RigorMortis

Film o tom, že si človek môže splniť svoj sen, ak je dostatočne odhodlaný. Okrem cesty mladého Homera k splneniu toho jeho je druhou dejovou líniou jeho vzťah s vlastným otcom a snaha opustiť mesto, kde by mal vopred určenú budúcnosť. Nevýhodou filmu bola niekedy až do očí bijúca americkosť a zopár klišé (hlavne odfláknutý záver pri odpaľovaní poslednej rakety). Inak ale išlo o veľmi príjemný film.

Mierne nekorektná jednohubka zo Severného Írska 90. rokov. Kolísavú kvalitu jednotlivých častí vyrovnáva dobrý soundtrack a severoírsky prízvuk. Erin go bragh!

Netradičná oddychovka z mafiánskeho prostredia, ktorú som si po čase rád pozrel znova. Obaja herci zvládli svoje úlohy dobre, humor bol tiež fajn, akurát ten záver mi prišiel troška nedotiahnutý.

Podpriemer. Jednotka bola vtipný oddychový film, ktorý som si s chuťou pozrel opakovane. Tento diel bol však vyčpelý, bez energie a niečo mu chýbalo. Veľakrát sa ani nebolo na čom zasmiať, dialógy často pôsobili neprirodzene a hlavní herci vyzerali, že hrajú z posledných síl. Navyše, keď je pár minút nepodarených záberov vtipnejších, než celý zvyšok filmu, niekde sa zrejme stala chyba.

Kvalita častí kolísala, humor si nekládol servítku pred ústa a bez Bathyánnyho by to bolo o pár tried horšie. Aj po rokoch sa však v rámci slovenskej seriálovej tvorby jedná o nadpriemer, rokmi sa z nej stáva zábava pre masy plná primitívneho "humoru" a netalentovaných potratov v úlohe hercov.

Zaujímavý dokument o strete dvoch kultúr, pre našinca možno ešte o niečo cudzejší, keďže ide o Čínu a Dumbfuckistan. V jednej krajine ľudia schopní drieť od rána do večera ako stroje, v druhej neustále dúfajúci v splnenie "amerického sna". Aj napriek istým odlišnostiam sa týkal problému, s ktorým sa stretávame aj v našich končinách - zdieranie zamestnancov, nezmyselný pracovný režim a (ne)schopnosť odborov pomôcť zamestnancom.

Jeden zo seriálov, ktoré ma po dlhšej dobe naozaj zaujali. Hoci ide o komédiu / drámu, seriál má aj istú vzdelávaciu hodnotu - nevtieravo a príjemnou formou hovorí o dôležitých veciach spojených so vzťahmi, dospievaním a sexualitou. A hoci mám v poslednom čase pocit, že sa Netflix snaží byť prehnane korektný a hádam v každom seriáli preto musí byť zástupca inej rasy / inej sexuálnej orientácie (viď napr. sťažnosti na to, že v pokračovaní slávnej karate ságy je málo ázijských hercov alebo stvárnenie zrzavej postavy so snehobielou pokožkou v zaklínačskej ságe niekým, kto vyzerá ako cigánka z osady), tu takáto rôznorodosť vôbec nepôsobila neprirodzene, práve naopak. Jediné, čo mi na Sex Education trocha vadilo bola istá stereotypizácia terapeutov (Otisova mama), občas pocit, že namiesto v Británii sa seriál odohráva v Dumbfuckistane a pri posledných dieloch 3. série pocit, že ich písal niekto úplne iný, ako zvyšok seriálu. Inak som veľmi spokojný a teším sa na nasledujúcu sériu.

Nuž, neviem. Námet bol zaujímavý, dotýkal sa témy, o ktorej sa mnohí aj dnes boja verejne hovoriť - smrti a eutanázie. Pochmúrnosť a hĺbavosť sa teda dali čakať už z princípu. Film sa však miestami ťahal až príliš. Taktiež ma neskutočne iritovala postava Andyho, akási autistická kombinácia Bernarda Blacka a Mr. Beana. Alebo možno nemám dostatočné "umelecké cítenie".

Jasné, keď idete do kina na x-tý diel nekonečného slasheru (a ešte americkej výroby), nemôžete očakávať nič extra. Som zvyknutý na kórejské horory zamerané viac psychologicky, tu mnou však tiež párkrát trhlo. Príbeh bol ale tak prvoplánový, že som po skončení celého filmu nechápal. Kecy na konci v štýle "Michael je v podstate nesmrteľný, kým sa budeme báť, bude tu" a rasputinovský návrat a masaker po tom, čo ho zmlátilo pomaly celé mestečko už boli fakt cez čiaru. Navyše sa vraj chystá ďalší diel, už teraz vidím, aký to bude brak. Skúsenosť zaujímavá, ale zlaté juhokórejské horory. Pozitívum boli Ghosti ako hudobný doprovod záverečných titulkov.

Pre mňa osobne najslabšia časť z celej série. Repliky cringe, herci hrajúci VIP vyzerali akoby hrali prvýkrát v živote a celé to pôsobilo tak nejak podivne. Aspoň tá hra bola zaujímavá.