlené. Film je rozdelený do troch dejových pásiem a myslím si, že to bolo dobre riešenie. S údivom musím povedať, že historický je úplne presný. Vo filme boli použité skutočné bojové krížniky a nie animácie CGI. V skutočnosti ide o remake s rovnakým názvom z roku 1958, 2004 s autentickými výpoveďami tých, ktorí prežili. Najkrajším aktom filmu je, že nepriateľ tu nie je zobrazený priamo, ale očividne je chápaný ako neviditeľné zlo z jeho bombardovania pláži, kde nieto kde sa skryť a z potápania lodí, ktoré potom Britom chýbali. Mne osobne sa ale viac páčil Víkend na Zuydcoote z roku 1964.

    • 2.12.2017  14:16
    Dunkerk (2017)
    *****

    Vojny sa nevyhrávajú evakuáciami. Aj keď operácia Dynamo bola určitým spôsobom úspechom, stále išlo o porážku. Veď stav spojeneckých vojsk bol katastrofálny a Briti prišli o všetku ťažkú techniku a taktiež o 68 111 vojakov. Operácia Dynamo začala 28. mája evakuáciou prvých 17 804 vojakov a pokračovala až do 1.6.1940, ale z dôvodu aktívnych útokov Luftwaffe od toho dátumu sa evakuovalo už iba v noci. V menšom tempe pokračovala až do 4. júna kedy previezli 26 tisíc francúzskych vojakov a zvyšok francúzskych vojakov ponechali svojmu osudu, velitelia v Británii sa zhodli, že ich evakuácia je zbytočná a vyžiadala by si nadmerné úsilie a neprimerané straty. A tak táto armáda o sile 40 000 vojakov sa nakoniec vzdala Nemcom. Aj začiatok tejto veľkej námornej operácii sa niesol v obrovskom chaose. Množstvo opustených nákladných áut blokovalo prístupové cesty, situáciu sťažovali i utečenci presúvajúci sa všetkými možnými smermi. Prečo Nemci nepokračovali v aktivite a umožnili záchranu britských armádnych zborov dodnes nie je spoľahlivo vysvetlené. Film je rozdelený do troch dejových pásiem a myslím si, že to bolo dobre riešenie. S údivom musím povedať, že historický je úplne presný. Vo filme boli použité skutočné bojové krížniky a nie animácie CGI. V skutočnosti ide o remake s rovnakým názvom z roku 1958, 2004 s autentickými výpoveďami tých, ktorí prežili. Najkrajším aktom filmu je, že nepriateľ tu nie je zobrazený priamo, ale očividne je chápaný ako neviditeľné zlo z jeho bombardovania pláži, kde nieto kde sa skryť a z potápania lodí, ktoré potom Britom chýbali. Mne osobne sa ale viac páčil Víkend na Zuydcoote z roku 1964.

    • 1.12.2017  16:18

    A opäť po dlhej dobe zase prvý. 2. svetová vojna, Juhoslávia. V rokoch 1943 až 1944 generálplukovník Lothar Rendulic velil 2. tankovej armáde po dobu pôsobenia v Juhoslávii (táto armáda nemala žiadnu tankovú divíziu, ani divíziu pancierových granátnikov ale mala 11 peších, jednu jazdeckú a jednu horskú divíziu). Celkom mala 185 484 mužov. Na jar v roku 1944 v Juhoslávii vzrastalo partizánske hnutie a ani po 6 ofenzívach wehrmachtu ich odpor neustával. Juhoslovanskí partizáni mali 31 divízii, každá mala od 2 do 3 tisíc mužov a množstvo ďalších menších partizánskych oddielov. Vrchným veliteľom bol Josip Broz Tito a sídlil so svojim štábom v jaskyni pri meste Drvar. Začiatkom roku 1944 nariadil nemecký kancelár Adolf Hitler Rendulicovi vypracovať plán na zničenie veliteľstva partizánskeho hnutia, zadržať alebo zabiť lídra partizánskeho hnutia Tita. Zahájenie operácie bolo stanovené na deň 25.5.1944 za pomoci vzdušného výsadku 500. výsadkového práporu SS (tu slúžili predovšetkým odsúdení príslušníci SS, ktorí si mali svoju vinu odčiniť mimoriadnou odvahou v boji). Po tuhých bojoch bol Drvar hneď ráno už v nemeckých rukách, ale Tito so svojim štábom stihol ujsť z jaskyne a peši sa vydal do 15 km vzdialeného Potoci. Táto operácia skončila pre Nemcov katastrofálne, ich elitné jednotky jednak nedokázali poraziť partizánov ale nedokázali zajať hlavného veliteľa. Jediným úspechom bolo, že z krajčírstva zobrali novo ušitú maršalskú uniformu partizánskeho veliteľa, ktorú s veľkou slávou vystavovali ako symbol triumfu nacistov nad juhoslovanskými partizánmi. Film nám predkladá práve túto operáciu Rösselsprung a tak ako sme si už zvykli u partizánskych juhoslovanských filmov aj tento je s obrovským národným pátosom. (Len pre zaujímavosť Tito sa narodil 7. mája 1892 a nie 25.5.)

