SeanLSD

SeanLSD

Martin Miklošovič

okres Galanta

ICQ: 261-205-382

20 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 10 20 29 38
    • 16.9.2017  11:01
    Kozje usi (2016)
    ****

    Podľa románu Vladislavy Vojnović.

    • 29.8.2017  14:16

    "Lepšie byť mŕtvy frajer ako živý srab." ___ To je nesmrteľná hláška definujúca tento pomník akčných a bezproblémových 80. rokov s nádherným obsadením, v ktorom (alebo ktorých) je frajerstvo hlavná hodnota, kde sú všetci chlapi drsní alebo slizkí, ženy mladé, krásne, odvážne a povoľné, kde vymyslíte plán na získanie 2,5 milióna dolárov počas jedného večera popíjania (frajerovania) pri bare (a všetko samozrejme elegantne vyjde), kde sa policajti zjavia iba ak ich chcete nájsť, teda ponaháňať sa na motorkách alebo ich pretiahnuť (ak sú ženského pohlavia), kde vyvraždenie všetkých kamarátov (kvôli nášmu nápadu) prebolí za večer (lebo však frajeri žijú tu a teraz a hlavné je ich vlastné ego). Podstatná je absolútna sloboda, nech to stojí čo chce a chlapské priateľstvo, ktoré jediné ju chápe (na rozdiel od žien). MARLBORO MAN A HARLEY DAVIDSON je film proste exemplárne hlúpy, nerealisticky akčný, psychologicky nepresvedčivý, neuveriteľne pohodový a hlavne - mimoriadne frajerský.

    • 29.8.2017  14:07
    No (2012)
    *****

    Hrdinská epizóda mediálnych dejín, o ktorej som nič nevedel, ale vďaka tomuto filmu som dostal hotovú podrobnú učebnicu aj s autentickým vizuálnym ponorom do 80. rokov, ktorý pôsobí, akoby ste to sledovali v priamom prenose a boli priamym účastníkom referenda ZA alebo PROTI Pinochetovi. Propagandistická vojna reklamnými prostriedkami. Bravo!

    • 28.8.2017  20:29
    Wrestler (2008)
    ****

    Viac Rourkov film než Aronofského, čo je príznačné aj tým, že je dosiaľ jeho jediný, v ktorom si nepísal scenár a tým, že Mickey tu predvádza v podstate časť zo svojho vlastného, ťažko uveriteľného života, kedy sa rozhodol seknúť s herectvom a stať sa boxerom. Aronofského k realizácií príbehu zo zákulisia najidiotskejšieho športu zo všetkých, v ktorom sa síce iba predstiera, no napriek tomu z toho tečie krv, priviedol zrejme iba mimoriadny záujem o telesnosť. Je prekvapivé sledovať, ako všetky svoje filmárske finesy s výnimkou zozadu nalepenej kamery obetuje v prospech samotného ľudského príbehu z okraja spoločnosti (a zároveň centra špecifickej subkultúry), ktorý pripomína, že tento výborný filmár vzišiel z radov nezávislej kinematografie. Tam sa však ja ako divák obvykle príliš dobre necítim (vidím tragiku každodenného života príliš jasne všade okolo seba na to, aby ma zaujímala ešte aj vo filme) a relatívne zdržanlivý WRESTLER ma teda nechal dosť chladným. Proste striedmo zrežírovaný životopisný film s výrazne fyzickým výkonom typovo presného predstaviteľa, nič viac nič menej.

    • 27.8.2017  11:20

    Sen každého dokumentaristu, ocitnúť sa takto s kamerou uprostred gigantického škandálu, ktorý otriasa celým športovým svetom.

