Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Krimi
  • Horor

Recenze (233)

plakát

Mafiáni (2015) (seriál) 

Mafia a mafiáni na Slovensku sú stále veľmi vďačnou a ak sa tak dá povedať zároveň populárnou témou. To, čo bolo dovtedy pod rúškom tajomstva najviac láka a je postupne poodkryté. Dokument je rozdelený do jednotlivých dielov, kde sa rozoberá príbeh toho-ktorého mafiána, jeho ľudí a taktiež jeho koniec. Všetky časti pozostávajú z autentických výpovedí ľudí ktorí osobne poznali mafiánov, alebo expertov ktorí sa vyjadrujú k situácii zo svojho uhla pohľadu. Dokopy to spolu vytvára dobre ladiaci celok.

plakát

Humr (2015) 

Homárovi sa nedá uprieť originálnosť, no napriek tomu som ho na prvý krát nedokázala dopozerať. Zvedavosť ma k nemu opäť vrátila, ale z filmu na mňa išla stále veľká ťažoba a úzkosť. Aj napriek negatívnym pocitom mi v pamäti ešte dlho ostane.

plakát

Chraň nás od zlého (2014) 

Musím povedať, že po prečítaní knižnej predlohy boli moje očakávania o niečo vyššie, myslela som si že uvidím niečo viacej strašidelné, znepokojivé, paranormálne, podobne ako v príbehoch z knihy. Tieto dojmy sa tvorcom podľa môjho názoru nepodarilo pretaviť aj do filmu. Avšak čo sa filmu musí nechať sú sympatické a dobre zahrané postavy policajtov, pekné vizuálne spracovanie a prostredie NY a NYPD a celkom dobre zvládnuté make-upy posadnutých.

plakát

Truth or Dare (2012) 

Zahrať si hru vadí nevadí v hororovom podaní pod nekompromisným velením nabrúseného vojaka z Afganistanu neznie už na prvé počutie lákavo. A ani na to druhé. Práve takto však dopadla pätica kamarátov, ktorí šikanovali svojho utiahnutého spolužiaka a keď presiahli hranicu, prišiel sa jeho veľký brat pohrať na oplátku s nimi. Osobne ma najviac upútali dve veci a to postava záporáka (staršieho brata), ktorá sa vyznačovala potrebnou charizmou a brutálnosťou a ako druhá vec rafinovaná kamera lahodiaca oku. Hra vadí nevadí prebehla nepredvídateľne, a udržiavala ma v napätí . Záver prekvapil a poskytol záverečnú bodku – pointu celého filmu. Moje očakávanie boli naplnené a od toho sa odvíja aj celkové hodnotenie.

plakát

Až vyjde měsíc (2012) 

Jedným z plusov Moonrise Kingdom je vizuálna stránka, ktorá robí film vysoko originálnym. Zaujala ma hlavne hravá a dynamická kamera, svižný strih, a systém usporiadania postáv a vecí v jednotlivých scénach. Potešil tiež Edward Norton. Do príbehu som sa však dostatočne nevžila, no uznávam celkovú jedinečnosť filmu.

plakát

Prometheus (2012) 

Veľkolepý, nelogický a chaotický Prometheus.

plakát

Hranice života (2005) 

Na prvý pohľad možno nie veľmi nápadný a známy film, no napriek tomu sa jedná a jednu z mojich srdcoviek. Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, neviem nájsť čo i len jednu chybičku krásy, či už sa to týka špičkového vizuálu, režisérskych trikov, príkladného strihu, tajomného príbehu, surreálnej psycho atmosféry a najmä sympatických hercov, ktorí sa zhostili svojich úloh veľmi obstojne. Musím uznať, že bližšie k pochopeniu pointy som bola až pri druhom zhliadnutí, veci mi boli každopádne o kus jasnejšie. Presne tak, ako sa všetky súvislosti od začiatku príbehu začnú rozchádzať, a zjavne prestávajú byť zmysluplné, takým istým štýlom na záver prichádza k rozuzleniu, kedy začnú dávať jednotlivé myšlienky, rozhovory a činy zmysel, a zapadnú do seba ako kúsky z puzzle. SPOILER Aj keď sa každému môže zdať vysvetlenie trochu iné, mne všetko napovedá tomu, že celý príbeh sa vlastne v skutočnosti nestal, bol iba výplodom mysle Henryho, ktorý si ho celý vymyslel v predstavách počas toho, ako bol v bezvedomí po autonehode.

plakát

Dvojí obvinění (1999) 

Dej bol vcelku slušný (narozdiel od vizuálu), nenudil, no mal množstvo zvratov (miestami prvoplánové a bolo ich až príiš), ktoré prispeli k tomu, že ku koncu som z toho celého mala guláš, bolo to jednoducho moc prešpekulované až miestami človeka napadlo, akú a či to malo vlastne logiku. Ako plus by som spomenula Ashley Judd, kvôli ktorej, si myslím sa oplatí film vidieť.

plakát

Lidská stonožka 2 (2011) 

Začnem asi tým, že prvý diel sa mi páčil viac. Zdal sa mi prepracovanejší, nepredvídateľnejší (čo je plus) a viac originálny. Keď k nemu prirovnám tento, dvojka vychádza omnoho nudnejšia, výsostne samoúčelne násilná vec, ktorú sledovať je vyslovene utrpením, myslené v zlom, túto vec by som si už druhý krát nepozrela.