V roku 2015 to bola snímka The Witch, ktorá tak dokonale očarila niektorých náročnejších (nie je to práve najvhodnejšie slovo, ale lepšie ma nenapadlo) divákov. Hereditary zase pre mňa ostane navždy späté s rokom 2018. Pritom si uvedomujem aj existenciu ďalších hororov, ale tento je presne taký "iný ako ostatné" ako bol práve The Witch. Prekliate dedičstvo (oveľa výstižnejší je v tomto prípade slovenský distribučný názov od českého, i keď je tomu väčšinou naopak) je aj horor, aj dráma, aj bohviečo ešte, ale spolu tvoria nádherný súzvuk a predovšetkým je tam prítomný jemnocit pre detail. Tento film totiž stojí na detailoch (podobne ako stavba miniatúr) a musíte ho sledovať veľmi pozorne, aby vám nič neuniklo, pretože v opačnom prípade môžete mať na konci dojem, že ste ho tak úplne nepochopili. Áno, je to presne jeden z tých filmov, pri ktorých treba premýšľať. Snímka má hnusnú, miestami doslova odpornú atmosféru (v pozitívnom slova zmysle) bez jediného komického prvku (chceného či nechceného), zaujímavú hudbu a celkom sofistikovaný spôsob réžie, kompozíciu deja. Ospevovanie hereckých výkonov je taktiež úplne namieste. Jediné prižmúrenie očí priznávam vo finále, ktoré mohlo byť oveľa bombastickejšie (ani toto nie je práve najvhodnejšie slovo). 90%.
Medzi hereckým triom Rudd, Lilly a Douglas funguje taká úžasná chémia, že som si doslova vychutnával každú ich spoločnú scénku v dôstojnom pokračovaní ďalšieho skvelého marveláckeho príbehu.
Filmová rozprávka pre dospelých postavená na kontrastoch. Celkom jedinečné spracovanie pomerne jednoduchého príbehu. Jediné čo mi chýbalo boli trochu hlbšie podané emócie, pri ktorých by som aspoň jednu sladko-slanú slzu vyronil. Snáď to bol režisérov zámer, aby to celé nepôsobilo až priveľmi srdcervúco, ale mne to tam skrátka chýbalo. Asi už starnem.
Aký radostný pohľad na všetkých zúčastnených, ktorí si svoje úlohy vyslovene užívajú... a ja som sa zabával spolu s nimi. Zámerná jednoduchosť, ktorá si robí srandu sama zo seba a ktorej k dokonalosti chýba naozaj len málo. 90%.
Už úvodné titulky boli predzvesťou toho, že tentokrát to bude nadpriemerný film so žralokmi (Executive Producer: Alexandre AJA). Nudné intro chvalabohu ubehne pomerne rýchlo (max. 15 minút), čo vzhľadom na metráž nie je až také prekvapivé a hrdzavá klietka sa už pomaly spúšťa pod hladinu aj s dvoma sympatickými slečnami. V tej chvíli ma film pripútal ku kreslu a nepustil až do úplného konca. Veľmi sa mi páčilo, že od samotného ponorenia zostávame s hlavnými hrdinkami celú dobu pod hladinou, prakticky až do finále (pri ktorom si poniektorí možno spomenú na geniálny The Descent od Neila Marshalla..). Nespoľahlivá vysielačka predstavuje jediné spojenie medzi svetom ľudským a tým žraločím. Okrem toho, k všeobecnej nervozite ešte prispieva aj to, že dievčatám dochádza pomerne rýchlo kyslík. Žraloky sú tu zobrazené ako prirodzene desivé a nevyspytateľné tvory, scény keď sestry opúšťajú priestor klietky sú fakt veľmi napínavé. Po dlhej dobe konečne dobrý film s týmito mojimi obľúbenými morskými predátormi. Drobné chybičky krásy by sa určite našli, ale v tomto prípade sú ľahko odpustiteľné.
V prvom rade, takýto druh filmov osobne nepovažujem za horror. Pre mňa je to čistokrvný thriller. Čo sa týka samotného filmu, pre tých, ktorí nevideli trailer odporúčam nepozerať trailer. Ja som to urobil (dokonca viackrát) a bola to chyba, veľa z deja ma už bohužiaľ neprekvapilo ani nezaskočilo tak ako mohlo. Zvrat(y) v príbehu sú príjemné, ale pre mňa nijak šokujúce. Atmosféra slušne graduje, ale napätie som určite nekrájal. Od začiatku som samozrejme držal palce slepcovi (vynikajúci Stephen Lang) a to sa nezmenilo až do konca. Inak je Don't Breathe veľmi slušne natočený thriller.