    • 27.8.2017  10:50

    "Sme cyklistický tím, ktorý predáva bicykle, aby mal na doping." ___ Lance Armstrong, "Ja len rád jazdím na bicykli.", športová legenda, zbožňovaný idol, 7-násobný víťaz Tour de France, bojovník proti rakovine, klamár a podvodník. Ben Foster ho hrá brilantne, ale zostal pre mňa po celý čas nečitateľný, vôbec som sa mu nedokázal dostať do vnútra. Najviac som pri sledovaní PÁDU LEGENDY pritom rozmýšľal nad tým, ako sa cíti človek, uznávaný v tom, čo robí a miluje, ktorý ale pritom vie, že to nie je naozajstné, že je iba obyčajný klamár a musí s tým žiť, hoci zakrytý aureolou slávy. Darí sa mu potlačiť tie pocity svojou dobročinnosťou ? Darí sa mu tak perfektne sa napokon zžiť so svojou lžou, obabrať sám seba, že tomu uverí a nemá už žiadny problém ? ___ Kamarát, nadšenec do cyklistiky ma však upozornil aj na druhý podstatný faktor - To, že dopoval, neznamená, že nebol dobrý. Iní dopovali tiež, ale preteky pritom nevyhrávali. ___ "Bolesť je dočasná, ale vzdať sa je navždy."

    • 26.8.2017  12:39
    Hunt vs. Lauda (TV film) (2013)
    *****

    Ako doplnok k RIVALOM dokonalé, hlavne z toho dôvodu, že si človek neznalý veci uvedomí, že scenárista Peter Morgan si naozaj nič nevymyslel a ten úžasný príbeh dvoch zapálených bláznov sa naozaj stal.

    • 26.8.2017  12:35
    Příběh Nikiho Laudy (TV film) (2014)
    *****

    Ja nie som nijaký nadšenec do Formuly, práve naopak, je mi totálne ukradnutá, ale ten príbeh je úžasný, rovnako ako osobnosť NIkiho Laudu. Ten jeho zápal a odhodlanie a zároveň zdravý odstup a pokora v jednom sú vskutku obdivuhodné.

    • 26.8.2017  03:24
    Rivalové (2013)
    *****

    Chvíľu trvalo, kým opadli predsudky ohľadom toho, prečo by mal byť nejaký príbeh z prostredia športu, ktorý mi (podobne ako iné) vôbec nič nehovorí, výnimočný niečím iným ako návratom Hansa Zimmera k melódiám, ktoré používal v 90. rokoch a prečo sa jedná o tak úspešný film...ale tak bohovsky napísanú záležitosť som nevidel už dlho. Nejde o to, čo tí ľudia robili, ale o tú vášeň, ktorú do toho vkladali - ktorú film dokázal pretlmočiť - a ktorú dokázal vzbudiť vo mne samotnom, že som sa uprostred noci vybral von zažívať veci, dokázať, že ju mám v sebe tiež..!

    • 25.8.2017  15:03

    Skutočnosť, že je to skvelý príbeh, ktorý sa naozaj stal a vracia tak trochu do hry vieru v zdravú, morálnu a pri troche snahy dosiahnuteľnú občiansku spoločnosť, trochu zakrýva iný fakt - že je to vlastne tak trochu iba iná PRETTY WOMAN. Americký sen v tej najpríťažlivejšej podobe - zbohatnúť a presláviť sa vykonaním niečoho záslužného, kde ide o ekológiu, zdravie, morálku, etiku a porážku ďaleko silnejšieho protivníka - a všetko vďaka vytrvalosti a tvrdohlavosti jedinej osoby. Julia Roberts, sama stelesnenie toho istého, exceluje v hereckom vrchole svojej kariéry a náležite si to užíva. Vie prečo.

