Mordenroth

Hudba: Georges Delerue!

Najlepší seriál!

Pravda je taká, že Mulder a Scullyová majú najlepšie časy už dávno za sebou. Naposledy sme si ich užili (teda poniektorí z nás) pred 10 rokmi . To už sa bohužiaľ nezopakuje. Naši hrdinovia síce (viditeľne) zostarli, ale stále majú dosť síl (psychických aj fyzických) na to, aby sa podieľali na riešení nejakého nevysvetliteľného a sofistikovaného prípadu. Problém je v tom, že im to ich "duchovný otec" tentoraz neumožní. Carterovi evidentne dochádzajú nápady a okrem toho sa rozhodol ignorovať mytológiu, s ktorou ako scenárista tak dokonale pracoval v prvom celovečernom filme (a predtým v seriáli). Akty X: Chcem uveriť sú tak len elementárnou kriminálkou, kde paranormálne javy v podstate absentujú a celé to vyzerá (ako konštatuje užívateľ Adrian) ako priemerná epizóda zo seriálu len s tým rozdielom, že má 100 minút. Pre fanúšika seriálu (a prvého filmu) je to sklamanie. Mimochodom, ak si nechcete pokaziť aspoň aký taký zážitok z filmu, odporúčam opustiť kinosálu pred koncom záverečných titulkov... Na záver jeden detail - Mulder drží na filmovom plagáte v pravej ruke zbraň, vo filme sa (strelnej) zbrane ani nedotkne. 70%.

Dočkal som sa a znovu uveril.

Seagal je ešte v dobrej forme, akčné scény (resp. bitky) sú výborné a taktiež aj herci vo vedľajších úlohách. Dokonca aj scenár nebol až taký zlý. Tento film patrí rozhodne k tým najlepším od Stevena Seagala, ktorý sa tu okrem toho ukázal ako celkom zdatný režisér. Posledná hviezdička ale rozhodne patrí Basilovi Poledourisovi za vynikajúcu hudbu.

To sa nedá opísať slovami. Tento film by mal byť povinný.

Zaujímavý dej a výborné rozuzlenie. Svojrázna rodinka, ktorá obýva malý ostrovček niekde v Pacifiku, si hneď získala moje sympatie (perfektné herecké výkony všetkých jej členov!).

Medzi hereckým triom Rudd, Lilly a Douglas funguje taká úžasná chémia, že som si doslova vychutnával každú ich spoločnú scénku v dôstojnom pokračovaní ďalšieho skvelého marveláckeho príbehu.

Vo filme nachádzame odkazy na viacero dôležitých a aktuálnych problémov súčasného sveta. V prvom rade ide o kontrast medzi divokým (málo vyspelým) kmeňom a civilizovanejším svetom krutých mayov. Nie som historik (ani archeológ), takže neviem posúdiť, nakoľko sa zobrazenia mayskej civilizácie zakladajú na pravde, ale nemyslím si, že je to v tomto prípade dôležité. Apocalypto sa netvári ako historický film, skôr ide o akčno – dobrodružný a dramatický príbeh na pozadí historickej epochy, o ktorej ani historici príliš veľa informácii nemajú. Spomínaný protiklad nachádzame aj v našom súčasnom svete. Dodnes existujú národy, ktorým slová ako nenávisť, závisť či násilie nič nehovoria. Naproti tomu v „civilizovanejších“ svetoch (napríklad Severná Amerika, Európa) sú podobné termíny bežnou každodennou realitou. Ľudia sú sfanatizovaní médiami, politikmi, dogmami a rôznymi inými na prvý pohľad príťažlivými vecami. Nie sú už schopní vidieť skutočnosť. Dokonca často súhlasia aj s násilím a zabíjaním, len aby oni sami neboli ohrození alebo zničení. Účel predsa svätí prostriedky... Áno, kritika Spojených štátov je z Gibsonovej snímky zrejmá a jednoznačná. Režisér však upozorňuje aj na iné dôležité skutočnosti. Naznačuje, že rodina ako základná bunka spoločnosti je najdôležitejšia priorita a za každú cenu musí byť zachovaná. Jedinou prekážkou, ktorá nám bráni byť aktívny a mať odvahu urobiť závažné rozhodnutia a následne činy, je strach. Ako hovorí jedna z postáv, strach je choroba. Len ten, kto prekoná svoj vlastný strach, je naozaj slobodný a v tej chvíli získava silu, ktorú nikdy predtým nemal. Apocalypto disponuje kvalitnou atmosférou a zaujímavou kamerou. Otvorené zobrazovanie zabíjania mi neprekážalo a v napätí som zotrval prakticky až do konca. Očakával som síce trochu iné finále, ale napriek tomu mi priniesol Gibsonov film pekný zážitok.

Očarujúci filmový zážitok, pohladenie očí aj duše.