Prostoduchý akčný film s niekoľkými sviežimi momentmi. Verím, že Scott Adkins je (alebo bol) veľký obdivovateľ Van Damma a určite si neurobil týmto filmom hanbu. Zároveň si myslím, že režisér Roel Reiné dobre pozná filmy Johna Woo (nielen pôvodný Živý terč), no napriek tomu nedokáže tak efektne natočiť ani jeden spomalený záber, či už sú to biele holuby alebo luk a šíp.. Síce sa snaží ako vie, ale výsledok je stále len priemerný. Trochu lepšie mu to ide pri nespomalených bojových scénach (súbojoch). Robert Knepper je slušnou náhradou za Lance Henriksena a Rhona Mitra vyzerá ako vzdialená príbuzná Seleny z Underworld (Kate Beckinsale).
Bryan Singer opäť dokazuje, že je skutočný majster v práci s emóciami a pritom to nepôsobí vôbec násilne. Jeho film má tú moc diváka úplne pohltiť dejom, skvelými hereckými výkonmi, dokonalými efektami a v neposlednom rade heroickými i dojímavými hudobnými motívmi spoľahlivého Johna Ottmana (vynikajúci soundtrack!). Tlieskam všetkým zúčastneným.
Verím, že tvorcovia sú rozhodne veľkí milovníci filmov typu Child's Play v rámci žánru. Avšak dva roky starý, skvelý novozélandský Housebound by už nemuseli tak okato vykrádať.
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.
Další informace
Moje komentáře
Predátor: Evoluce (2018)
odpad!Horšie to už byť nemohlo.
Mamka a taťka (2017)
Your motherfucking mother said to open this door! And motherfuckers, you're going to open this motherfucking door!
MEG: Monstrum z hlubin (2018)
Režisér evidentne nechápe (na rozdiel od Spielberga alebo Harlina), že na veľkosti až tak nezáleží, dôležitejšia je technika.
Děsivé dědictví (2018)
V roku 2015 to bola snímka The Witch, ktorá tak dokonale očarila niektorých náročnejších (nie je to práve najvhodnejšie slovo, ale lepšie ma nenapadlo) divákov. Hereditary zase pre mňa ostane navždy späté s rokom 2018. Pritom si uvedomujem aj existenciu ďalších hororov, ale tento je presne taký "iný ako ostatné" ako bol práve The Witch. Prekliate dedičstvo (oveľa výstižnejší je v tomto prípade slovenský distribučný názov od českého, i keď je tomu väčšinou naopak) je aj horor, aj dráma, aj bohviečo ešte, ale spolu tvoria nádherný súzvuk a predovšetkým je tam prítomný jemnocit pre detail. Tento film totiž stojí na detailoch (podobne ako stavba miniatúr) a musíte ho sledovať veľmi pozorne, aby vám nič neuniklo, pretože v opačnom prípade môžete mať na konci dojem, že ste ho tak úplne nepochopili. Áno, je to presne jeden z tých filmov, pri ktorých treba premýšľať. Snímka má hnusnú, miestami doslova odpornú atmosféru (v pozitívnom slova zmysle) bez jediného komického prvku (chceného či nechceného), zaujímavú hudbu a celkom sofistikovaný spôsob réžie, kompozíciu deja. Ospevovanie hereckých výkonov je taktiež úplne namieste. Jediné prižmúrenie očí priznávam vo finále, ktoré mohlo byť oveľa bombastickejšie (ani toto nie je práve najvhodnejšie slovo). 90%.
První očista (2018)
Slabé, tak režijne ako aj dejovo. V porovnaní s predchádzajúcimi Očistami o triedu až dve horšie.
Ant-Man a Wasp (2018)
Medzi hereckým triom Rudd, Lilly a Douglas funguje taká úžasná chémia, že som si doslova vychutnával každú ich spoločnú scénku v dôstojnom pokračovaní ďalšieho skvelého marveláckeho príbehu.
Tvář vody (2017)
Filmová rozprávka pre dospelých postavená na kontrastoch. Celkom jedinečné spracovanie pomerne jednoduchého príbehu. Jediné čo mi chýbalo boli trochu hlbšie podané emócie, pri ktorých by som aspoň jednu sladko-slanú slzu vyronil. Snáď to bol režisérov zámer, aby to celé nepôsobilo až priveľmi srdcervúco, ale mne to tam skrátka chýbalo. Asi už starnem.
Doctor Strange (2016)
Takéto čáry-máry príliš nie sú môj šálok kávy.
Thor: Ragnarok (2017)
Aký radostný pohľad na všetkých zúčastnených, ktorí si svoje úlohy vyslovene užívajú... a ja som sa zabával spolu s nimi. Zámerná jednoduchosť, ktorá si robí srandu sama zo seba a ktorej k dokonalosti chýba naozaj len málo. 90%.
Temná věž (2017)
70%.
Dunkerk (2017)
Akékoľvek slová chvály sú zbytočné... jednoducho to treba vidieť a zažiť...
Cesta bez návratu (2017)
Celé sa to nejako prapodivne vlečie, vrátane samotného Arnolda Schwarzeneggera.
Temný anděl (1990)
Fuck you, spaceman!
Hon (2012)
Vzácne nepríjemný film.
Nezlobte, když nemusíte! (1983)
Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť, chváľte Pána v pokore...
Wir sind die Nacht (2010)
Feministicky ladená upírčina, ktorej chýba srdce. 50%.
Baskin (2015)
Inferno na turecký spôsob. Tak na jedno pozretie. Už som videl oveľa "krajšie" obrazy pekla vo filme. 50%.
Tajemství smrti slečny Neznámé (2016)
Pecka jak sviňa!
Morgan (2016)
Prvý malý veľký film, kde si zahral jednu z (hlavných) postáv môj švagor a priateľ Michael Yare. Som na neho právom hrdý a teším sa!
Phantasm V: Ravager (2016)
"Dedicated to the memory of ANGUS SCRIMM." (!)
47 metrů (2016)
Už úvodné titulky boli predzvesťou toho, že tentokrát to bude nadpriemerný film so žralokmi (Executive Producer: Alexandre AJA). Nudné intro chvalabohu ubehne pomerne rýchlo (max. 15 minút), čo vzhľadom na metráž nie je až také prekvapivé a hrdzavá klietka sa už pomaly spúšťa pod hladinu aj s dvoma sympatickými slečnami. V tej chvíli ma film pripútal ku kreslu a nepustil až do úplného konca. Veľmi sa mi páčilo, že od samotného ponorenia zostávame s hlavnými hrdinkami celú dobu pod hladinou, prakticky až do finále (pri ktorom si poniektorí možno spomenú na geniálny The Descent od Neila Marshalla..). Nespoľahlivá vysielačka predstavuje jediné spojenie medzi svetom ľudským a tým žraločím. Okrem toho, k všeobecnej nervozite ešte prispieva aj to, že dievčatám dochádza pomerne rýchlo kyslík. Žraloky sú tu zobrazené ako prirodzene desivé a nevyspytateľné tvory, scény keď sestry opúšťajú priestor klietky sú fakt veľmi napínavé. Po dlhej dobe konečne dobrý film s týmito mojimi obľúbenými morskými predátormi. Drobné chybičky krásy by sa určite našli, ale v tomto prípade sú ľahko odpustiteľné.
Smrt ve tmě (2016)
V prvom rade, takýto druh filmov osobne nepovažujem za horror. Pre mňa je to čistokrvný thriller. Čo sa týka samotného filmu, pre tých, ktorí nevideli trailer odporúčam nepozerať trailer. Ja som to urobil (dokonca viackrát) a bola to chyba, veľa z deja ma už bohužiaľ neprekvapilo ani nezaskočilo tak ako mohlo. Zvrat(y) v príbehu sú príjemné, ale pre mňa nijak šokujúce. Atmosféra slušne graduje, ale napätie som určite nekrájal. Od začiatku som samozrejme držal palce slepcovi (vynikajúci Stephen Lang) a to sa nezmenilo až do konca. Inak je Don't Breathe veľmi slušne natočený thriller.
Hard Target 2 (2016)
Prostoduchý akčný film s niekoľkými sviežimi momentmi. Verím, že Scott Adkins je (alebo bol) veľký obdivovateľ Van Damma a určite si neurobil týmto filmom hanbu. Zároveň si myslím, že režisér Roel Reiné dobre pozná filmy Johna Woo (nielen pôvodný Živý terč), no napriek tomu nedokáže tak efektne natočiť ani jeden spomalený záber, či už sú to biele holuby alebo luk a šíp.. Síce sa snaží ako vie, ale výsledok je stále len priemerný. Trochu lepšie mu to ide pri nespomalených bojových scénach (súbojoch). Robert Knepper je slušnou náhradou za Lance Henriksena a Rhona Mitra vyzerá ako vzdialená príbuzná Seleny z Underworld (Kate Beckinsale).
Green Room (2015)
Nie je to horror.
X-Men: Apokalypsa (2016)
Bryan Singer opäť dokazuje, že je skutočný majster v práci s emóciami a pritom to nepôsobí vôbec násilne. Jeho film má tú moc diváka úplne pohltiť dejom, skvelými hereckými výkonmi, dokonalými efektami a v neposlednom rade heroickými i dojímavými hudobnými motívmi spoľahlivého Johna Ottmana (vynikajúci soundtrack!). Tlieskam všetkým zúčastneným.
Popkorn (1991)
Priemerná horrorová popkornová zábava bez hektolitrov krvi a bez nahoty. Chválim masku hlavnej zápornej postavy.
Čarodějnice (2015)
Netradičná psychologicko-horrorová tragédia priam shakespearovských rozmerov. 90%.
The Boy (2016)
Verím, že tvorcovia sú rozhodne veľkí milovníci filmov typu Child's Play v rámci žánru. Avšak dva roky starý, skvelý novozélandský Housebound by už nemuseli tak okato vykrádať.
Akta X - Série 10 (série) (2016)
Dočkal som sa a znovu uveril.
Spring (2014)
Zombie si pichla heroín...