Volodimir2

Mám americkú verziu, ktorá sa začína prednáškou Leonarda Brockingtona. V britskej 18 minútovej verzii, táto úvodná prednáška chýba. Moje pomerne nízke hodnotenie ovplyvnilo, že celý film sa nesie v zmysle britskej nadradenosti (zábery výroby, tancovania, výchovy deti, architektúry, kultúry a vzorných vojakov). Len škoda, že pri propagandistických záberov vojska sa prezentovali kanadskí vojaci, poľskí a piloti RAF ale domáci vojaci sa nejako vytratili z obrazu. Dokument nám zachytáva 24 hodín v živote Británie počas 2. svetovej vojny a nezameriava sa ozbrojené sily, ale na domácu frontu. Veď nemusíte byť na fronte, aby ste boli súčasťou kolektívneho úsilia odolnosti a odporu celej krajiny. Dokument je silným propagandistickým filmom na posilňovanie morálky v Británii. Ale zase pre obhajobu musím potvrdiť, že podobné filmy robila každá krajina zapojená do konfliktu (Američania, Nemci, Japonci, Francúzi, Taliani ale aj Rusi).

Zase raz prvý. Z filmu vyplýva, že slávna Červená armáda vraždila vlastných ľudí pri presadzovaní mocenských záujmov. Ale situácia v Čečensku bola úplne iná. Aká? Škoda, že režisér si nedal tú námahu objasniť hlavný dôvod, prečo došlo k vysťahovaniu Čečenov a Ingušov a dňom 29.3.1944 k zániku Čečensko–ingušskej autonómnej republiky. Hlavnou zámienkou k deportáciám bolo obvinenie z kolaborácie Čečenov a Ingušov s nemeckou armádou. Tej predchádzal odpor voči sovietskej moci formou odporu proti nástupu do Červenej armády. Dezertujúci branci sa húfne pridávali k povstalcom. Nakoniec v marci 1942 bol nábor brancov z Čečensko-ingušska úplne zastavený a obnovený bol až v auguste 1942. V horách operovali povstalci pod vedením Hasana Israilova, ktorý sa pripravoval na pripojenie k nemeckému wehrmachtu. Zhruba 70 tisíc Kaukazanov pôsobilo u pomocných jednotiek v nemeckých službách a ďalších 7 tisíc v Luftwaffe a SS. A tak 23.3.1944 začala akcia „Čečevica“. Výnos Najvyššieho sovietu : „V priebehu Veľkej vlasteneckej vojny, keď ľud ZSSR heroický bránil česť a nezávislosť otčiny.... mnoho Čečenov a Krymských Tatarov sa pridalo k dobrovoľníckym oddielom a spolu s nemeckými jednotkami sa zapojilo do boja proti Červenej armáde. Preto Najvyšší Soviet rozhodol rozpustiť Čečensko-ingušskú ASSR a zmeniť Krymskú ASSR na Krymskú provinciu. Časť územia republiky so rozdelí medzi Gruzínsko, Severné Osetie a Dagestán a zo zostatku vznikne Groznenská oblasť, integrálna súčasť ruskej ASSR". Do 29,3.1944 180 vlakovými súpravami odišlo na východ 493269 Čečenov a Ingušov (a postupne za nimi posielali aj tých, ktorí sa na území schovávali t.j. ďalších 2213 Čečenov). Akciu zabezpečovalo 119 tisíc príslušníkov NKVD. Film je o vojne - nie o vojne na fronte, nie o hrdinstve vojakov, ale o skrytej vojne v pozadí, ktorá vôbec nebola menej hrozná. A ešte horšia je skutočnosť, že hrdinom tohto príbehu sú deti. Ide o skutočnú udalosť kedy z detského domova pre vojnové siroty v Tomiline pri Moskve bol spisovateľ Anatolij Pristavkin presídlení s množstvom iných deti, sirôt do vyprázdnenej oblasti po vysťahovaní Čečenom a Ingušov do oblasti na východ (Kazachstan, Kirgystan a Uzbekistan). A tak ako vždy perlička. V nemeckej armáde (Wehrmacht, Luftwaffe a SS) slúžilo v 2. svetovej vojne viac ako 700 000 dobrovoľníkov zo ZSSR.

