mirecl

Jeden týpek tu hodnotí film Noel (Dárek z lásky) ako napodobeninu filmu Love Actually. Omyl! Treba povedať, že Noel, aj keď aj tu sú niektoré udalosti trochu pritiahnuté za vlasy, vyznieva oveľa prirodzenejšie, viac vykresľuje povahu postáv, má grády i napätie, ale čo je dôležité, aj značnú duchovnú hĺbku, ktorá spočíva hlavne v zaujímavých synchronicitách. Je to ľudsky hodnotný film a vzbudzuje nádej, že je niečo medzi Nebom a Zemou, čo nám pomáha. Naviac, nechýba tu príjemná vianočná atmosféra. Američania romantické filmy a komédie proste vedia robiť. Susan Sarandon a Robin Williams sú charizmatickí, Penélope Cruz a Paul Walker zato očarujúci a chutní. Skvelý filmík. Pozriem si ho každé Vianoce.

Tento film sprevádza veľmi zvláštna atmosféra. Pre mňa je to tajomno, ale to znie príliš romanticky a dobrodružne. Nedá sa to však vystihnúť inak mojim myslením. Tma nie je len metafora, je to realita, v ktorej žijeme. Nevedomí, nevediac odkiaľ sme prišli a kam ideme - a či sa vôbec budeme na niečo z toho celého pamätať... Metafora je snáď len to, že aj "archanjeli" môžu podľahnúť svojmu egu - konkrétne v tomto filme túžbe po "slobode". Môžu stratiť v zlom svete vieru a chcieť byť nezávislí od Univerza, čo sa z reálneho pohľadu javí ako nemožné, keď je pravda, že "Ja som vesmír a vesmír je mnou", alebo "Ja som Vedomie, Vedomie je mnou",....atď. (viď: keď už nie Východné učenia tak aspoň teórie kvantovej fyziky). Verím, že mnoho ľudí nemôže pochopiť posolstvo tohto filmu a nemôže vnímať pravdu, ktorú sa film pokúša divákovi posunúť. Každý vníma totiž len na svojej úrovni chápania. Tak ako hlavný hrdina "počul", tak bežný človek "nepočuje". Ovšem mimozmyslové vnímanie tzv. Tretie oko, Tretie ucho,...to je realita aj u pozemských smrteľných ľudí, ktorí vedia pracovať so svojou energiu, vedia ju zbierať a venujú sa hlbšie duchovnu. Posledné myšlienky filmového archanjela Gabriela to celé zhŕňajú (dole klobúk pred tvorcami filmu) a ešte stále mi znejú v mysli: "Pád je posledná vec, ktorú anjel cíti, jeden vzdialený hlas znie v mojej hlave, ale vôbec prvýkrát je to Môj vlastný. Odpusť mi." Stávanie sa celistvým (pád, ...môj Vlastný) a uvedomenie mnohokrát nechtiac ostatným cítiacim tvorom ubližujúcej ľudskej nedokonalosti (odpusť mi). Pripomína mi to i hawajskú metódu publikovanú i u nás, ktorá hovorí, že svet, vesmír si vytvárame sami. Je to len obsahom naplnené vedomie, ktoré je inak prázdne. Takže ostatní sú našou projekciou, preto len my im môžeme pomôcť, hlavne tým, ktorí našu pomoc potrebujú, a to tak že ich (naše nedokonalé vyprojikované časti) liečime. Prijímame ich v sebe. Liečime vlastne seba. A nie je to nová myšlienka kvantovej fyziky, veď v Indii už dávno vedia, že všetko je "len" mája. Je to Všetko, a súčasne "len" živá predstava. Film veľmi zrozumiteľne hovorí o tom ("čo ani anjeli nevedia"), že je to tu o učení. Po vyššiu úroveň vedomia a bytia, t.j. ešte bytostnejšie Ja, si vraj aj vyššie entity musia prísť naspäť na Zem (tam "kam sa aj anjeli boja vstúpiť"), kde podstúpia ďalšie náročné lekcie. Tu to nie je totiž bezproblémové ako "tam hore". Avšak mimo nášho časopriestoru sa existujúce bytosti tiež zrejme vyvíjajú, t.z. že potom ani archanjeli nezostávajú pravdepodobne celú "večnosť" v tejto pozícii. Keď sme všetci v tejto realite v prvopočiatku a na konci času Jedným, tak potom naozaj platí, že tu pracujú na sebe - učia sa ďalej, ale súčasne pomáhajú prácou na sebe aj iným. Každý túži po šťastí, preto bojuje a dozrieva - najrýchlejšie sa mení pod tlakom. Preto tu existujú utrpenie, osamelosť, bolesť, bezútešnosť a iné javy vyvolávajúce ťažké emócie, cez ktoré sa chceme rýchlo preniesť, lebo blaženosť je našou prirodzenosťou. Z toho dôvodu sme asi vyvrhnutí sem, aby sme sa rýchlejšie menili v túžbe po svojom prirodzenom stave. Pochopíme nielen to kto sme, ale aj to, čo je podstatné a čo nie, za cenu prechodného utrpenia. Za cenu Pádu: t.j. zrodenia, potom tomu, čo nazývame "život" a nakoniec smrti - konca tejto formy bytia. Vtedy sa zriekneme toho, čo nemá zmysel a ideme vyššie, ovšem len za predpokladu, že zvíťazíme sami nad sebou, ako Gabriel, ktorý nepodľahol pokušeniu pomýleného Michaela. Vtedy uvidíme silné svetlo, a to ako projekciu nášho vnútra (viď: Tibetská kniha mŕtvych). Ako Gabriel pri odchode z tejto formy bytia. Jeho svetlo, čoby svetlo pomocníka - archanjela, však svietilo aj pre "ostatných". Osvietenie, dozrievanie, stávanie sa celistvým,... je určite dlhodobý proces, možno naozaj aj na niekoľko životov (pádov). Ale snáď stojí zato.