    • 25.8.2017  14:36
    Silkwoodová (1983)
    ****

    Oproti známejšiemu ABSOLVENTOVI, ktorý poukazuje na latentné problémy Ameriky tak akosi cez filter a optikou jedinej osoby, SILKWOODOVÁ je omnoho komplexnejší obraz a priama obžaloba z pozície omnoho komplexnejšie vykreslenej spoločenskej vrstvy. Toto je iná Amerika ako tá z vyblýskaných hollywoodskych trhákov aj stredostavovskej idylky a jej vzťahových problémov. Taká, kde sú aj tie krásne domčeky na predmestiach obklopené nepretržitým hlukom a smradom z tovární, kde vás popáli rádioaktivita a nikoho to nezaujíma a keď to začne príliš zaujímať vás, viac než to, že máte prácu a svoj denný kus chleba, koledujete si o odstránenie. Tak ako Silkwoodová... PS. Hrdinovia (či skôr obete) tohoto filmu, ozajstní hrdinovia (teda obete) pracujúcej triedy, majú rozhodne viac dôvodov búriť sa než hlavná postava známejšieho NIcholsovho filmu. Ale na rozdiel od bohatých detičiek, ktoré utiekli z blahobytu a stali sa hipíkmi, nie sú robotníci takí zaujímaví. Jedným z dôsledkov ich do dneška pokračujúcej, neviditeľnej vzbury je Donald Trump ako prezident najmocnejšej krajiny sveta...

    • 25.8.2017  14:16

    Nie všetky legendárne, svojho času kultové filmy majú aj nadčasovú hodnotu, minimálne pre mňa osobne. Tým myslím hodnotu umeleckú, nie historickú. EASY RIDER je presne z toho druhu a ešte aj to hodnotenie, ktoré mu priznávam, je s prihliadnutím na hľadisko kontextu, kultúrneho významu a vplyvu na ďalšie umenie a spoločnosť. Ani ako zástancovi absolútnej slobody sa mi film o absolútnej slobode nemusí páčiť - možno práve kvôli nevyhnutnému stretu s realitou... no aj ten, v prípade hrdinov BEZSTAROSTNEJ JAZDY vskutku definitívny, mi ako zakončenie nevyhovoval, pripadal mi príliš násilne fatálny... a inak som sa pri tom filme vždy nudil. Niekomu možno príde inšpiratívny, ale ja vravím, že kto to nemá v sebe, tomu nejaký film aj tak nepomôže - tobôž film tak náhodný, ako tento. A pozerať sa na vietor vo vlasoch niekoho iného je ako lízať zmrzlinu cez sklo.. - alebo vyžaduje k divákovej spoluúčasti sofistikovanejší filmársky prístup.

    • 25.8.2017  13:19
    Absolvent (1967)
    ****

    Na veľkom plátne debutantská one-man show výstižne ukazujúca generačnú priepasť, ktorá v podstatnej miere viedla k zrodeniu hnutia hippies a jeho zásadnému konfliktu s etablovanou mocou a hodnotami.

    • 22.8.2017  12:09

    Podobne ako v iných "dôchodcovských" komédiách (viz napr. FRAJERI VO VEGAS), ktoré sa snažia presvedčiť nás, že hoci na pohľad starí, stále sme vlastne mladí (kult večnej mladosti dotiahnutý do extrému, v ktorom sa ignoruje samotné staré telo) a vlastne podobne ako v mainstreamových komédiách všeobecne hrozí prehupnutie do tej moralizátorskej, "ľudskej" roviny, ktorá obvykle pôsobí ako produkt veľkých hollywoodskych štúdií hrozne neúprimne. Bohužiaľ sa to stalo aj v prípade tejto vo veľkom štýle rozbehnutej lúpeže plnej dobrých vtipov a nadhľadu, ktorá ku koncu brutálne (tak povediac dôchodcovsky) stráca dych a norí sa do vôd politickej korektnosti, kde nedôjde k žiadnej katarzií, všetko dopadne "správne" a všetci sú spokojní a šťastní...

    • 22.8.2017  11:54

    My, čo máme nedoriešený problém s plynutím času, už od dvanástich sa cítime akosi príliš starí a urputne sa roky bránime príchodu dospelosti, si túto neškodnú jednohubku užijeme ďaleko viac pri vedomí, že ak v ich veku a s ich diagnózami zvládneme (a prežijeme) polovicu toho, čo oni, budeme si môcť uznanlivo potľapkať po pleci. A kamarátom tiež, ak nejakých podobných budeme mať ( čo väčšina z nás nemá už ani dnes... ) Prekvapivo najviac v tomto filme valil obvykle decentný Morgan Freeman, dokonca ani jeho "vážna" linka ako u jediného neodvádzala od veselých myšlienok na to, že keby som to náhodou nepostíhal (alebo už zmeškal) teraz, ešte v sedemdesiatke si môžem nabehnúť na party, roztočíť to na parkete a zbalíť všetky rajcovné čúzy vo veku vnúčat mojich rovesníkov... Yeah, život je Life! PS. - Len či ma to stále bude baviť..?

    • 18.8.2017  16:58

    Pokračovanie moralistickej línie MATCH POINTU, ale tak trochu nasilu. Dlho to zachraňujú herci, ale potom príde situácia deus ex machina a veľká, zaujímavo rozohratá dráma končí nasilu a tak akosi niijako... - a je mi jedno, či aj to má odkazovať na antickú tragédiu, ako divák som bol tým zbabelým útekom pred originálnym autorským riešením znudený a sklamaný... Allen už nedokáže prekvapiť a dookola variuje sám seba.

    • 18.8.2017  16:51

    Výborne nahodené postavy a takmer úplne nevyužitý námet. Dobre sa na to pozrie, ale v pamäti zostane len fenomenálna Cate Blanchet ako symbol toho, ako je človeku ťažké zmierovať sa so znižovaním životného štandardu. Svojim zameraním na triedny konflikt moderného sveta a balancovaním medzi komédiou a trefnou analýzou je to lepšie ako jeho predchádzajúce diela, ale vo všeobecnosti stále zastávam názor, že Woody Allen by nemal točiť jeden film za druhým, akoby potreboval na staré kolená platiť nájom a zaangažovať do smrti všetkých žijúcich hercov anglosaského sveta, ale radšej nechať dozrieť nápady, ktorých má stále dosť a zliať ich do veľkého mnohovrstevnatého filmu.

    • 8.8.2017  00:31
    John Wick 2 (2017)
    *

    Absurdný príbeh v nezmyselnom univerze a súčasne takmer nonstop strieľačka, kde sa za alfu a omegu považuje akrobaticky elegantný zásah do hlavy. Akčný raj to teda pre mňa nie je ani približne. Viac vyhypovanú sprostosť som nevidel od Tarantinových posledných filmov.

    • 8.8.2017  00:23

    Neónovo štylizovaný pseudošpionážny komiks šmakujúci vďaka berlínskej retro atmosfére, hlavným predstaviteľom a fyzicky tvrdej akcií ďaleko viac než rovnako nezničiteľný aj beztvarý démon JOHN WICK.

    • 7.8.2017  23:47

    Skôr leto zabrzdencov, využívajúce jediný prvok formanovskej estetiky do otrávenia..

    • 7.8.2017  23:45

    Typický vzťahový prepletenec každého s každým nebol v našej kinematografií pred rokom 2000 ešte taký prevarený ako je dnes, keď sa mi už z takej nepravdepodobnosti zdvíha túžba po námietkach.. Dvaja bratia a dve sestry... a chudák idiot v strede toho chaosu. I keď, popravde rozmýšľam, kto tu bol ten idiot.. Či by ma viac nezaujímal on sám, všetky tie jeho "poprvé" v "normálnom" svete, nával nových vnemov a skúseností namiesto toho vzťahového bordelu tých nešťastných, popletených existencií, medzi ktorých sa dostal, ktorí sa mali stať jeho rodinou ? Je aj Dostojevského Idiot iba takým lakmusovým papierikom, tým najnormálnejším jedincom, na ktorom sa testuje nenormálnosť celého jeho okolia ? Musím si ho už konečne prečítať...