    • 30.11.2017  09:53

    Veľmi silný film, ktorý nám z prvej ruky predkladá obraz hrozného začiatku vojny na Ukrajine s fašistickými vojskami a bezhlavý ústup sovietskych vojsk. Stalin jednoducho obetoval Ukrajinu. Film je spracovaný podľa románu ukrajinského spisovateľa Alexandra Dovženka Ukrajina v plameňoch v ktorom sa rozhodol oznámiť národu tŕpku pravdu o sovietskej byrokracii a nedbanlivosti, ktorá viedla k zbytočnému krviprelievaniu stoviek tisíc ukrajinských obyvateľov. Celá Ukrajina bola na nohách, niečo stihlo utiecť na východ ale najväčšia časť ostala doma. Stalin si ho za tento román predvolal do Kremľa a 31.1.1944 zakázal román dať do tlače (spisovateľ o zákaze už vedel od funkcionárov politbyra). Film zahŕňa udalosti, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1941-1943, keď nemecká armáda obsadila územie Ukrajiny a osud národa je ilustrovaný príkladom rodiny Petro Chabana. Jeho päť synov slúžilo v Červenej armáde, dcéra Olesija bola násilne deportovaná do Nemecka, manželku Nemci obesili lebo prechovávala zranených sovietskych pilotov a sám Petro utiekol zo zajateckého tábora a stal sa veliteľom partizánskeho oddielu. Film poskytuje strašný obraz zničených dedín, pustošenie zo strany Nemcov nemalo konca a utrpenie ľudu bolo nevýslovné. Alexander Dovženko podáva skutočný obraz aj o zrade mnohých obyvateľov Ukrajiny, ale skúma príčiny zrady a nebojí sa o nej hovoriť. Tento film pomôže mladým ľuďom mnohé neznáme pochopiť ale obdivuhodná je viera vo víťazstvo nad nepriateľom.

    • 21.11.2017  11:21
    Pearl (TV seriál) (1978)
    ***

    Už v polovici roku 1941 Roosevelt napísal Churchillovi: "Je možné, že nikdy nevyhlásim vojnu, ale jednoducho ju začnem. Keby som požiadal Kongres aby ju vyhlásil, spory o tom by sa naťahovali aj tri mesiace“. Začiatkom októbra, dva mesiace pred útokom na Pearl Harbor, informoval sovietsky dôstojník Richard Sorge, že základňa bude za 60 dní napadnutá. Aj tieto údaje Kremeľ podsunul Washingtonu. Tri týždne pred útokom šéf americkej spravodajskej služby o chystanom útoku informoval osobne prezidenta Roosevelta. Spravodajskej službe sa podarilo rozšifrovať japonský diplomatický kód a upozorňovali, že útok je pripravený. Velenie armády a námorníctva však toto varovanie bralo na ľahkú váhu. Ráno 7. decembra (06,45 hod.) torpédoborec USS Ward zničil japonskú miniponorku v tesnej blízkosti prístavu Pearl Harbor, správa veliteľa torpédoborca veliteľovi flotily admirálovi Kimmelovi prišla už neskoro. Aj radar v priestore základne zachytil lietadla blížiace sa k prístavu (50 minút pre útokom), aj táto informácia bola zle vyhodnotená. Veľmi veľa náhod a nezodpovedný prístup. 8. decembra Kongres vyhlásil vojnu Japonsku (11.12.1941 vyhlásili vojnu USA aj Nemecko, Taliansko a ďalšie krajiny Osi vrátane Slovenska). V dôsledku niekoľkých mobilizácii vstúpilo do ozbrojených síl USA viac ako 15 miliónov Američanov. Koncom roku 1943 ich bolo približne 65 miliónov. Ale došlo aj k internovaniu do koncentračných táborov takmer 120 tisíc Japoncov žijúcich v USA (v roku 1983 boli americkou vládou odškodnení). Trocha sa vrátim k filmu. Takmer 140 minút je tento mini seriál prierezom života v Pearl Harboru a po smrtiacom útoku každá postava čelila vlastnej tragédii, ktoré im dramatický zmenili ich životy. Potom v podstate ide o zaujímavú sága o skúškach a utrpeniach, vášňach a ambíciách, ktoré sa na Havaji uskutočnili počas neslávneho útoku na Pearl Harbor 7. decembra 1941. Takže ide o historickú fikciu a do nej je výborne zapracované obrovské množstvo záberov z filmu Tora! Tora! Tora! z roku 1970. Vo filme mi vadil prílišný vlastenecký pátos. V skutočnosti Amerika nemá svoju históriu, ani svoj jazyk a štátna príslušnosť americká neexistuje. Jediný spôsob, ako zjednotiť národ je vlastenectvo, spievať kedykoľvek hymnu, plakať pri vztyčovani zástavy a prejavovať hrdosť na všetky epizódy svojej histórie aj na tie hanebné. Americký prezident Roosevelt slepo dôveroval japonskému cisárovi Hirohitovi (rovnako, ako Stalin Hitlerovi) a funkcionári armády verili, že Japonci sa neuchýlia k takej podlosti, ako bombardovať ich bojové lode a len preto sa mohla zrodiť takáto hanba pre Spojené štáty (zomrelo 2388 a zranených bolo 1298 Američanov, 188 lietadiel bolo zničených a 159 poškodených, 10 lodi bolo potopených a 12 ich bolo poškodených). .

