Raccoon.city

V roku 2003 sa na Barrandove rozhodli likvidovať staré sklady rekvizít, medzi ktoré patrili aj halapartne, sudlice, štíty, meče a iné veci z tohto filmu. Renomovaný juhočeský šermiar, majiteľ agentúry ARGO a zakladateľ školy šermu AKA Petr Nůsek sa ich rozhodol zachrániť a zrenovovať. Vystavuje ich v areáli Housův mlýn v Táboře.

Dokument získal v roku 1978 na Filmovom festivale v Oberhausene zvláštnu cenu, na MFF vo Varne zlatú medailu a na XV. Celoštátnej prehliadke o umení ARS FILM hlavnú cenu. V roku 1979 dostal na MFF technických filmov v Budapešti 1. cenu.

Snímok získal Zvláštne ceny poroty od Ústeckého Filmového klubu v roku 1967 a v roku 1968 na V. Celoštátnej prehliadke o umení ARS FILM.

Film získal v roku 1967 na XVIII. FFP Ostrov nad Ohří Cenu poroty, na festivale Múza lyriky cenu pražských divákov TERPSICHORÉ, Zvláštnu cenu od Ústeckého filmového klubu, na XVII. Medzinárodnom filmovom týždni v Mannheime cenu Jury Vysokej ľudovej školy.

Paradoxne tento film nebol zakázaný na Slovensku, ale na Ukrajine a na Novom Zélande. Ukrajina dala filmu stopku kvôli zlej reklame pre východnú Európu a kvôli násiliu, ktoré sa páchalo za účelom získania peňazí. Na Novom Zélande bol Hostel zakázaný kvôli násiliu.

Film získal v roku 1967 na XVII. Medzinárodnom filmovom týždni v Mannheime cenu Simony Dubreuilh. Na XIV. Dni krátkeho filmu v Oberhausene dostal zase Veľkú cenu za najlepší krátky hraný film a II. cenu medzinárodnej poroty Vysokých ľudových škôl NSR.

Snímok bol ocenený v roku 1967 na X. MFF Grand Premio Bergamo zlatou medailou v kategórii autorského filmu a získal tiež cenu za réžiu a kameru na V. Celoštátnej prehliadke o umení ARS FILM.

Snímok bol ocenený na MF experimentálnych filmov Knokke le Zoute v Belgicku Čestným uznaním bruselskej školy INSAC.

Film získal v roku 1964 čestné uznanie od ČSF a SČDFU, cenu Československej filmovej kritiky za rok 1963. Ďalej na XXV. MFF Benátkach cenu časopisu Cinema 60 a cenu Federácie talianskych filmových klubov. V roku 1965 na XI. dňoch krátkeho filmu Oberhausen v Nemecku získal cenu Mladej filmovej kritiky za debut a cenu za Najlepší zahraničný film. Hlavnú cenu získal režisér Miloš Forman aj na Umeleckej súťaži k 20. výročiu oslobodenia Československa. V roku 1966 film získal zvláštne uznanie na III. MFF v Lisabone a cenu za najlepší zahraničný film roku 1965 v ankete Zväzu filmovej a televíznej tlače vo Veľkej Británii. V roku 1969 nakoniec dostal ešte Cenu československej federácie filmových klubov "Granátové jablko".

Režisér Miloš Forman, scenáristi Jaroslav Papoušek a Ivan Passer sa počas natáčania oslovovali "Ty býku". Hlavným protagonistom Ladislavovi Jakimovi (Petr) a Pavle Martínkovej-Novotnej (Pavla) sa to tak zapáčilo, že sa rozhodli oslovenie použiť v spoločnom dialógu.

Postava Pavly Martínkovej-Novotnej sa pôvodne volala Aša, neskôr so zmenou scenára sa premenovala na Pavlu.

Film bol natočený na farebný film, ktorý ruský vojaci zobrali ako vojnovú korisť z nemeckých ateliérov. V Rusku sa na farebný film v tej dobe ešte nenatáčalo.

Pavel Semjonovič Rybalko, sochu ktorého modeluje Boleslav Polívka (Bedřich Mára), bol maršal tankových vojsk. Zúčastnil sa na všetkých dôležitých bitkách 2.svetovej vojny (Stalingrad, Kursk, Berlín). Velil tankom, ktoré 9.mája ako prvé dorazili do Prahy. Zomrel v roku 1948 a jeho meno nesie Taškentské vysoké tankové učilište.

Milena Dvorská (Maruška) počas natáčania chodila na zdravotnú školu. Keď ju pozvali na kamerové skúšky, obliekli jej kostým Aleny Vránové z rozprávky Pyšná princezná (1952). Presne na Vianoce pod stromček jej prišiel dlhý telegram, že bola vybratá na postavu Marušky.

Milena Dvorská (Maruška) sa dostala k role tak, že si išla po jednom predstavení k Janovi Werichovi pre podpis. Ten ju oslovil, či by si nechcela zahrať vo filme a zapísali si jej adresu. Adresu však stratili a tak pán Wichterle (priateľ pána Wericha) dostal na vyhľadanie dievčaťa iba stručné informácie "Najdi mi v Prostějove rodinu Dvorskú, ktorá má dcéru s modrými očami".

Ide vlastne o prvý film, ktorý si prostredníctvom osobnosti Jana Wericha (kráľ Já I.) dovolil kritizovať takzvaný "kult osobnosti". Je to v scéne, keď kráľ zvažuje, ktorej z dcér má predať kráľovstvo. Tak sa radí s obrazom nebohej ženy, ktorú oslovuje Maruška. Diváci vtedy v kinách doslova plakali od smiechu, lebo sa vedelo, že vtedajší nepopulárny minister informácií Václav Kopecký je typ politika, ktorý sa o všetkom doma radí s Maruškou, jeho manželkou.

Rozprávka nemala byť vôbec humorná, ale obsadením Jana Wericha (kráľ Já I.) si herec presadil humoru viac. A aj toho utajeného. Tak sa stávalo, že rodičia, čo išli do kina s deťmi, sa dobre bavili pri údive detí, ktoré nevedeli, na čom sa smejú.

Dôvodom natočenia filmu bolo, že predstavenstvu na Barrandove sa páčil úspech a zisk rozprávky Pyšná princezná (1952). Dokonca bolo tvorcom povolené prezentovať nadprirodzené sily, čo v predchádzajúcej rozprávke nemohli.

Film získal v roku 2012 čestné uznanie na 13. medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov "Jeden svet" Bratislava.

Snímok získal štyri národné filmové ceny Slovenskej filmovej a televíznej akadémie "Slnko v sieti 2012" (za obdobie 2010 – 2011) ako najlepší dokumentárny film.