    • 24.7.2017  22:07

    Čo začína celkom sľubne a mohlo sa stať príjemnou oddychovou satirou dnešnej (aj minulej) spoločnosti, sa po chvíli a definitívne po vrcholnej hláške "Doktor si uřízl prdel" zvrháva do typickej troškoviny, teda zbytočne naťahovanej sračky pitvoriacich sa hercov, znôšky hlúpeho "ľudového" humoru, sentimentálnych klišé a trápnosti. A tej Afriky zúfalo málo. PS. - Vybavil som si, že výlet na čierny kontinent mal byť spásou aj pre Dušana Rapoša v prípade FONTÁNY PRE ZUZANU 3. Na rozdiel od neho, Zdeněk Troška je nezastaviteľný a tí "jeho" diváci ho proste podržia. Podľa mňa by to kľudne mohol skúsiť v politike...

    • 24.7.2017  16:52
    Dunkerk (2017)
    ****

    Snažím sa predstaviť si na tej pláži 400 000 mužov... ale to je detail. Zaujímavejšie je, že film, ktorý je tak silno zameraný na intenzívny prežitok, nedokáže emocionálne vtiahnuť. Neprekvapí preto, že najsilnejšie pôsobia scény na jachte, kde sú aspoň minimálne načrtnuté vzťahy medzi postavami. Všetko ostatné je dokonale zinscenované, napínavé peklo, kde však divákovi na postavách príliš nezáleží, pretože o nich nič nevie. Chladný dokumentaristický odstup a v podstate kolektívny hrdina tak vcelku náramne sťažujú citovú identifikáciu. Veď prečo z tej masy fandiť práve tomu jednému konkrétnemu vojakovi, ktorý sa od ostatných líši iba tým, že je zbabelejší, sebeckejší a má väčšie šťastie ? Vytvorenie emocionálneho puta s postavami by pritom vo filme tohoto typu malo byť kľúčové, pretože je tu podobne ako v prípade VALKÝR a iných vojnových filmov o známych operáciách zásadný naratívny problém v tom, že vieme ako to celé dopadne. Napätie teda musí vychádzať z niečoho iného - a tým nemyslím neprestajne znejúcu šponujúcu kompozíciu Hansa Zimmera. Nehodlám samozrejme Nolanovi upierať majstrovsky zrežírované jednotlivosti, priam fyzické pocity z jednotlivých scén a mimoriadnu intenzitu celku, vrátane hudby (ak sa to dá hudbou ešte nazývať), skôr sa mi zdá, že jeho skvelé naratívne triky, na ktoré si potrpí ako scenárista, v tomto prípade nemali veľký zmysel. Nemal som pocit, že by trojité ponímanie času a ich postupné približovanie sa k sebe prinášali niečo výnimočné do príbehu, zvlášť v prípade, kedy vzniká disproporcia, pretože odštartované sú všetky tri hneď v úvode filmu. Ako zastrešujúci, sceľujúci faktor v DUNKERKU tak zostáva stále iba časový rozsah historickej udalosti, realita masy vystrašených vojakov v kritickom okamihu, kde je nepriateľ prefíkane zbavený akejkoľvek ľudskosti a obvykle aj podoby. To však nie je žiadna horúca novinka. Témou je ohrozenie a tlak vo všetkých podobách. Z obrovského množstva ľudí, ktoré bolo v tých osudových okamihoch reálne natlačené na tej pláži, však vidíme iba hŕstku a tú šialenú smrteľnú tlačenicu si mimo okamihov na mori, na potápajúcich sa alebo zachraňujúcich lodiach všetkých veľkostí nedokážeme predstaviť. Film je vďaka tomu samozrejme prehľadnejší a viac sa môže sústrediť na exhibíciu jednotlivých scén, o ktoré napokon ide predovšetkým. Autora evidentne zaujala predovšetkým intenzita tej situácie, celá tá vyhrotenosť, ktorú úspešne podal ďalej - aj preto je nepriateľ neviditeľný, zato druhá, vydesená strana pozorovaná s voyeurským detailiizmom. Hovoriť o dokumentaristickom prístupe je pritom nepresné, pretože skôr ide o prístup reportérsky, vnikajúci do stredu diania, než dokumentárny, nakoľko chýba akýkoľvek kontext, iba mikroskopické vykročenie mimo priestor inkriminovanej pláže a vody a vzduchu Anglického kanála. Rovnako izolované ako celé dejisko sú aj úspešne prevedené pocity hrôzy a zmaru, nezmyselnosti a beznádeje, ktoré však bez spojitosti s postavami alebo faktami nepretrvávajú.