    • 14.11.2017  11:43
    Šach mat (TV film) (1963)
    *****

    Tento film je prvou adaptáciou románu Štefana Zweiga „Die Schachnovelle“ a paradoxne zase tento román je posledným románom tohto rakúskeho spisovateľa. Napísal ho krátko pred svojou samovraždou (22. februára 1942). Román bol vydaný posmrtne a je jasnou kritikou nacizmu a vyšetrovacích metód gestapa. Príbeh sa odohráva na lodi a jeho rozprávačom je práve Štefan Zweig. Opisuje šachového veľmajstra Mirka Czentoviča, ako hrubého a neznalého človeka, ktorého počas výletu loďou niektorí šachoví fanúšikovia konfrontujú v priateľských šachových hrách. Samozrejme, že ich vyhráva s úplnou ľahkosťou. Až narazí na tajomného doktora Beneta, ktorý ho porazí jedenkrát aj druhýkrát. Doktor bol obeťou nacizmu a bol mučený zvláštnou metódou úplnej izolácie, tu sa udržiaval v kondícii pri zmysloch práve šachovou príručkou „Ušľachtilá hra“ ktorú sa naučil naspamäť. Spisovateľ Zweig približuje historickú tému, najdôležitejšiu udalosť 30 tých rokov, rozmach nacizmu a anšlus Rakúska, čo ho prinútilo emigrovať do Londýna a neskôr do Brazílie. Šach je teda jednou z jeho metafor, druhou je práve vnútorná vojna doktora Beneta. Vynikajúci film, ale pre mňa je dominantným práve remake Kráľovská hra z roku 1980, respektíve v slovenskej verzii z roku 1999, ide o veľmi silný príbeh, v jednoduchej zápletke sa rozvíja zložitosť ľudského myslenia, prežívania a jednania.

    • 10.11.2017  09:43

    Neviem prečo tento dokument, ktorý sa snaží niečo naznačiť by mal byť odpadom , v skutočnosti ide o tmavé miesta amerických dejín, ktorých väčšina ostali nepotrestané. Ja sa budem venovať predovšetkým 2. svetovej vojne, ale tých neobjasnených vojnových zločinov USA od 2. svetovej vojny boli ďalšie tisíce. Už hneď po vylodení (6.6.1944) sa Spojenci dopúšťali vojnových zločinov, keď bez súdu popravovali vojnových zajatcov, len v Normandii prežil každý druhý nemecký väzeň. Ale prioritou dokumentu boli zverstvá na ženách a tejto téme by som sa chcel venovať. Len v Bavorsku, ktoré v apríli 1945 oslobodili americké jednotky je zdokumentovaných niekoľko tisíc sexuálnych trestných činov amerických vojakov. Iba zlomok týchto činov bol potrestaný americkými súdmi. Historik a novinárka Miriam Gebhardtová vo svojej knihe „Keď prišli vojaci“ dokumentuje že v rokoch 1944 až 1945 bolo znásilnených viac ako 860 tisíc nemeckých žien a z tohto počtu takmer štvrtina 190 tisíc bolo spáchaných Američanmi.K takýmto poznatkom dospela z archívov cirkvi, kde farári v rámci svojich farnosti a diecéz museli spracovávať informácie o správaní sa spojencov, ale aj ostatných „osloboditeľov“. Zo štatistiky roku 1956, podľa ktorej v Spolkovej republike a v Západnom Berlíne žilo 3200 deti, ktoré sa narodili zo znásilnenia a z nich viac ako 3/5 predstavovali americkí otcovia. Pre ilustráciu trocha postrehov z knihy Miriam Gebhardtovej. Opisy (informácie farárov) sú šokujúce, miestny farár Alois Schiml informoval o systematickom znásilňovaní v Moosburg an der Isar, v malom meste severne od Mníchova. Vojaci napadli domy so zbraňami, prinútili mužov aby odišli a znásilnili všetky ženy. Niektoré dievčatá vyskočili v panike z okien a radšej si takto ublížili. Farár vytvoril v kostole svätyňu pre zúfalé ženy. Americký miestny veliteľ Moosburg nariadil, aby pri dverách každého domu bol pripojený zoznam obyvateľov s vekom. Sedemnásť dievčat a žien opakovane znásilnené černochmi museli byť hospitalizované. Je isté, že všetci vojaci používali sexuálne násilie, či už za cieľom úmyselného poníženia, respektíve zastrašovania obyvateľstva okupovaných oblastí alebo s akéhokoľvek iného dôvodu. Sila vždy bola súčasťou vojny už od nepamäti a vojaci vždy keď dobýjali cudziu krajinu tak sa chovali kruto už od stredoveku až po súčasnosť. Ale predsa sa to odohrávalo v 20. storočí a aj myslenie by malo byť adekvátne tomuto obdobiu. Žiaľ mnohokrát sme sa presvedčili, že ešte nebolo. Film bol o Spojencoch (vojaci USA, Veľkej Británie, Kanady a ďalších) a tak som sa venoval predovšetkým im, omnoho horšie to bolo vo východnej časti Nemecka, ale cieľom tohto dokumentu to nebolo.

