Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Horor
  • Akční
  • Drama
  • Thriller

Zajímavosti k filmům (4 846)

Tajemství Ocelového města (1978)

Keď sa novinár gróf Van Hulshof (Petr Kostka) spýta pri odchode z mesta Fortuna, či sa ešte nerozhodli zrušiť predpis o bežcovi s červenou vlajočkou pred autom, nikto mu neodpovedal. V skutočnosti bol jedným z prvých cestných predpisov prijatý 5. júla 1865. Išlo o "Locomotives on Highways Act", známy tiež ako "Red Flag Act". Takzvaný zákon červenej zástavky nielenže znižoval rýchlosť vozidiel na 6,4 a 3,2 km/h, ale ustanovil, že pred vozidlom vo vzdialenosti najmenej cca 18 metrov musí kráčať muž s červeným zástavkou a varovať tak pred jazdou automobilu, aby okolie vedelo, že sa blíži nebezpečenstvo. Tento predpis bol zrušený 14. novembra 1896.

Orlie pierko (1971)

Chata v Stratenej doline bola postavená v tzv. Filmárskom žľabe (cca 10 m pod Lomnickým sedlom), čisto pre potreby natáčania a stála v tej dobe pol milióna československých korún. Ešte v roku 1974 tam chata stála. Demontovaná bola postupne. Zhotovitelia chaty dostali podmienku, že ju po skončení natáčania musia zlikvidovať. Pozostatky chaty dnes dokumentujú len železné trubky, na ktorých bola stavba upevnená. Na vrchu Lomnického sedla sa nachádza informačná tabuľa, oznamujúca, že sa tu film natáčal.

Úklady a láska (1971) (TV film)

Milan Kňažko (Ferdinand), ktorý stvárnil hlavnú postavu, mal vtedy iba 26 rokov a pred sebou veľký stres, lebo jeho otca hral Ladislav Chudík. Kňažko bol totiž presvedčený, že hercom sa stane až vo chvíli, keď zohrá hereckú partiu s Chudíkom.

Úklady a láska (1971) (TV film)

Režisér Evald Schorm sa dostal k réžii v bratislavskej televízii, pretože v Prahe už režírovať nemohol. Pookupačná „normalizácia a konsolidácia“ si vyberala svoju daň a takto sa podarilo oblafnúť komunistických strážcov budovania socializmu.

Úklady a láska (1971) (TV film)

Pôvodne to mal oficiálne režírovať Jan Kačer, ale na poslednú chvíľu oznámil, že z vážnych dôvodov sa musí vzdať réžie a navrhol za seba náhradu Evalda Schorma.

Muž se železnou maskou (1998)

Väzeň so železnou maskou sa už nikdy nedostal na slobodu ako vo filme, ale zomrel vo väzení Bastila v roku 1703.

Muž se železnou maskou (1998)

V záznamoch väzenia Bastili, ktorý sa zachoval dodnes, sa hovorí o väzňovi so železnou maskou iba, že jeho označenie bolo 64389000 a bol väzňom viac ako 20 rokov.

Pokoj 1408 (2007)

Skutočný príbeh, ktorým bol tento film inšpirovaný, nemá nič spoločné z číslom 1408. V hoteli, kde sa skutočný príbeh odohral, sa strelila do hlavy milenka staviteľa hotela, ktorú našli po piatich dňoch na schodoch vedúcich k moru. Táto žena menom Kate Morgan bývala v izbe 3312, ale v tejto izbe sa nič zvláštne nedeje. Všetky paranormálne aktivity boli zaznamenané v izbe slúžky, ktorá bez stopy zmizla a dones sa nenašlo ani jej telo, jej izba má číslo 3502. Žiadny ďalší incident sa v 130 ročnej histórii hotela už neodohral. Pravdou ale je, že upratovací personál pracuje výhradne v týchto izbách minimálne vo dvojici.

Pásla kone na betóne (1982)

Keď začali film premietať v kinách, išla Milka Zimková (Johana) so svojím jedenásťročným synom Ondrejkom do obchodu po Námestí SNP. Kým čakali na semafore na červenú, visel pred nimi reklamný pútač na ich film a do toho si vypočuli rozhovor vedľa stojacich asi šestnásťročných mládencov: "Počuj, starý, musíme na to ísť, vraj tam tá Zimková ťažkú erotiku dáva!" Jej syn na ňu len pozrel a ďalej to nerozoberali.

Pásla kone na betóne (1982)

Keďže režisér Uher a Zimková (Johana) mali o filme odlišné predstavy, sem-tam dochádzalo k sváru. Pohádali sa, dverami trieskali, lebo každý si stál za svojím. Zimková takto presadila aj pamätnú milostnú scénu pri studni pod orechom slovami: "Dopraj tej žene trochu lásky, nemôže byť stále len s kravami a, ak to nebude dobré, v najhoršom sa to vystrihne." Ale pred kamerou a zo štábu o tom nikto nevedel. Doteraz mnohí spomínajú, v akej pohode sa film nakrúcal.

Pásla kone na betóne (1982)

Nad filmom mal vtedy patronát Ústredný výbor KSČ, a to, čo sa počas dňa natočilo, sa muselo posielať na schválenie na Kolibu. Keď si súdruhovia v komisii pozreli scény filmovej svadby, odkázali režisérovi Štefanovi Uherovi, že Milka Zimková (Johanka) nie je družstevníčka, akú si predstavovali, ale moderná dáma v krásnych červených šatách. Nakoniec si herečka vo filme presadila elegantné červené šaty. Navrhla si ich sama. Výtvarníčka totiž chcela obliecť herečku do šiat, ktoré by si ani jej babka ani na pole nezobrala.