    • 28.6.2017  09:43

    Do polovice či kedy bomba, vysoko aktuálna a autentická, točená s veľkým filmárskym umom a nadšením priamo v tej dobe a na tých miestach, kedy sa to dialo... - ale potom sme sa v tej púšti všetci trochu stratili, nie ? V rámci štúdia revolučných 60. rokov na to ešte asi niekedy mrknem, snáď ma to znovu neuspí...

    • 26.6.2017  15:36

    V obrazovej zložke veľmi realistické, natáčané na autentických miestach, to bolo príjemné. Herci veľmi fajn. Ale tým bohužiaľ klady končia. Myšlienka ok, ale jej spracovanie je strašne pochybné. Do polovice je zaujímavé aspoň to, ako sa trojica rozlične skúsených a založených novinárov zaplieta do dezinformácií, ale potom je to už strašne zbrklé a náhodné a naivné...aj na pohľad zvonka... Ubehlo to ako voda, ale dojem, že sledujem len akúsi kostru obratú o všetko mäso ku koncu brutálne narastal... Napokon sa THE HUNTING PARTY javí viac než plnohodnotný dotiahnutý film výstižne popisujúci prostredie a vyčerpávajúci svoju tému, ako iba symbolický príbeh, ilustrujúci nejaké tézy, ako napr. že po vojnových zločincoch sa nepátra kvôli vyšším záujmom atď. a okrem toho nanešťastie potvrdzujúci stereotypy o tajomných, drsných a večne chľastajúcich Srboch (ktorých je vo filme všehovšudy 10). Škoda. Všetky potrebné aspekty, poznanie domáceho prostredia a rešpektovanie jeho špecifickosti, ako aj poctivá snaha dobrať sa ako-tak objektívneho pohľadu zasväteného pozorovateľa zvonku a súčasne kombinovať ťažkú drámu s komédiou sa neskonale lepšie podarilo filmu PERFECT DAY.

    • 26.6.2017  14:16

    Zručne a nápadito (na Slovensku) natočený militaristický akčňák, ktorý sa spolu so svojim nezraniteľným hrdinom dynamicky a svižne prevalí cez všetky svoje nepravdepodobné klišé a zhnusí sa až v samotnom závere. Hoci zdiaľky inšpirovaný skutočnou udalosťou (respektíve viacerými, ktoré ale spolu priamo nesúvisia), neoboznámi príliš s balkánskym konfliktom, skôr poslúži náborovému oddeleniu americkej armády. pretože tu jasne vidieť, že niet ničoho zmysluplnejšieho, než tam v momente vstúpiť. Umožní vám totiž nájsť tých najlepších kamarátov, zažiť veľa srandy a dobrodružstva, precestovať svet a pritom správne konať, pomôcť svetu a ešte sa aj stať hrdinom. Popri tom a hlavne už trochu trápne heroickom zakončení (prečo nemôžu vyrábať alternatívne verzie pre neamerické publikum?) nie je ani taký hlúpy, ako by mohol byť a v postavách admirálov poskytuje aj zbežnú predstavu o zložitosti a závažnosti problematiky (teda na úrovni priemerného amerického diváka). Predovšetkým je to ale výborná akčná zábava bohato okorenená najrôznejšími, vtedy ešte neopozeranými technickými vychytávkami a výbornou hudbou, vďaka ktorým utečie ako nič a dokonca aj zostane v pamäti.

    • 25.6.2017  10:55

    Niekedy sa stane, že mŕtve telo je napadnuté vírusom, ktorý ho donúti nielen dementne sa tváriť, ale predovšetkým s natiahnutými rukami poskakovať ako králik a takto sa pohybovať svetom živých v snahe uloviť nejakú čerstvú krv. Ťažko hodnotiteľný úlet, ako to často býva v prípade ázijských filmov, ktoré ľubovoľne miešajú žánre, hrotia na úplne iných miestach, než je západný divák zvyknutý a sú prešpikované tým špecifickým ázijským humorom, keď si človek nie je istý, či sú výsledné gagy úspešne realizovaný zámer alebo nepodarok. V každom prípade je ale situačný humor ÚTVARU BOJA PROTI UPÍROM posadený na dostatočne prekvapivej úrovni, aby od chvíle, kedy sa naňho človek adaptuje, nestihol do konca nudiť, takže raz za polroka rozhodne nebudem ľutovať že sa na mňa nejaký taký zážitok z plátna vyvalil. A to predovšetkým zásluhou hercov, v prvom rade ústredného puberťáka, ktorý nielen trapoší, ale aj vychováva a civilizuje svoju zombie lásku neodolateľným spôsobom, takže to klasické bitkárske zakončenie, ktoré človek očakával väčšinu stopáže a nedostavilo sa, tam napokon ruší, pôsobí hlúpo a nenápadito a vlastne tam už radšej vôbec nemuselo byť...

    • 18.6.2017  00:42
    Syriana (2005)
    *****

    Wow. Keby to nebolo podľa knihy, žasol by som, že je možné to napísať. Veľký rešpekt aj tak, aj vzhľadom k tomu, že predlohy (prvé dve knihy Roberta Baera, bývalého dôstojníka CIA) sa venujú širokému spektru tém. SYRIANA je film spletitý a neprehľadný ako zákulisie svetového biznisu a politiky, o ktorom vypovedá. Trvá vlastne takmer až do konca, kým sa v ňom ako-tak dá zorientovať a to ma práve strašne baví, na rozdiel od bežného hollywoodskeho rozprávania, kde musia byť pravidlá hry do desiatich minút jasné, inak divák znudene film opúšťa. Toto je totiž nebezpečne blízke realite, a žiadne pravidlá neexistujú, nanešťastie pre pohodlného konzumenta filmovej zábavy. Toto totiž nie je zábava a rozhodne nič pre priemerného nesústredeného diváka, žiadne pohodlné sledovanie, žiadny ľahko konštruovateľný príbeh - tak ako nie je každému prístupná skutočnosť, čo stojí v pozadí našej globalizovanej reality. Mohlo by sa namietať, že je úlohou umenia ju sprístupňovať bežnému človeku, ktorý chodí do práce a bla bla bla, nemá proste čas veci si zisťovať, vzdelávať sa, bla bla bla, jednoducho je lenivý a je mu dobre v jeho uzavretej bubline, nechce nič vedieť. Ak totiž nie je ochotný potrápiť sa s dvoma hodinami inteligentného filmu, ako chce pochopiť svet ?

    • 9.6.2017  14:48
    Král Artuš (2004)
    ****

    Najzaujímavejšie na tom je to, že takto sa to skutočne mohlo stať!

    • 9.6.2017  14:38

    Zucker s Nicholsonom dokázali, že efektívnejšie môže byť vytiahnuť z celej tej masy príbehov okolo rytierov okrúhleho stola jeden a detailnejšie sa mu povenovať.

<< předchozí 1 2 3 4 10 20 29 38
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace