Raccoon.city

V roku 2009 bolo natočených iba osem minút filmového materiálu, odvtedy sa v projekte nepokračovalo. (Zdroj: pravda.sk)

V roku 2008 na "raute", ktorý sa konal po premiére filmu Sněženky a machři po 25 letech, Jan Antonín Duchoslav pred desiatkami ľudí napadol slovenskú herečku Táňu Pauhofovú nožom a takmer ju podrezal. Ako ešte pred útokom prezradil, chystal sa iba urobiť fór: „Je to taký žart. To má súvislosť s filmom, ktorý sa bude v blízkej dobe nakrúcať, a kde mám mať rolu mäsiara. A k tomu potrebujem mäsiarsky nôž,“ povedal herec na margo schovaného noža v jeho saku. Išlo o horor Fabrika smrti: mladá krv, v ktorom mál hrať zápornú postavu a jednu z jeho obetí tam mala stvárniť aj Táňa Pauhofová.

Režisér Gejza Dezorz autom prechádzal popri Vysokých Tatrách, v rádiu šli správy a jedna z nich bola o českej turistke, ktorá sa stratila na túre. Potom zistil, že v Tatrách ročne zmizne vyše dvanásť ľudí a nikdy sa nenájdu, nanajvýš objavia časť tela alebo o rok pár kosti. Tento mrazivý fakt mu vnukol nápad na spracovanie. So spisovateľom, publicistom, dramatikom a scenáristom tureckého pôvodu Agda Bavi Painom si sadli k počítačom a napísali prvý scenár k filmu.

Film mal plánovaný rozpočet 15 - 20 miliónov slovenských korún, ktoré sa však tvorcom nepodarilo zabezpečiť. (Zdroj: pravda.sk)

Elodie Fontan nesmie spievať počas koncertov spoločného súboru. Informáciu pred tromi rokmi prezradila Sophie Bazou, manažérka Enfoirés v rámci Restos du coeur. "Spievala príliš neladne a falošne," vysvetľuje. Elodie očividne nepoľavila vo svojom entuziazme, pretože sa vyhlásila za „príliš hrdú“ na to, aby bola opäť súčasťou veľkého dobrodružstva Enfoirés. Nevadí, že nespieva, je rada, že je súčasťou Enfoirée!

Skutočná Anna Sorokin bola v roku 2019 odsúdená na 4 až 12 rokov väzenia, pričom jej udelil aj pokutu vo výške 24 000 dolárov na vyrovnanie štátnych pokút a bankám mala vrátiť 199 000 dolárov. Vo februári 2021 bola podmienečne prepustené z väzenia. Po prepustení z väzenia sa prihlásila do hotela The NoMad a najala si nemecký kamerový štáb, aby ju sledoval a natáčal jej aktivity. O šesť týždňov neskôr, v marci 2021, ju imigračné a colné orgány (ICE) vzali späť do väzby za prekročenie dĺžky platnosti víz. V súčasnosti ju zadržiavajú vo väzení a čaká na deportáciu do Nemecka. Imigračný sudca rozhodol, že ak by bola prepustená, mala by sklon pokračovať v páchaní podvodných a trestných činov.

Elodie Fontan sa tento rok dostala na pódium až 15-krát.