    • 9.11.2017  10:14

    Grécka kapitulácia bola dohodnutá na deň, 21. apríla 1941 a územie Grécka si rozdelili Nemci, Bulhari a Taliani, tým sa ušla najväčšia časť. Do tohto obdobia a prostredia sa dostane vojenský korešpondent, ktorý si rieši v Grécku pozostalostné veci po smrti svojej manželky a nevedomky sa stane jedným z najvyhľadávanejších mužov v južnej Európe. Totižto pri odchode z Grécka mu právnik odovzdá list pre svojho priateľa v Londýne, ale tento list je veľmi dôležitý pre gestapo, odbojové hnutie Grécka ale aj Britskú špionážnu centrálu.. Takže je vtiahnutý do intríg o ktorých nič nevie, proste ide o nevinného človeka, ktorý bol v nesprávnej dobe na nesprávnom mieste. Film bol natočený podľa rovnomenného románu Leona Urisa. Objavujú sa tu aj scény predstavujúce bezohľadnosť, ktorej sú schopní ľudia vo vojne bez najmenšieho prejavu súcitu. Historický, je tento film veľmi nepresný a predpokladám, že ide o vymyslený scenár. Viac menej ma ničím nenadchol.

    • 8.11.2017  11:11
    Štvanice (1977)
    ***

    Na začiatok trocha histórie. 23. apríla 1941 bola Juhoslávia rozdelená demarkačnou čiarou na nemecku a taliansku okupačnú zónu.10. Apríla v Záhrebe Ustašovci vyhlásili samostatný Chorvátsky štát. Hlavnou silou domáceho odporu sa stáva komunistická strana Juhoslávie. Už 27. júna uznesením strany vzniká Hlavný štáb národnooslobodzovacích partizánskych oddielov Juhoslávie (NOPOJ) s veliteľom Josipom Brozom Titom. Už v októbri 1941 na tomto území operovalo 64 partizánskych oddielov a 3 partizánske skupiny o počte 70 tisíc mužov, neskôr to bolo takmer pol milióna partizánov. Film je postavený na autobiografickom podklade juhoslovanského spisovateľa Mihailo Laliča, ktorého začiatok vojny zastihol v Čiernej hore, kde sa zapojil do aktívneho partizánskeho odporu. Dej sleduje konfrontáciu medzi „Žandármi“ (Četníkmi) a černohorskými partizánmi, ktorí sa odmietli stiahnuť z územia v okolí mesta Kolašin. Po zrade zo strany Četníkov, keď na dohovorené stretnutie poslali taliansku armádu, nasleduje prenasledovanie preživších partizánov a film dokumentuje ich ďalší osud. Prekvapujúci je aj fakt, že všetci aktéri tohto boja majú rovnaký časový úsek v tomto filme, nie je tak jednostranne propagandistický ako iné juhoslovanské partizánske filmy.

    • 6.11.2017  09:52

    Dej filmu sa odohráva v Bukovine (teraz oblasť Černovice) v západnej Ukrajine v dedinke Čeremoš na hraniciach s Rumunskom. Film nám hovorí tragický príbeh chudobnej rodiny Zvonarov. Prichádza 2. svetová vojna, ktorá rozdeľuje bratov tejto rodiny na rôzne strany barikád. Peter slúži v Červenej armáde, Orest sa pripojil k Banderovcom (UPA-OUN), George sa ponáhľa hľadať pravdu ale nakoniec tiež nastupuje k Červenej armáde, ide do vojny. Vojna skončila, ale život sa do starých koľaji už nikdy nevrátil. Film sa nám snažil ukázať udalosti na Ukrajine tak ako prebiehali v skutočnosti a to bolo jeho smolou. Aj napriek tomu, že získal Veľkú cenu poroty na Moskovskom filmovom festivale v roku 1971 mohol sa premietať v zahraničí, ale nie v Sovietskom zväze a už vôbec nie na Ukrajine.Film bol príliš škodlivý pre mladých ľudí. Vo filme je cítiť prítomnosť sovietskej propagandy, ale ani to neznižuje hodnotu tohto filmu ak poznáme ukrajinskú históriu aspoň čiastočne.

    • 26.10.2017  11:23

    Z histórie vieme, že v boji sa všetky armády snažili svojho protivníka oklamať a tým získať prevahu na svoju stranu. Ale až v 2. svetovej vojne boli plánované vojenské operácie, ktorých jediným cieľom bolo oklamať nepriateľa. Aj operácia v Pearl Harbor niesla prvky oklamania nepriateľa, na druhej strane podvod na Nemcoch pred operáciou Overlord niesol prvky podvodu už na úplne inej úrovni. V januári roku 1944 vzniklo v rámci armády USA 23. veliteľstvo špeciálnych jednotiek, išlo o prvú jednotku podvodu na svete známu tiež ako „Armáda duchov“. Ich jediným cieľom bolo oklamať nepriateľa a týmito podvodmi zachránili tisíce spojeneckých životov a pomohli ukončiť 2. svetovú vojny. Dislokovaná bola v priestoroch Arnoldovej základne vzdušných síl v oblasti Tullahoma štátu Tennessee v USA, odtiaľ sa presunula do Veľkej Británii a potom priamo na bojiska vo Francúzsku. Jej základ tvoril 603. ženijný maskovací prápor ďalej 244. spojovacia rota, 406. ženijná bojová rota a 3132. spojovacia zabezpečovacia rota. Mnohí z povolancov mali za sebou úspešnú umeleckú kariéru, priemerné IQ u jednotky bolo 119. Ich schopnosti v oblasti maskovania boli reálne otestované pri maskovaní leteckej továrne spoločnosti Martin v Middle River, ktorá bola považovaná za jeden z prioritných cieľov v prípade, že nacistické Nemecko by podniklo strategické nálety na územie USA, ktorej sa zhostili veľmi dobre. Ich úlohou pred vylodením spojencov bolo imitovať bojové jednotky (tankové, delostrelecké) v oblastiach, kde ich bol nedostatok. Neskôr sa veliteľstvo presunulo do Luxemburska a odtiaľ sa podieľali na klamaní nepriateľa v Porýni na rieke Ruhr, ďalej na Maginotovej línii, v bitke v Hürtgenskom lese a nakoniec na Rýne. Celkovo boli nasadení pri 20 klamných operáciach veľmi často v predných líniách. Jednotka bola rozpustená v septembri roku 1945.

    • 24.10.2017  09:23

    Leto 1939, 2. svetová vojna je na spadnutie, v rádiu je počuť Hitlerov hlas a v provincii Provence zatiaľ prebieha kľudný mierový život. Nepohne s nimi ani 1. september a prepadnutie Poľska, aj keď vtedajšie mocnosti Francúzsko a Británia 3.9.1939 vyhlásili vojnu Nemecku, ani jeden z nich nezačal významnejšie operácie. Zastaralé mobilizačné mechanizmy francúzskej armády sa rozbiehali príliš pomaly. Nakoniec po 15 dňoch mobilizačného trápenia sa 9 francúzskych divízii pokúsilo dostať na poľské územie ale neúspešne. A tak operácia „Cár“ skončila skôr, ako začala.Toto obdobie bojov od 3.9.1939 až do 10.5.1940, bez veľkých bitiek, išlo len o pár potýčok medzi prieskumnými hliadkam bolo úplne pasívne. Západné mocnosti viedli tzv. „Čudnú vojnu“ alebo „Predstieranú vojnu“ alebo „Vojnu po sediačky“ respektíve „Smiešnú vojnu“ toto všetko sú prívlastky fázy bojov na západnom fronte na začiatku 2. svetovej vojny. Ale späť k filmu, keď došlo k všeobecnej mobilizácii, vyprázdnili sa domy a hospodárstva od schopných chlapov a tak úlohu vo všetkom prevzali dorastenci.

    • 19.10.2017  11:17
    Smrtihlav (2017)
    *

    Pozerám historický film a neverím vlastným očiam, predstavujú najväčšie zviera z 2. svetovej vojny, ako vzorného vojaka, manžela.... a v skutočnosti ide o prasprostého vraha. Veď aj vojak môže ostať človekom, to ale on nebol. A tak sa cez historický silné scény, ako je stret SA a SS (29.-30.6.1934 Noc dlhých nožov), konferencia vo Wannsee (20.1.1942) pomaly dostávame k výsadku a na scéne sa objavujú Kubiš s Gabčíkom. Nemôžem si pomôcť aj tu sa musím vyjadriť, že išlo o veľmi zle pripravenú akciu československého odboja vo Veľkej Británii aj samotný útok zo strany vysadenej skupiny zaváňal čistým amatérstvom.Netvrdím, že im nechýbala odvaha a mladícke zapálenie pre vec, ale nik si nedomyslel následky, ktoré táto akcia v Protektoráte Čiech a Moravy prinesie (15 tisíc popravených vrátane vypálených obcí Lidice a Ležáky). Ostatní príslušníci odboja sa vo filme objavujú len sporadický. Prečo odmietam takéto filmy (rovnaký názor mám aj na film Anthropoid, 2016), predovšetkým kvôli historickým a technickým nezmyslom, ktoré sú v nich prezentované. Ideme od začiatku, priateľstvo Gabčíka a Kubiša, ktorí sa stretnú na korbe auta idúceho do Krakova (nezmysel), Kubiš nezomrel v krypte ale spoločne s Opálkom a Bublíkom bránil chór kostola a zomrel v sanitke. V krypte bojovali okrem Gabčíka ešte Švarc, Hrubý a Valčík, všetci štyria ukončili svoje životy vlastnou rukou (vo filme su v krypte iba Gabčík s Kubišom). Takže v akcii bolo 7 výsadkárov a nie 6, ako je prezentované vo filme. Po prestrelke v kostole vo filme množstvo mŕtvych Nemcov v skutočnosti bolo nasadených na akciu v kostole Cyrila a Metodeja okolo 800 príslušníkov SS a Gestapa a celkovo boli ľahko zranení 4 Nemci. Morávek sa zastrelí na balkóne (v skutočnosti padne v prestrelke s gestapom na električkovej zastávke Prašný most). Heydrichov prvý syn pochoduje s rodičmi pri prevzatí moci Hitlerom (syn sa narodil 17.6.1933 a Hitler sa 31.1.1933 stáva ríšskym kancelárom).Heydrich v žiadnom prípade nestrieľal na atentátnikov, nemal v pištoli zásobník. Vodič Klein prenasledoval Gabčíka a ten ho dvoma ranami zastrelil. Mašina vo filme osobne zabije Heydrich v skutočnosti bol popravený v Kobyliskej strelnici v Prahe. Takže aj film Smrtihlav upadá do zabudnutia tak ako aj ostatné väčšinou historický nezmyselné filmy, ktoré sa venujú atentátu na Heydricha. Prvý krát a totálny nezmysel v americkom filme Kat musí zomrieť (Hangmen Also Die!) z roku 1943, prvý československý Atentát, 1964 (výborný film historický takmer presný), opäť americký nezmysel Operácia Daybreak, 1975 a podobne aj Anthropoid z roku 2015. Objavuje sa aj vo filme Sokolovo, 1974; Lidice, 2011; Vyšší princíp, 1960; Protektor, 2009; Operácia Silver A, 2007; České storočie 3. diel Guľka pre Heydricha, 2013; Hitlerovi bodygardi v jeho 10. časti Hitlerove nebezpečné cesty vlakom, 2008; ale v týchto filmoch nejde o historické spresňovanie a nie je tam tak veľká dávka fantazírovania ako v tomto filme.

    • 18.10.2017  14:40
    Zkáza konvoje PQ 17 (TV film) (2014)
    ***

    Konvoj PQ17 patril k najväčším konvojom vyslaným severnou cestou. Na 35 nákladných lodí (22 amerických, 8 britských, 2 sovietske, 2 panamské, 1 Holandska) sa naložilo 297 lietadiel, 495 tankov, 4246 rôznych vozidiel a 156 tisíc ton streliva a iného materiálu. Konvoj PQ17 vyrazil z Hvalfjordu, Island 27.júna 1942 pod vedením Johna Dowdinga. Priame krytie konvoja zabezpečovali britské krížniky Sira Pounda. Z hľadiska nemeckej taktiky len pri tomto konvoji koordinovali všetky tri zložky ozbrojených síl Luftwaffe, ponorky a hladinové plavidla a preto aj takýto veľký úspech. Luftwaffe vykonala na konvoj PQ17 viac ako 200 bojových letov a pri tom stratila iba 8 (z 264 nasadených) lietadiel, významný podiel malo práve 12 ponoriek, ktoré potopilo 10 lodí. Pre anglickú admiralitu opustenie konvoja, Sirom D. Poundom a jeho ochrannými loďami ide o najviac zahanbujúcu epizódu na mori v priebehu 2. svetovej vojny. Viedlo to ku zhoršeniu anglo-amerických vzťahov a Sovieti odmietli uveriť, že 24 stratených lodí zničil nepriateľ svojou nadvládou v tejto oblasti. A tak odišlo na dno Barentsovho mora 22 obchodných lodí USA Christopher Newport, William Hopper, Carlton, Fairfield City, Daniel Morgan, Honomu, Peter Kerr, Washington, Pan Atlantic, John Witherspoon, Alcoa Ranger, Pankraft, Olopana, Hoosier, lode Veľkej Británie Navarino, Empire Byron, River Afton, Earlston, Bolton Castle, Hartlebury, loď Panamy El Capitain a loď Holandska Paulus Potter, 1 záchranná loď Zaafaran (Veľká Británia) a 1 tanker (Veľká Británia), spolu so 430 tankami, 210 lietadlami, 3350 vozidlami a 99 316 t materiálu. Na druhej strane do Archangeľska doplávalo 11 obchodných lodi a 2 záchranné Rathlin (VB), Zamalek (VB), Samuel Chase (USA), Benjamin Harrison (USA), Troubador (Panama), Donbass (ZSSR), Silver Sword (USA), Winston Salem (USA), Azerbajdžan (ZSSR), Ironclad (USA), Bellingham (USA), Empire Tide (VB), Ocean Freedom (VB). Skaza konvoja PQ17 poučila Royal Navy a na ďalšie konvoje sa už lepšie pripravila. Veď do konca vojny sa prepravilo do Sovietskeho zväzu ešte viac ako 4 milióny ton materiálu. Tento dokument Jeremy Clarksonovi sa veľmi nevydaril, z historického hľadiska omnoho lepšími sú filmy z ruskej dielne Konvoj PQ 17, 1. až 8. diel, 2004 alebo z americkej Konvoj do Murmanska, 1943.

    • 13.10.2017  10:43

    Skutočný príbeh sa týka talianskeho spisovateľa a aktívneho bojovníka proti fašistickému režimu Indro Montanelliho. Na jeseň roku 1943, po nemeckej okupácii Talianska, ho gestapo uväznilo v milánskej väznici San Vittoria a tu spoznal určitého Giovanniho Bertoniho, malého podvodníka, ktorý sa živil vymáhaním peňazí od obyvateľov za ktoré im sľúbil, návrat väznených rodinných príslušníkov domov z nemeckého väzenia. Gestapo ho infiltrovalo do väzenského prostredia, ako generála Della Rovera (vodca odporu proti fašizmu, ktorého náhodne zabili pri razii), aby získaval informácie o podzemných organizáciách odporu. Tu ale nastáva prerod tohto väzňa, keď vidí odvahu a pevnosť týchto politických väzňov. A tak ani vidina slobody, peňazí a života v emigrácii ho nezlákala a tento údajný generál nechce byť zradcom a spoločne s vlastencami prechádza všetkými útrapami väzenia vrátane mučenia a zomiera ako hrdina, v roku 1944, vo veku 78 rokov. Ide skutočne o vynikajúci film, ktorý sa zaoberá silnou témou, ktorá svojim zdravým obsahom zaujme diváka aj v dnešnej dobe.

    • 12.10.2017  11:49

    Neriešim, či takáto udalosť sa presne stala tak, ako je opisovaná v tomto filme, ale mnoho jej podobných sa skutočne v 2. svetovej vojne tak nejako odohralo. Verím, že tak vyzerali sovietske mestá po prechode nemeckého frontu a verím aj tomu, že Varja po strate svojich blízkych bola šťastnou osobou, lebo si mala s niekym porozprávať a pomáhať. Po zostrelení sovietskeho lietadla sa ujala opatrovať zranených vojakov. Aj napriek tomu, že sa bála nepriateľov, jej odvaha a zapálenie pre správnu vec boli silnejšie ako strach. Film bol natočený v roku 1944 a premiéra sa konala v máji 1945. Zaujímavým bol fakt, že filmom sa potulovali podivné bytosti bez jasne definovaných cieľov, počuli sme streľbu z guľometov, cez žiaru na oblohe je vidieť streľba z kaťuš, Sovietsky zväz je v poslednom roku vojny a aj napriek tomu nie sme svedkami tejto strašnej udalosti. Len dejom sa mu približujeme cez nemeckých vojakov, ktorí majú veľký záujem o zostrelených pilotov. Mladé dievča je hrdinkou príbehu a podarí sa jej dočkať aj oslobodenie jej mesta Sovietskou armádou. Ale toto nie sú filmy, ktoré by ma dvíhali zo sedadla, ale s úctou k roku natáčania som mu udelil aspoň dve hviezdičky.

    • 29.9.2017  09:36

    Druhá svetová vojna zúri po celom svete. V malom meste v Kalifornii nie je vojna nikde vidieť, ale je vždy prítomná. Dvaja mladí chlapci, Henry a Nicky, sa dobrovoľne prihlásili k mariňákom a teraz čakajú na povolávací rozkaz. Ako sa blíži termín ich odchodu aj ich myšlienky na predpokladané dobrodružstva sú čoraz černejšie. Aby som pravdu napísal, príbeh nie je až tak dobrý ako sa zdá. Totižto v roku 1984 sa natáčal príbeh o 40 rokov starší a to je v tomto filme veľmi cítiť. Nikde v zábere sa skutočná vojna neobjaví, ale je ju cítiť z každého prejavu. Nie nejde o vojnu v Pacifiku, ani v Európe, ale ide o vojnu na domácom fronte. Film je veľmi záhadný, má všetky prvky autobiografie a predpokladám, že ide o film z autorovej mladosti (respektíve z mladosti jeho otca) a je pokusom vyjadriť emócie, ktoré ho sprevádzali pred nástupom do vojny bez nostalgie a bez ružových okuliarov..

    • 28.9.2017  16:45
    Medený gombík (TV film) (1970)
    *****

    Trojdielny seriál, Medený gombík, bol natočený podľa románu Medené tlačidlo (Медная пуговица) sovietskeho spisovateľa Leva Sergejeviča Šapovalova ( pseudonym Lev Ovalov). Zaujímavosťou je, že opisuje dobu v ktorej bol v gulagu (v roku 1941 bol odsúdený za vlastizradu na 15 rokov nútených prác v gulagu a až v roku 1956 sa vrátil do Moskvy a bol rehabilitovaný). Film je zrealizovaný podľa spomienok sovietskeho štábneho dôstojníka na vojnové udalosti. Hlavným motívom sú zákulisné intrigy a veľký boj rozviedok, kontrarozviedok niekoľkých štátov v priebehu 2. svetovej vojny. Slovenské herecké legendy ešte v pomerne mladom veku zanechali v tomto diele obrovský umelecký dojem. Štefan Kvietik v dvojrole (36 ročný), Soňa Valentová (26), Mišo Dočolomanský (28), Ladislav chudík (46), Karol Machata (42), Marta Černická (50), (Ivan Rajniak (39) a Eva Máziková (21 ročná). Aj keď samotné dielo sa nezakladá na historických podkladoch, tak nejako podobne to však v roku 1941 v Rige mohlo vyzerať. Nechýba nám tam aj mierny ideologický podtext, ale z umeleckého hľadiska je to za samozrejmých 5 hviezdičiek.

    • 28.9.2017  10:56

    Druhá svetová vojna a kapitulácia fašizmu zmenili od základu politickú situáciu vo svete. Európa stratila svoju kedysi vedúcu úlohu vo svetovej politike. Do mocensko politického prostredia prenikali dva víťazné štáty protihitlerovskej koalície – USA a ZSSR. A tieto štáty určovali všetky budúce politické rozhodnutia týkajúce sa sveta. Po stretnutí anglo-amerických a sovietskych vojsk pri dobývaní Nemecka koncom apríla 1945 na rieke Labe, vojnou unavený svet uveril, že nastupuje nový začiatok v znamení mieru a zmierenia. Ale zdanie klamalo. Obaja hlavní aktéri USA aj ZSSR mali odlišné názory na princíp medzinárodného zabezpečenia mieru aj na riešenie hospodárskeho poriadku. Čo sa markatne ukázalo aj v tomto filme. Stretnutie amerických vojakov s Červenou armádou na sklonku druhej svetovej vojny malo veľký symbolický význam. Nepriateľovi, ktorý aj v druhej polovici apríla 1945 stále odolával na mnohých frontoch, malo demonštrovať, že je zatlačený a obkľúčený a Tretia ríša sa rozdelila na sever a juh. Čo napísať k tomuto filmu z roku 1949, najdôležitejšou správou o historickej hodnote filmu je, že obaja hlavní aktéri filmu Grigorij Alexandrov a Ľubov Orlová (partneri aj v súkromnom živote) boli v roku 1950 ocenení samotným Stalinom jeho cenou. Môj názor je že ide o silne propagandistický film.

    • 28.9.2017  09:43

    Posledný most bol jediným vojenským filmom natočeným Rakúšanmi z 212 filmov, ktoré vyrobili v rokoch 1945 až 1955. Ide o klasický a typický juhoslovanský film a zhodou okolnosti išlo o 50. film z rady partizánskych. 2. svetová vojna v Juhoslávii. Po obsadení nemeckým vojskom (apríl 1941), chorvátsky vodca Ante Pavelič vyhlásil samostatný chorvátsky štát, ktorý bol ďalším satelitom Nemecka. V Srbsku zaviedli nacisti okupačnú správu a o zbytok Juhoslávie sa rozdelili Taliansko, Maďarsko a Bulharsko. Film sa odohráva v oblasti spravovanej Talianmi ale v nemeckej nemocnici, kde pracuje nemecká lekárka Helga Reinbeck. Tú jedného dňa unesú partizáni a požadujú od nej lekársku starostilosť o ich lekára a ďalších zranených, respektíve chorých spolubojovníkov. Na začiatku túto službu odmieta, ale časom si uvedomuje, že aj toto sú ľudia a potrebujú jej pomoc. Táto jej aktivita je hlavným bodom jej vnútorných nepokojov a vojenské nepriateľstvo musí ísť bokom. Na rozhraní dobra a zla sa rozhoduje srdcom a ide tam, kde ju viacej potrebujú. Ale vnútorný hlas jej káže sa vrátiť späť k svojím. Symbolický sa dostane do centra boja medzi nemeckých vojakov a partizánov, kde zomiera. Ide o výborný film s námetom pacifičnosti, ktorého cieľom nebolo svetu ukázať zverstvá, ktoré boli páchané v Juhoslávii zo strany vojsk SS (ale nie len z ich stránky, Ustašovci boli ešte horší), ale poukazuje aj na kontinuálne hrdinstvo jednotlivých okupovaných národov. Ale to je snaha všetkých partizánskych filmov.

    • 25.9.2017  16:39

    Áno boli doby ťažké, ktoré nikoho nešetrili. Dokonca aj deti vykonávali závažné bojové úlohy ako dospelí, ak nie aj horšie. Film je založený na skutočných udalostiach. Boško Buha sa narodil v roku 1926 v Slavónskej dedinke Gradina. V roku 1941, po nemeckom vpáde do Juhoslávie a po vzniku Nezávislého štátu Chorvátsko, mnoho Srbov sa rozhodlo utiecť z ustašovského režimu. V júni, keď Ustašovci podpálili Gradinu a začali prenasledovať Srbov, utiekol do Machvy. A tu sa vo veku 15 rokov stal súčasťou partizánskeho oddielu. Museli bojovať proti Nemcom, Ustašovcom (Pavelič) ale aj Četníkom (Mihajlovič). Medzi partizánmi sa preslávil ako bombometčík v rámci "Partizánskeho delostrelectva". V decembri 1942 sa zúčastnil kongresu antifašistických mládežníckych organizácii, kde oduševnene hovoril o činnosti mladých v rámci 2. proletárskej údernej brigády. Za jeho hrdinstvo ho osobne pozdravil Josip Broz Tito. Nakoniec Boška zabili Četníci 28.septembra 1943 v obci Jabuka. Vyhláškou prezídia Národného zhromaždenia Juhoslovanskej zväzovej republiky, 20. decembra 1951, ako jeden z najmladších partizánov bol vyhlásený za národného hrdinu.

<< předchozí 1 2 3 4 8 14 21 27
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace