dehonest

Mimoriadne kontroverzný film. Mimoriadne realistický film. A preto môj najobľúbenejší film. Som fanatik do horrorov a nemám rád všelijaké tie moderné preefektované sračičky. Pri tomto filme som bol tak ponorený do deja, že som sa v kine tak bál, že každú chvíľu zmiznem aj ja. Za každým stromom som hľadal čo len najmenšie zjavenie obávanej bosorky, či jej obetí. Bože, aj teraz ma mrazí. Síce Heather by som niekedy s chuťou nakopal do... niekam, slečnu samoľúbu afektovanú umelkyňu, ale akosi sa hodila medzi ostatných aktérov deja. Obyvatelia mestečka Burkittsville, ktorého sa práve tento film týka pôsobia tak realisticky (a hlavne slečinka Mary Brownová), že som mal často podozrenie, či to fakt nie je pravda. Hlavne keď aj u nás často kolujú príbehy o takýchto čudných veciach a oblasť, kde sa horror natáčal je známa rôznymi poverami (fakt len poverami?). Toto je HORROR!!! niekto ho berie ako ultra odpad, druhý ako ultra kvalitu. ale toto je niečo, za čo som ochotný sa pohádať a vždy som bol! kde sa hrabe pokračovateľ tohto žánru paranormal activity, pche... skrátka The Blair Witch Project je kult a ešte dlho, dlho bude. kto má iq a fantáziu, sugesciu a empatiu, ocení.

tento skoro neznámy film medzi všelijakými tými komerčnými esami, je excelentnou ukážkou nočnej mory, z ktorej sa nedá prebrať, je to čistá haluz, gotická nádhera v poetických exteriéroch a nepreháňal by som, keby som povedal, že istými časťami veľmi vystihuje román Brama Stokera. prvý krát, keď sme film videli, bol nám skôr na smiech, asi sme ho s kamošom príliš nechápali, výstredné výkony Kinskiho, I. Adjaniovej i B. Ganza boli pre nás, povrchných divákov skôr nepochopiteľné. ale čím viac sme ho pozerali, tým viac sa pre nás stal chuťovkou, pretože len málo filmov vyjadruje takú, na jeden strane stiesňujúcu, na druhej strane snovo-príjemnú atmosféru, ako práve tento Herzogov film. Je známe, že počas natáčania prišlo k mnohým konfliktom medzi Kinskim a Herzogom, ale to v konečnom dôsledku len viedlo ku konštruktívnemu výsledku. hej, tento film je dosť kontroverzný, je vnútorný, príliš neamerický a medzi, ako som už spomínal tradičnými kúskami, horrorovo intelektuálny, snový. ale vystihuje to Goetheovské romantické tajomstvo. je to skrátka desivá haluz, ktorú treba pochopiť. treba si ju snáď vychutnať viackrát. potom sa pre vás vo vašej filmotéke stane tento film nepostrádateľným. ťchhhhhhhhhhhhhhh...

priznám sa, toto je jeden z filmov, ktorý ma naozaj dohnal k slzám. niečo tak smutnokrásne, pritom plné pútavého šera nám mohli a stále môžu závidieť i tvorcovia filmov z iných krajín, ako bolo vtedajšie Československo. pamätám sa, ako som ho prvý krát, a potom znova a znova videl na filmovom plátne a bral som ho skôr ako niečo desivé, rýdzo horrorové, než romantické. ale čím som starší, tým viac ma dojíma a nachádzam v ňom túžbu po láske a hnev prúdiaci z osamelosti. režisér juraj herz tu odviedol neskutočne pôsobivú prácu, klobúk dolu. a čo herci? zdenu studenkovú som nikdy nemal extra rád, na rovinu, ale sem sadla, ako riť na šerbel. a pozoruhodný výber vlastimila harapesa ako netvora nebol vôbec zlý. jeho pohybové dispozície mu dovolili (a ešte stále dovolia) ladne splynúť s vlastnosťami zvieraťa. ako zvláštne a hrozne jeho prekvapujúci zjav (myslím netvora), vo forme akéhosi hybrida vtáka a človeka, vystihol túto postavu... najviac ma herecky však presvedčil václav voska, i keď si tu odcvrnkol len malú úlohu. ale práve to je umenie, zapôsobiť v malom rozsahu veľkým obsahom. vynikajúcim doplnkom je aj kratučký soundtrack od pána Hapku (na nete k nájdeniu). sú v ňom síce len dva motívy, a to mimoriadne temný a depresívny, úvodný, a potom rôzne variácie motívu panny... nádhera. tento film si vždy rád pozriem, keď mi je smutno.

Tento film odporúčam každej lyrickej duši. Mama síce hovorí: takéto blbosti sa môžu páčiť len tebe! Ale ja viem, že diela ako toto sú skutočne obsažné a dôležité. Dávajú človeku poznať, o čo tu ide, čo má hodnotu, bez čoho skrátka môžme byť, v čom spočíva krása jednoduchosti a jednoduchá krása. Rád si ho vždy pozriem znova a znova, vytvorí mi pokoj v duši, zamyslenie. Celý film si pomyslím: asi takto by som chcel raz žiť. Nehľadať nejaké extatické meditácie ala orient, ale obyčajný vidiecky poetický život, ja, ty sám, iba s tým, na kom ti naozaj záleží. Tento film naozaj dokazuje, že aj ten najmenší klenot sa vie lesknúť sto tisíc krát viac, ako všade a každému pred oči predostierané diamanty. Roman Luknár tu hrá Jakuba s takou šarmantnou samozrejmosťou, že jeho (nenazvyme to výkon) prejav si musí získať sympatie citlivých duší. Zuzana Šulajová je tu spanilá ako víla, krehká, éterická, sen, ktorému podľahlo istotne mnoho mužských zrakov (nepopieram, aj mne pohľad na ňu ulahodil). Jana Švandová, i keď , vädnúca má v tomto filme stále pôvab zrelej ženy. A Marián Labuda? Klasik, tradične tragikomický, podávajúci svoju úlohu s absolútnym nadhľadom. Poézia, podstata, lyrika. Otvorte svoju dušu. Skúste sa nad sebou a svetom zamyslieť. Pomôže vám i tento film. Pre mňa je to naj z našej kinematografie. Ďakujem, maestro Šulík!

Hmmm, klasika. Toľko x omielaná po rôznych televíznych staniciach a okomentovaná mojou matkou: "už zasa to pozeráš?" Sa divíte? Nevychutnať si jedného z najlepších (pre mňa úplne) amerických hercov, ktorý tu pôsobí vskutku tak démonicky, ako sa od jeho postavy očakáva. Daryl sa skrátka podaril. A bosorky si teda poriadne zavarili. Napokon, kto chce kam, pomôžme mu tam. Trojposchodová tortička s poriadne pálivou čerešničkou navrchu. Dievčatá tu malé pokrytecké mestečko nevymetajú, ale priamo doň "vmetajú" šťavnatú dávku temnoty. A to všetko s humorom, citom, umením. Vynikajúco sa tu zablysla i Veronica Cartwright so svojim rovnako démonickým, ľadovým pohľadom, no s puritánskym (avšak hehehe) kázaním. Žiadny gýč, umenie so štipkou horroru, nádychom erotiky a odporným, no šarmantným prejavom diabla diablov, Jacka Van Horna. Mimochodom, Michelle je tu taká sladká... Nevinnosť sama

Kam sa hrabe Sean Connery... Ten sedí v rohu s plačom a obhrýza si nechty. Pričom ostatní idú puknúť od smiechu, ako ten chlapec, čo žul petardu. Tomu sa hovorí film, čo nestarne! Fagani, čo by mohli byť Jeanovi-Paulovi vnuci sa do tejto plejády vtipov parodicko-pateticko-gýčovito-akčného humoru zamilujú tak, ako všetky tie okúúúúúzlené čiastočky nežného pohlavia. Veď Bob Saint-Claire je feromónový zázrak s dušou Shakespeara a svalmi atléta. No kto ho vytvoril? A prečo vlastne? Chcel by som vidieť filmový štáb, ako sa zabával pri točení tohto klenota, ktorý zahanbí mnoho, ak nie väčšinu, z komédií tak vnucovaných Hollywoodom rôznymi trápnymi reklamami. Tak si tento film vychutnajte, znova a znova. A čudoval by som sa, ak by ste aspoň na chvíľu nechceli byť týmto potrhlým hormónovým géniom :DDD

Tak to teda hej! Tento film som videl najprv v TV (z nej som si ho aj nahral a dral som pásku ako drak), a okamžite som si ho zamiloval. Je jasné, že nie je pre nejakých prostáčikov, čo pozerajú vykrádačky transfúznych hematologických oddelení. Je to skrátka ten typický typ mestečkovských Carpenterovsko/Kingovských osobitých horrorov, kde treba trocha hnúť rozumom. Tento je rozhodne, ako je tu už viac x spomenuté ovplyvnený Lovecraftom v modernejšom poňatí s takou nejakou Poirotovsko/Holmesovskou príchuťou, kde sa fantázii medze nekladú, ale napriek tomu prekvapenia a rôzne haluze sa nasilu nevnucujú. Nie je to film pre každého a nie každý v ňom nájde horror ako taký. No hrôza prichádza so stiesňujúcim pocitom a očakávaním, ktoré tento film rozhodne prináša. S gradujúcou atmosférou, s pointou, ktorá má plynulú súvzťažnosť počas celého filmu. Osobne sa mi páčil vyjavený výraz psychiatra, keď John Trent, ktorého tu tak presvedčivo zahral Sam Neill, nakoniec dopovedal svoj príbeh. Aj šialenstvo má niekedy svoje hranice. A potom sa stáva realitou.