Emerich Rath (Marek Adamczyk) za celý život získal viac ako 500 ocenení v rôznych športoch. Známy bol ako predstaviteľ disciplíny chôdze so záťažou, pretekov v nej sa zúčastnil po celej Európe. V roku 1912 sa stal majstrom Nemecka v boxe v ťažkej váhe. Ako maratónec sa za Rakúsko zúčastnil dvoch olympiád (1908 a 1912). V Československu vyhrával majstrovstvá kajakárov. Bol to abstinent, otužilec a propagátor plávania v zime. Nemci ho považujú za zakladateľa vegetariánskeho hnutia. Športové potreby predával aj sám navrhoval. Vďaka dokonalej postave sa stal modelom na fotografovanie knihy o posilňovaní. V Berlíne vyhral súťaž krásy. Po prepustení z basy sa živil ako zametač a pomocník na stavbách. Plánoval dôjsť na olympiádu do Ríma v roku 1960 na bicykli, nezískal však povolenie od komunistických úradov. Namiesto toho bol umiestnený do domova dôchodcov v Benešove, odkiaľ odišiel do Broumova. Neskôr žil u bratranca, s ktorým sa po niekoľkých mesiacoch nepohodol, z dôvodu finančnej tiesne postupne rozpredal celý majetok a žil ako bezdomovec, čo bolo v roku 1962 neprípustné. Bol umiestnený do domova dôchodcov v Starkove, zomrel na infarkt v nemocnici v Broumove. [Zdroj: Český rozhlas Dvojka]

Élodie Fontan (Éléonore) mala pôvodne pri záverečnej rozhodujúcej bitke stvárniť komixovú postavu Wonder Woman, ale nedostali práva na zobrazenie tejto postavy od Warner Bros. Discovery.

Elodie Fontan sa už zúčastnila na tomto charitatívnom podujatí už piatykrát po sebe (od roku 2018).

Film nie je podľa tvorcov náučný. „Mám skúsenosť, že ľudí, ktorí film už videli, snímka aktivovala k pohybu. Išli behať, išli do prírody. Vidím to aj na svojom synovi, ktorému je šestnásť rokov. Od doby, keď prvýkrát videl film, behá a venuje sa behu skutočne veľmi intenzívne,“ citoval web Českého olympijského výboru režiséra Davida Ondříčka.

V roku 2012 v Anglicku mala svoju premiéru miniopera venovaná Emilovi Zátopkovi. Dvanásťminútovú operu nazvala autorka jednoducho - "Zatopek!" Mladá komponistka Emily Howardová sa spolu s libretistkou Selmou Dimitrijevicovou pokúsili hudobnými prostriedkami oživiť slávny Zátopkov závod na 5000 metrov, ktorý českému bežcovi na olympiáde v Helsinkách v roku 1952 vyniesol jednu z troch zlatých medailí. Tridsaťtriročná skladateľka Howardová vzala zadanie opery venovanej Zátopkovi veľmi vážne. Spolu s libretistkou sa podrobne venovali štúdiu historických prameňov, a urobili si dokonca výlet do Prahy, aby sa o slávnom olympijskom závode porozprávali so Zátopkovou manželkou Danou. U toho ale neskončili - kvôli autenticite nakoniec samy behali na päťkilometrovej trati, aby boli hlavnej postave svojho opusu bližšie.

Na začiatku filmu môžeme vidieť, ako na OH v Mexiku 1968 vo finálovom behu na 10 000 metrov padá po finiši Ron Clarke (James Frecheville) za cieľovou páskou do bezvedomia. Následne si tento svoj beh na nemocničnom lôžku na TV pozerá sám Ron, kde televízny reportér povie, že toto sa stalo v 12. deň Olympských hier, čo však nie je pravda. Finálový beh na 10 000 metrov na OH v Mexiku 1968 sa konal už v 2.deň Olympských hier.

Prvý nápad na natočenie filmu o legendárnom bežcovi dostali režisér David Ondříček s hudobným skladateľom Janom Muchowom už v roku 2006. Téma sa im zdala zaujímavá, tak v rámci nej začali pátrať. Oslovili asi štyroch alebo piatich scenáristov, ktorých  požiadali, aby napísali synopsu alebo námet, ale nepáčili sa im, tak sa rozhodili, že si napíšu scenár sami.

Prakticky celá základná dejová línia príbehu je postavená zle. Vo filme môžeme vidieť, ako Ron Clarke (James Frecheville) zlyhá na olympiáde v Mexiku 1968 a následne potom ide na návštevu do Československa, kde práve prebiehal okupácia vojsk Varšavskej zmluvy. V skutočnosti však Ron Clarke navštívil Československo v roku 1966. Dôkazom toho je aj medaila, ktorú dal Ronovi Emil Zátopek (Václav Neuzil) pri jeho odchode, ktorú môžeme vidieť v závere filmu, kde je napísané: "To Ron Clarke Emil Zátopek, Prag 19.7.1966".

Élodie Fontan (Pauline Franchet) povedala, že bolo pre ňu dôležité, aby sa pred natáčaním stretla s hercom Samuelom Allain-Abitbolom (Victor Franchet), ktorý hrá jej brata s Downovým syndrómom, nakoľko herec je postihnutý touto istou chorobou.

S výstavbou jadrovej elektrárne Fukushima sa začalo v roku 1966 a prvý reaktor bol spustený v roku 1970. Reaktory 1, 2 a 6 dodala americká firma General Electric, reaktory 3 a 5 firma Toshiba a reaktor 4 firma Hitachi. Reaktory poskytovali dohromady výkon 4,7 GW, čo z nej robilo jednu z 25 najvýkonnejších na svete.

Joe Exotic je momentálne odsúdený na 22 rokov za mrežami za údajnú objednávku vraždy Carole Baskin.

Vo filme sa objavilo až 126 chýb - a tým pádom sa podle moviemistakes.com stal najchybovejším filmom roka 2020.

Americká spoločnosť Netflix čelí žalobe. Svetová šampiónka v šachu, gruzínska veľmajsterka Nona Gaprindašviliová od nej žiada odškodnenie vo výške viac ako päť miliónov dolárov. Netflix, ktorý okrem streamovacej služby na internete nakrúca i vlastnú tvorbu, podľa nej totiž šíril "zdrvujúcu lož, čo podkopáva a degraduje jej úspechy pred mnohými miliónmi divákov." V jeho poslednej časti sa hlavná hrdinka Beth Harmonová (Anya Taylor-Joy), mladá šachistka, ktorá vyrastala v sirotinci, dostane na šachový turnaj v Moskve. Počas partie s ruským veľmajstrom komentátor hovorí, ako ju šachista podcenil, keďže je žena: „Jedinou nezvyčajnou vecou na nej je naozaj iba jej pohlavie, a ani to nie je v Rusku ojedinelé. Je tu Nona Gaprindašviliová, ale tá je majsterkou sveta, čo nikdy nehrala proti mužom.“ Tvrdenie je falošné. Naopak, práve táto legendárna šachistka v roku 1977 ako prvá získala „univerzálny“ veľmajsterský titul. Postavenie najlepšej šachistky na svete si udržala 16 rokov (1962 – 1978), pričom často hrala i s mužmi vrátane troch majstrov sveta. Do roku 1968, keď sa epizóda odohráva, sa v šachu stretla najmenej s 59 mužmi (s 28 v simultánnej hre) a napríklad len na jednom turnaji v roku 1968 sedem mužov porazila. Slávna 80-ročná Gruzínka, ktorá sa i dnes zúčastňuje na seniorských majstrovstvách, tvrdí, že ju seriál sklamal. Postava, ktorá mala raziť cestu pre iné ženy, zatiaľ čo Gaprindašviliová to skutočne robila a inšpirovala celé generácie šachistiek. „Bol to ponižujúci zážitok. Je to celý môj život, ktorý prečiarkli, akoby ani nebol dôležitý,“ posťažovala sa. Netflix podľa nej pritom poznal pravdu, lebo vychádzal z rovnomennej románovej predlohy Waltera Tevisa z roku 1983. A tam sa správne uvádzalo, že Gaprindašviliová už viackrát hrala so všetkými ruskými veľmajstrami. Tvorcom seriálu navyše radili dvaja slávni šachisti (Garri Kasparov a Bruce Pandolfini), ktorí vedeli, ako to bolo.