Okno (2003)

Karel Coma si zaspomínal na natáčanie po rokoch: "Film som natočil ako retro z 60. rokov. Zohnal som si staré 2C od ARRI a narval doň fotografickú FOMU, ktorá nemala antihalačnú vrstvu, čo dodalo filmu onen potrebný retro look. Keď bol film hotový, tak si všetci mysleli, že je to môj absolventský film. Keď som to vyvracal tým, že sa ešte len hlásim, nikto mi neveril. Na festivaloch zbieral jednu cenu za druhou, ale keď som ho prihlásil na FAMU, tak nebol prijatý ani do prvého kola skúšok. To bolo viac než podivné, pretože do tej doby som sa dostal s každým filmom až do posledného kola. Keď som pátral po tom, čo sa stalo, zistil som, že Dušan Klein odišiel a že na FAMU došlo k výmene osadenstva a že zrazu zase frčí videofilmy. Celkové náklady ma vyšli okolo 300 tisíc ... Aj tak som toho nikdy neľutoval."

5 minut ve tmě (2001)

Režisér Karel Coma sa s týmto filmom zúčastnil prijímacích skúšok na FAMU. Film sa páčil, ale aj tak skončil pod čiarou, síce prvý, ale pod čiarou. Normálne sa do prvého ročníka bralo okolo sedem až osem ľudí, ale ten rok brali iba štyroch. FAMU práve rekonštruovala, a bolo povedané, že nech sa účastníci neskúšajú ani odvolávať, že skrátka nemajú peniaze. Vtedajší šéf katedry Dušan Klein povedal Comovi, že chlapec na štvrtom mieste natočil film na filmovú surovinu, a navyše ho urobil ako dobový a preto ho preskočil.

Experti (2006)

Režisér filmu spomína: "Film sa pôvodne volal Expert - moji producenti chceli za každú cenu nadviazať na Snowboarďákov, a tak ho bez môjho súhlasu premenovali na film Experti. Moja argumentácia, že je to chyba, že takto cielime na iného diváka, nikto nebral vážne. Keď sa v kinách objavovali štvorročné deti, ktoré čakali Snowboarďákov 2, tak pochopili, že niekde urobili chybu, ale to už bolo neskoro."

Experti (2006)

Režisér Karel Coma pred natáčaním s hrôzou zistil, že nemá hercov, ktorých si vybral. Produkcia s nimi totiž včas nepodpísala zmluvu, a tak vzali iný film. Chcel natáčanie odložiť, ale o tom nikto z spoločnosti Whisconti nechcel ani počuť z odôvodnením, že film musí byť natočený pred tiež roztočeným filmom Rafťáciktorý bol tiež pod krídlami spoločnosti Whisconti. Takže režisér musel hľadať 14 hercov do celovečerného filmu 14 dní pred prvou klapkou, počas divadelných prázdnin, na čo spomína slovami: "To by som neprial ani úhlavnému nepriateľovi. Dodnes mám s niektorými výkonmi hercov na poslednú chvíľu problém, ale beriem to ako lekciu osudu, inak by som sa musel zblázniť."

Experti (2006)

Film navštívilo okolo 60 000 divákov, čo bolo na vtedajšiu dobu málo. Vydané DVD bolo nominované na DVD cenu Davida, vďaka bonusom.

Okno (2003)

Film sa dostal na festival UNICU, čo bol v dobe natáčania veľmi známy festival amatérskych filmov a vyhral festivalovú súťaž medzi Nemeckom a Českou republikou. Film taktiež ukazujú na filmových školách ako názornú ukážku toho, ako sa dá natočiť nezávislý krátky film.

Honzík (1997)

Režisér Karel Coma spomína: "V roku 1998 som išiel na svoj prvý festival (HAF v Tanvaldu) so svojim prvým filmom Honzík. Vtedy tam v porote sedel Petr Lášek, ktorý sa veľa pohyboval okolo amatérskych filmov a zároveň prevádzkoval vlastný festival v Prahe. Po každom bloku za mnou prišiel s tým, že tá kvalita za veľa nestojí, že som jeho favorit a že si myslia, že to mám u poroty vo vrecku. Druhý deň večer začalo udeľovaní cien. Nezabudnem, ako som sa vtedy rozhliadol po miestnosti a zistil, že som najmladší v miestnosti. Nič som nevyhral a bol som ako obarený - nie že by som nutne musel vyhrať prvú cenu, stačilo by mi aj čestné uznanie, bez ceny, aj keď som vedel , že tie filmy boli na takej úrovni, že by som si cenu bez hanby zaslúžil. Keď som na druhý deň sedel vo vlaku na ceste domov, prišiel ku mne jeden z dôchodcov, ktorý samozrejme vyhral, ​​a v dobrej viere ma úplne odzbrojil. Povedal mi, že sa mu ten môj film veľmi páčil, ale že takto to robiť nemôžem, že sa vraj musím prihlásiť do ich klubu CKK (Český klub kinoamatérů) a že keď ma budú poznať, tak vraj nejakú tú cenu tiež dostanem. Bolo to, ako by na mňa dýchol závan starých časov, a ja som dostal ponuku vstúpiť do komunistickej strany. Po tejto skúsenosti som už viackrát do Tanvaldu nedorazil."

Reklama

Reklama

Reklama