Dokument nám len okrajovo osvetľuje najvýznamnejšie atentáty 20. storočia. Pre mňa sú najzaujímavejšie tie, ktoré majú spojitosť s Treťou ríšou. Prvý a veľmi dôležitý bol atentát mladého žida Herschela Feibel Grynzpana, ktorý spáchal v Paríži na nemeckého veľvyslanca Ernsta vom Ratha. Vieme z hisórie, že tento atentát bol zámienkou pre tzv. Krištáľovú noc (protižidovský pogrom v noci z 9. na 10.11.1938 v Nemecku, Rakúsku a v Sudetách). Ďalším atentátom o ktorom sa dokument zmieňuje len okrajovo bol atentát na ríšskeho protektora v Prahe 27.5.1942. Ponúknutá odmena za páchateľov 1 milión ríšskych mariek bola obrovská, ale nebola malá ani cena, ktorú musel národ zaplatiť. Vojenská a politická prospešnosť atentátu na Heydricha aj tu zostáva problematická. A posledným z atentátov bol najviac vydarený zo 42, ktoré boli spáchané na Hitlera Išlo o atentát plukovníka Stauffenberga zo dňa 20.7.1944. Aj tu bola zo strany Hitlera krvavá odplata. Samotný dokument nám nič nehovorí, autor do 17 minút sa snažil zakomponovať 12 atentátov a to je veľa..

Keďže komentujem po Ondrovi (Big Bear) je zbytočné sa púšťať do rovnakých tém. Ja by som sa viac venoval nadporučíkovi Karelovi Balíkovi a vôbec všeobecne RAF. V roku 2013 vyšla novela Balada o pilotovi od Jiřího Stránského, ktorá bola priam predurčená k sfilmovaniu. Balada nám opisuje život pilota RAF nadporučíka Karela Balíka, ktorý v auguste 1938 utiekol pre nacistami do Poľska kde sa 4.9.1939 sformovala československá letecká jednotka na letisku Gora Pulawská pri Pulawe. Keď Červená armáda, 17.9.1939 v súlade s paktom Molotov - Ribbentrop, vtrhla do Poľska zajali aj našich letcov. Nasledoval pobyt v zdržiavacom tábore v Orankách odkiaľ boli na zásah plukovníka Piky v júni 1940 prepustení. V novembri 1940 bol prijatý do RAF, ale nebol nasadzovaný do bojových operácii pôsobil, ako šéfpilot transportnej letky. Prepravoval najvýznamnejších politikov (Churchilla, Jana Masaryka, Edvarda Beneša). Po návratu do vlasti sa nechal od 8.1.1946 demobilizovať a nastúpil ako kapitán u Československých aeroloniek, tu si prevzal požičané lietadlo od Air France dňa 12.2.1946 AAC.1 Toucan (francúzska verzia lietadla Ju 52/3) a 4.3.1946 kapitán Balík s nim uskutočnil prvý let na pravidelnej linke Praha - Štrasburg - Paríž. Z Paríža lietadlo odštartovalo 5.3.1946 krátko po obede, po medzipristátí v Štrasburgu pokračovalo do Prahy. V Prahe ale bolo mizerné počasie, základňa oblačnosti bola na 80m a lietadlo začalo pristávať pomocou prístrojov, prvé 3 pokusy Balíka boli neúspešné a pri štvrtom pilot ohlásil "vidím svetla, sadám" a pristávací manéver skončil katastrofou. Lietadlo narazilo do vyvýšenému násypu cesty Praha - Kladno odtrhlo podvozok a dopadlo do prázdnej požiarnej nádrže. Z horiaceho stroja sa zachránil kapitán Balík, 2. pilot Šerhant a 3 cestujúci, ostatní 10 zhoreli v lietadle. Kapitán Balík zomrel ešte v ten deň v nemocnici na následky zranení. Vyšetrovanie ukázalo, že Balík považoval svetla okolo výkopu za svetla pristávacej dráhy. Tak a teraz sa blížime k záveru, prečo tak nízke hodnotenie tohto výborného filmu? Prvá a veľmi zásadná je nasadenie nepremyslenej stratégia scenáristu týkajúcej sa sovietskej NKVD (tá definitívne zanikla v marci 1946), ktorú vo filme predstavuje plukovník Rožejev a jeho priamy zásah na letisku pri pristaní zasahuje až do absurdity. Chápem, že Československo sa oslobodením dostalo pod vlnu vplyvu Sovietskeho zväzu, ale nejaké čistky zo strany komunistov v období rokov 1945 až 1946 je holý nezmysel. Situácia sa začala meniť až po voľbách v roku 1946. V RAF v dobe 2. svetovej vojny slúžilo 2,5 tisíc Československých vojakov, 530 ich zahynulo, 50 padlo do zajatia. Domov v auguste sa vrátilo 1359 letcov RAF, 250 sa ihneď rozhodlo pre život v zahraničí (Veľká Británia, Francúzsko, Kanada, USA, Argentína aj v Alžírsku). V prvých dvoch rokoch (1945 až 1947) obsadili piloti RAF všetky veliteľské funkcie a stali sa chrbticou československého letectva. Prečo prišli domov neskôr , až 3 mesiace po podpísaní kapitulácie Nemecka? Hlavný dôvod bol v kapacitách britského Transport Command, ktoré bolo v tom období plne vyťažené (to som komentoval aj u 303. poľskej stíhacej peruti), vina bola aj v novej vláde konkrétne u Fierlingera (predseda novej pražskej vlády, to nebol komunista). A ako to býva u mňa zvykom na záver jednu perličku. Nedá mi, aby som tu trocha nepriblížil postoj Británie k našim vojakom . Ide o najsmutnejšiu kapitolu západného frontu. Veľká Británia účtovala vláde Československa každú pušku, každú uniformu, každé ponožky, batoh, skrátka museli sme zaplatiť Anglicku zlatom všetku výzbroj i výstroj československých vojakov, hoci ako trebárs letci zachraňovali Veľkú Britániu . A čo je aj zarážajúce, že sme museli zlatom platiť aj za tých vojakov, ktorí za Britániu padli. Táto kapitola nesie názov „zomri, ale najskôr zaplať“. A tak sme Británii zaplatili 26 ton zlata za to, že naši vojaci bojovali za ich vlasť.

Dokument sa začal tvoriť už v roku 2014 a natáčalo sa v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a v Nemecku. Ide o dokument spoločne s hranými úsekmi a snaží sa rekonštruovať osudy oboch utečencov. Je zarážajúce, že ešte aj v apríli 1944 samotní židovskí predstavitelia v Žiline sa zdráhali uveriť Vrbovi a Wetzlerovi čo sa v Osvienčime deje. Odkiaľ sa zobrala tá nenávisť voči tomuto etniku. Ja si zoberiem, ako príklad v tej dobe silne katolícke Slovensko. Tu už storočia farári na kázňach predstavovali židov ako vrahov, ktorí zabili nášho Boha, ktorí okrádajú ľudí (vlastníci takmer všetkých obchodov), ktorí sú nápomocní pri alkoholizme národa (vlastníci takmer všetkých krčiem), že nechcú prejsť na katolícku vieru, že do svojho spoločenstva nikoho cudzieho nevpustili. Takže, aký svetonázor si môže obyčajný človek vytvoriť a ak niekto pomáhal židom tak to museli byť predovšetkým ľudia. Ale nacizmus bol zlý a ľudia, ktorí mu pomáhali pomáhali zlu. Samotné akty deportácii aj zo Slovenska, vtedajšie protižidovské zákony ako aj arizácia ich majetku je nespochybniteľným zlyhaním , ale vo svetle vtedajšej doby to nebolo nič výnimočné. Veď po vojne nasledovali ďalšie turnusy vysídľovania židov. Celý film sa točí okolo 32 utajovaných strán dokument, ktorý mal i zabrániť ďalšieho vraždeniu, tentokrát maďarských židov, pre ktorých sa Osvienčim rozširoval. Táto správa sa dostala aj k pápežovi, aj k britskej vláde aj k americkej vláde bez nejakej širšej odozvy. Nakoniec v júli 1944 sa deportácie zastavili. Táto ich správa sa stala jedným z prvých podrobných písomných dokumentov očitých svedkov o holokauste. Po vojne bola využitá v norimberskom procese a dnes je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia. Jej oficiálny názov je Auschwitz Protocols (Osvienčimský protokol) a ten bol zostavovaný podľa správ väzňov, ktorí utiekli z tábora 1. Správa Vrba-Wetzler (utiekli 7.4.1944 a správa bola dokončená 24.4.1944), 2. Správa Rosin-Mordowicz (utiekli 27.5.1944 a ich 7 stránková správa bola dodatkom k prvej správe) a 3. správa Tabeau (poľského veľvyslanca, ktorý bol v Osvienčime pod pseudonymom Jerzy Weselowski) a ktorý utiekol 19.11.1943 spoločne s Romanom Cielicsom ich správa mala 19 strán a odovzdaná bola poľskej vláde v exile a židovskej skupine. A na záver ešte perlička, tento protokol je uložený ako dokument číslo 022-L a uložený je v prezidentskej knižnici Franklin D. Roosvelta a múzeu v Hyde parku v New Yorku. Myslím si, že na tom pravom mieste, pochopiteľne z mnohými otáznikmi.Ďalším filmom na túto tému je Kroky na hrane z roku 2017.

V roku 1998 bol do kín uvedený film Armáda v sukniach, ktorý sa stručne zaoberal tou istou témou, ako teraz tento seriál. Seriál Vojandy (Land Girls) sa skladá z 3. sérii po 5 dieloch. 1. séria 1. diel Koniec detstva, 2. diel Tajomstvo, 3. diel Zákon cti, 4. diel Tuláci a 5. diel Životné osudy. 2. séria 1. diel Späť k práci, 2. diel Stratená dôvera, 3. diel Konečné zúčtovanie, 4. diel Boj za dobrú vec a 5. diel Obdobie temna. No a na záver 3. séria 1. diel Hniezdiská, 2. diel Vojna na poliach, 3. diel Nepriateľ medzi nami, 4. diel Zbohom moja láska a posledný 5. diel Posledné dni leta. Dejom je Veľká Británia a 2. svetová vojna. Hlavnými postavami tejto série sú dievčatá, ktoré sa rozhodli opustiť svoj normálny život a pripojiť sa k ženskej armáde. Ženská pozemná armáda (WLA) bola britská civilná organizácia vytvorená v 1. aj v 2. svetovej vojne. Slúžila k vyplneniu voľných miest na farmách po chlapoch povolaných do armády. V 2. svetovej vojne bola zmobilizovaná táto ženská armáda v roku 1939 a trvala až do jej oficiálneho rozpustenia 21. októbra 1949. V roku 1944 pracovalo na farmách po celej krajine takmer 80 tisíc žien. Robili všetky poľnohospodárske práce, od jazdy na traktore, dojenie kráv, kosenie a mlátenie obilia. Taktiež pracovali v lesoch pri výrube stromov ale aj v rybárstve pri výlove rýb. Po skončení vojny za svoju službu vlasti neboli ocenené, dočkali sa ho až v roku 2008. Nie každý z nás pripúšťa, že ženy sú schopnejšie a v niektorých situáciách aj odolnejšie, ako mi chlapi. A práve takéto konfrontácie sa vyskytujú pomerne často aj v tomto seriály. Pomoc týchto žien v tomto období bola veľmi užitočná, pomohli svojej krajine najskôr ustať a potom aj vyhrať túto vojnu.

Film je o skutočnom živote v Litovskej republike v dobe vojny s Japonskom, po obsadení Nemeckom a znova oslobodení vlastnou armádou. Litva večne bojovala o moc vplyvu medzi Poľskom, Nemeckom a Sovietskym zväzom. V Litve sa v tej dobe zastavil čas a kôň bol mnohokrát vzácnejší, ako žena, deti a aj preto je tento výborný film takýto surový.

Hodnota tohto filmu je historický obrovská, ale umelecká takmer žiadna. Ide o prvý vojnový dokument o prvých veľkých úspechov Červenej armády na bojisku 2. svetovej vojny. Film bol natočený na rozkaz Stalina a mal zvýšiť morálku občanov Sovietskeho zväzu. Prečo je hodnota filmu historický obrovská? Vo filme zazneli fragmenty Stalinovho prejavu (veľmi slabý rečník) a v priamej akcii armádny generál Žukov (velil záložnému frontu a neskôr Západnému frontu pri obrane Moskvy), generálporučík Artemev (veliteľ obrany Moskvy), generálporučík Rokkosovskij (veliteľ 16. armády), generálplukovník Konev (veliteľ Kalinského frontu), maršal Timošenko (velil Juhozápadnému frontu), generálporučík Kuročkin (veliteľ Severozápadného frontu) a perličkou na torte je účasť na porade generálmajora Vlasova (velil hrdinskej 20. armáde). Trocha v inej podobe je aj v americkej verzii filmu Moscow Strikes Back. Film je pospájaný z úryvkov filmových záberov sovietskych aj nemeckých z obdobia 10.1941 až 1.1942, mohli sme vidieť prípravu na obranu Moskvy, vstup dobrovoľníkov do obrany mesta, ale nevideli sme jediný boj s nacistami a už vôbec nie vojnu v kontakte, respektíve vojnu o predmestie. Mohli sme vidieť vzdávajúcich sa nemeckých vojakov a potom aj zábery na zverstva spáchané vo vojne. Ako je to so zábermi na spálené sovietske mesta a dediny je sporný výklad veď Stalin vydal 17. novembra 1941 tzv. Fakliarsky rozkaz č. 0428 spáliť osady a mestá na okupovaných územiach, aby sa predmoskovský región stal snehovou púšťou a nepriateľovi ponechať iba zimu a popol (prečo nie sú zničené aj domy Čechova a Tolstého, žeby boli prospešné pre nemeckú kultúru). Takže záverom bitka o Moskvu trvala 203 dni (30.9.1941 až 20.4.1942), Zúčastnilo sa jej viac ako 7 miliónov vojakov. Išlo o prvú veľkú porážku nemeckej armády v 2. svetovej vojne (nie však rozhodujúcu) prvoradý bol zničený psychologický mýtus o neporaziteľnosti tejto armády. Červená armáda si vytvorila podmienky na prechod do všeobecnej ofenzívy, ale pred definitívnym víťazstvom sú ešte viac ako tri roky vojny. (Ďalší úžasný počin Boond009, ktorý vytvoril titulky k tomuto filmu, Lukáš srdečná vďaka)

Dopozeral som film Hurricane: Squadrom 303 a som na rozpakoch. Irituje ma, že som pozeral na film kde nebola predvedená ani jedna vzdušná reálna akcia na reálnych lietadlách (lietadla generované počítačom). Ďalším záporom je, že bitka o Britániu pozostávala buď zo samotného boja, v čakaní na poplach a v neustálom sedení v krčme, respektíve s vodkou na izbe. Beriem to, ako taký malý podvod na divákovi. Druhou marketingovou chybou je, že v roku 2018 boli natočené 2 filmy o 303. peruti RAF. Prvý už spomínaný Huriccane: Squadron 303 v britskej výrobe je o stíhacom pilotovi Janovi Zumbachovi "Donaldovi" (veliteľ perute od 19.5.1942 do 1.12.1942) aj o českom stíhacom pilotovi Josefovi Františkovi (hral ho Kristof Hádek) a ten druhý film Dywizjon 303 v poľskom prevedení je o veliteľovi 303. perute poručíkovi Witoldovi Urbanowiczovi (veliteľ perute od 7.9.1940 do 1.4.1941 kedy prevzal velenie 1. poľského stíhacieho krídla), kde je taktiež Josef František ale už v podaní (Macieja Cymoreka). A keďže predpokladám, že už nemôže byť technický horšie prevedený, takže bude lepším filmom. V radoch RAF mali Poliaci celkom 16 perutí v priebehu 2. svetovej vojny, ale 303. bola z nich najlepšia. Pri 9900 bojových vzletoch v rokoch 1940 až 1945, zničili 126 nepriateľských lietadiel, pravdepodobne 13 a poškodených bolo 9 nepriateľských lietadiel (v povojnovom bádaní došlo k rapídnej zmene zo 126 zostrelených bolo preukázaných iba 31,5 zničených lietadiel). Zatiaľ pre mňa najlepším filmom o tejto peruti je Poľská bitka o Britániu z roku 2009.

Veľmi zaujímavý dokument ponúka iný pohľad na niektoré dôležité prvky nacizmu a nacistickej ideológie v šiestich dieloch. 1. Rodený vládca, 2. Hitlerove diaľnice, 3. Príprava na vojnu, 4. Kultúra ovládania, 5. Himmlerova ríša teroru a 6. Útek od reality. Útekom od reality sa dňom 30. januára 1933 začala nová etapa nového veľkého Nemecka, táto Hitlerova myšlienka stala viac ako 50 miliónov ľudí život a došlo takmer k vyhubeniu jedného celého národa. Dokument sa pokúša v šiestich dieloch odhaliť realitu najhoršieho režimu v dejinách ľudstva. Išlo o ideológiu nacizmu ale aj o zákernú propagandu tohto režimu. Hitlerove ministerstvo propagandy sa realizovalo pri svastike, pri uniforme SS, ale aj pri podpore samotnej nacistickej strany pri uchopení absolútnej moci. Hitler dával nádej a sny o svetlej budúcnosti svojmu národu cez nástroje verejných prác, zamestnanosti , vojenskej výroby ale aj pri výstavbe diaľnic (sľúbil výstavbu 22000 km diaľnic, čo nebolo nikdy splnené). Sľúbil vrátiť dôstojnosť nezamestnaným (skutočnosť milióny ľudí pracovalo v neľudských podmienkach na nútených prácach). Ale rozvoj ekonomiky brzdil nedostatok kľúčových nerastných surovín ropy a železnej rudy (tú bolo potrebné dovážať), alebo získať ich silou (cestou vojny). Hitler presadzuje nacistickú formu umenia a kultúry, nacisti kontrolujú filmový priemysel aj rozhlasové stanica a postupne získavali kontrolu nad všetkým. Jeho sila závisí od jeho najvernejších a najbrutálnejších priaznivcov SS. Pomocou zastrašovania, zatýkania, teroru, vrážd zničili všetkých nacistických nepriateľov a nesú všetku zodpovednosť za zločiny Hitlerovho režimu.