SeanLSD

SeanLSD

Martin Miklošovič

okres Praha

21 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 13 25 36 48
    • 23.5.2020  01:24

    Neviem. Je to dojímavé, keď sa rúca niečo veľké... keď zomierajú sfanatizované deti... alebo deti sfanatizovaných rodičov ? Je to ľútosť nad utrpením, zaslepenosťou alebo premárnenými životmi (dejinami) ? Alebo je to len ten pocit, že sa tu práve píše história, že som toho priamym svedkom, podporený nemeckou dôkladnosťou a poctivosťou, ktorá tak chýba v historických filmoch iných národov ? ___ Vedomie konca, ten fatálny smrad - žiadne prekvapenie nás v tomto príbehu nečaká! Rochnenie sa v apokalypse, v nevyhnutnom konci silných osudov, čo písali históriu, Znepokojivá až dekadentná atmosféra bunkra, riadiaceho bodu ilúzie, čo rozhýbala do vojny polovicu sveta, mozaika osudov podstatných aktérov svetovej drámy aj obyčajných prizeračov a nahraditeľných, náhodných pomocníkov v komornom záverečnom akte, rotujúca okolo centra, vyšinutého magora, operujúceho neexistujúcimi armádami a blúzniaceho o konečnom víťazstve, ktorý je človekom, áno, má s tým niekto problém ? - potom sa bojí priznať človeku možnosť zla, ktorá sa v ňom skrýva - zatiaľ čo chodbami vlajú roztrhané sny o večnej ríši... ktoré priamo z prvého radu pozorujú tie veľké, nevinné oči srnky v krásnej dievčenskej tvári. ___ Mám načítané, postavy v tejto skladačke sú mi dôverne známe, a o to viac oceňujem. Prečo ? PÁD TRETEJ RÍŠE nemá presah, nie je umelecky zaujímavý, originálny ani zaujímavo natočený... - ako historikovi mi stačí práve tá poctivosť, že je to presná rekonštrukcia a názorná dejepisná lekcia pre tých, čo sa im nechce čítať hrubé knihy. A tí, čo ich čítali, si to vďaka nemu môžu doslova prežiť - pričom pokiaľ môžem posúdiť, každý detail je ak už nie vyslovene pravdivý a preukázaný, tak aspoň dokonale vierohodný. A pozvoľné tempo filmu zase necháva dosť priestoru na úvahy, ktoré v tomto prípade rozhodne majú mať svoje miesto.

    • 19.5.2020  01:13

    Otrasné. Geniálne. Mrazivý, šialený, psychedelický, strašidelný a zdrvujúci antivojnový masterpiece. Hrôzostrašná pripomienka krutého osudu "nižších rás" vo východnej polovici Európy počas druhej svetovej vojny. Myslel som si, že som už v tomto žánri videl všetko, a potom mi nejaký Elem Klimov povedal: CHOĎ A POZERAJ SA! Toto nie je vojnový film, v ktorom sa bojuje a umiera, ale nekonečne vojnové delírium v zázemí, masové vraždenie civilistov najbrutálnejšími metódami, ktoré sa stalo európskym špecifikom najväčšieho svetového konfliktu v dejinách. Mohol by som kritizovať prílišné zameranie na orgie samoúčelného násilia, keby neboli samotným námetom filmu a keby neboli natočené s takou umeleckou silou a nekompromisnou odvahou. Mohol by som vytknúť aj prílišné zameranie na osobu Adolfa Hitlera ako stelesneného Antikrista, ako jediného vinníka, ale režisér mal po celý život aj tak dosť problémov s cenzúrou a zákazmi tvorby, než aby si mohol ešte dovoliť spomínať báťušku Stalina v spojení s niečím tak otrasným. Mohol by som namietať, že to nie "divácke", že sa tam občas nič nedeje, že je to chvíľami dokonca nuda a potom zase bez hraníc a bez zábran, ale to by znamenalo, že som nepochopil, o čo ide. Ako hrozné memento nahromadenej krutosti, na míle vzdialené patetickým aj hrdinským vojnovým veľkofilmom, totiž tento film nemá obdoby. CHOĎ A POZERAJ vlastne ani nie je film ako taký - je to ultimátna autorská vízia, je to presvedčivé sprítomnenie toho šialenstva, je to očité svedectvo, je to 628 dedín spálených so všetkými obyvateľmi... - a vy ste tam. Každá vojna plodí netvory, ale táto bola nimi už stvorená a stala sa ich vrcholným dielom.

    • 10.5.2020  23:32

    Vrátil som sa dnes z takej malej túričky úplne zdrchaný a uzimený a nevediac, do čoho idem, pustil si film, ktorý trval 63 dní absolútneho teroru v zamrznutej divočine. Neviem si predstaviť, že sa to dá prežiť.. a nechcem zažiť jedinú stotinu z toho.

    • 6.5.2020  13:56

    Nejaká ženská s 15 stovkami rozpočtu sa pokúša konkurovať chlapovi, čo natočil Votrelcov. Respekt. Ppdarilo sa jej to aspoň s dátumom premiéry. A stále je to lepší film než DS9.

    • 6.5.2020  13:52
    Průrva (1990)
    *

    ... alebo dobrodružstvá hračkárskej ponorky

    • 6.5.2020  13:50

    Hodinu sa vsetci tvaria, ze sa nieco deje, ale nedokážu to zahrat.. potom sa presne v hodine nieco zjavi a ja chcem aby bol už koniec .. a tak som sa na to tešil!

    • 6.5.2020  13:45
    Leviathan (1989)
    ***

    Mohlo to byť lepšie teda..

    • 2.5.2020  11:05

    Legenda.

    • 29.4.2020  15:41

    Nakoľko ide svet vážnej hudby a módy úplne mimo mňa, ani s jedným z hrdinov nie som dôverne oboznámený. Ich spoločný príbeh - či skôr dočasný prienik ich životov - je nádherne nasnímanou epizódkou z hrdinského veku umeleckých avantgárd, ktorý však trpí nedopovedanosťou a doslovnosťou súčasne. Úžasný úvod ukazuje jeden z veľkých okamihov umenia 20. storočia - a potom tu už máme iba intímny príbeh a komornú drámu bez väčších súvislostí, so zaujímavou, ale zbytočnou odbočkou ohľadne vzniku slávneho parfému Chanel No. 5 A čo viac - nebyť tých veľkých mien, o ktorých sa jedná, videli by sme "iba" (ne)obyčajnú históriu jedného romániku medzi ženatým otcom rodiny a silnou nezávislou ženou, či menej typickejšie medzi umelcom a jeho mecenáškou. Kounenove filmy nie sú pre každého - a takisto je aj každý z nich pre úplne iné publikum. IGOR STRAVINSKIJ A COCO CHANEL je určený tým, ktorí aspoň o jednom z nich vedia všetko - alebo vôbec nič. Pretože si niečo doplnia, potvrdia - alebo (tak ako ja) sa aspoň niečo dozvedia. Avšak nie dosť. Vizuálne až extrémistický režisér si veľmi vhodne vybral éru extrémneho estetizmu a oživil ju v manieristickom snímaní manieristického prostredia. Je to umenie pre umenie... ale bez citového priblíženia a súvislostí. Proti silným individualitám Igora a Coco sa potom ako prudký kontrast vyníma Stravinského milujúca žena a matka - veľmi ľudská, krehká a súčasne silná žena. Hlavní hrdinovia však zostávajú pred neznalým divákom uzavretí - zistíme o nich len to, že jeden je skladateľ, ktorý to mal ťažké s uznaním svojej hudby a ona že je úspešná, zámožná návrhárka - a jediné, čo si z filmu vezmeme o ich vnútre sú banálne zistenia, že sa chovali ako umelci a zároveň muž a žena.

    • 27.4.2020  23:18

    Diery v logike a občasné straty tempa nemôžu zakryť skutočnosť, že je to po všetkých stránkach ojedinelý projekt a úchvatná osobitá vízia. Presne niečo také, kvôli čomu milujem film.

    • 26.4.2020  01:14
    Jak proběhl Velký útěk? (TV film) (2017)
    ****

    Musel som si pozrieť 4 dokumentárne filmy venované "Veľkému úteku", aby som sa dozvedel všetko, čo ma k tejto téme zaujímalo. Tento francúzsky (vo svojej dlhšej verzií) je z nich najlepší - v zmysle spracovania aj kvality informácií (ich množstva, prehľadnosti, komplexnosti aj súvislostne) - sám ale ani on nezodpovie všetky otázky, ktoré sa zrodili pri sledovaní slávneho filmu z roku 1963.

    • 26.4.2020  00:54
    Velký útěk (TV film) (2001)
    **

    Skôr pietny film než plnohodnotný dokument. Neznižujúc hodnotu činu ani pamiatku postihnutých, dielo je to podľa mňa ťažko nezvládnuté informačne, formálne aj esteticky, z vedeckého, umeleckého aj pocitového hľadiska.

    • 26.4.2020  00:22

    Najväčší problém pokračovania VEĽKÉHO ÚTEKU vidím v tom, že tento "neznámy príbeh" bol z veľkej časti neznámy až dovtedy, kým si ho nevymyslel jeho scenárista. A to je škoda, lebo kým John Sturges a James Clavell nám iba v mierne skreslenej verzií ukázali, ako to bolo so slávnym masovým útekom z prísne stráženého zajateckého tábora pre letcov, tento dvojdielny televízny projekt mal zaujímavú ambíciu podrobnejšie ukázať, čo sa stalo po ňom... - a to počas vojny aj po nej. Prvá štvrtina rekapituluje útek, druhá chytanie utečencov a celá druhá časť je venovaná honu na gestapákov zodpovedných za popravy po vojne. V hrubých obrysoch to tak akosi aj prebehlo, ale niektoré veci sú predsa len príliš. V prvom rade skutočnosť, že hlavná postava filmu stelesnená Ch. Reevom unikla z Nemecka vďaka pomoci vysokopostaveného nemeckého dôstojníka, ktorý mal patriť k okruhu sprisahancov proti Hitlerovi, aby vyjednal mier s Churchillom. To je bohapustý nezmysel, podobne ako úspešný únik druhého hlavného hrdinu za pomoci francúzskej odbojárky. Tento romantický motív a takisto akčné finále, ktoré by to za normálnych okolností v očiach neinformovaného diváka pozdvihovali, u mňa hodnotenie naopak zráža. Ten príbeh je úžasný aj bez toho, aby si bolo treba čokoľvek vymýšľať. Samozrejme, sfilmovať príbehy dvoch Nórov a jedného Holanďana, ktorí ako jediní z utečencov unikli z nacistickej ríše, by bolo pre amerických producentov v 80. rokoch zrejme príliš odvážne... Ale nebudem sa nad tým rozčuľovať, tak sa to proste robí - ostatne ani slávny predchodca nebol ani zďaleka dôsledným historickým filmom... P:S.: Zaujímavou raritou je, že VEĽKÝ ÚTEK 2 vedie hrdinov aj do pankráckej väznice a nemenovanej brnenskej hospody, v ktorej padne dokonca aj pár slov pseudočeštinou bizarnou natoľko, že som si istý, že tak zhovadile sa nemôže hovoriť ani v Brne!

    • 26.4.2020  00:03

    Až na to, že zajatecký tábor pôsobí ako letné sústredenie vojakov zbratrených armád s hlavným programom brannej tímovej hry, je VEĽKÝ ÚTEK poriadne "veľké kino". Ale keď tých 50 hrdinov naozaj zahynie, vôbec sa to do relatívne odľahčeného priebehu deja nehodí - a pritom práve v tom väzí pointa. Vychýrený film tým pre mňa stráca jednotnosť a pôsobí nevyvážene. Druhá vec je, že vo mne vzbudil veľký záujem o úžasnú udalosť, o ktorej som dovtedy nevedel a celý ten príbeh so svojimi súvislosťami a následkami, ako aj samotné okolnosti úteku, detaily stavby tunelov a organizácia práce, ako aj tábora samotného, mi napokon prišiel ďaleko zaujímavejší, ako všetko to, čo som videl vo filme...

    • 23.4.2020  12:35
    John Wick 3 (2019)
    ***

    Najlepšia paródia, ktorú tento rok moje oči videli! Normálne som si musel robiť poznámky: Trojka JOHNA WICKA pokračuje priamo tam, kde skončila dvojka (chalan nemal čas ani zájsť si na záchod - ešte aj ruku si musel došiť sám a za chodu). Nastavuje sa teda nezmyselná premisa predchádzajúcej časti, a podobne sa aj pokúša o dej. Tentokrát na to ale boli potrební hneď štyria scenáristi, aby stvorili niečo, čo sa odborne nazýva „pičovina“. Ostatné je fantastická a okrem toho aj totálne samoúčelná akcia, absolútny triumf atrakcií a formy nad obsahom. Formy luxusnej, nutno povedať. PARABELLUM je hotový duchoprázdny epos – celé mesto – ale hovno, celý svet žije len dolapením Johna Wicka, tajomného superzabijaka, ktorého ksicht pozná aj ten najposlednejší vágus - lebo sám je špičkovým vrahom, pravdaže! Kto v tom svete nie je ? – tvári sa tak iba tá pani z knižnice, ale ani tej to neverím. Ostatne hon na Johna začína práve tam, prvý prenasledovateľ je zbavený trápenia pomocou krásneho vydania Alighieriho Božskej komédie. Inak zlikviduje Wick hneď tuto v úvode ďalších 16 špičkových vrahúňov (fakt som ich počítal!) Konečne sa menej strieľa, a hneď nožíková párty v múzeu je na jednotku s hviezdičkou. Potom je z Johna na chvíľu zaklínač koní, nasleduje lekcia baletu a miniúvod do bieloruštiny – konečne sme sa o tom lapajovi niečo dozvedeli. Hlbokomyseľné „Art is pain, life is suffering“ poukazuje na to, že scenáristi ani kaskadéri to nemali ľahké. Exkurzia do absurdnej hierarchie tohoto antisveta, v ktorom žiadny poriadny zabiják nie je naozaj slobodný, vzápäti dokazuje, že sa im z toľkej námahy a utrpenia zavarili závity. No všetky repliky sú naďalej fatálne ako z posledného dejstva Shakespeara. Samuraji na balete – neni to náhodou Mark Dacascos, ten ešte žije ? Výlet do Maroka – vedenie preberá Wickova ex a jej feny, ktoré za 5 minút skosia das 45 handrových panákov, viac než samotný ó, veľký John! Vychádzka do horúcej púšte bez horúceho sexu a hľadanie boha asasínov s dúškom vody vyflusnutej starou láskou. Takmer transcendentný zážitok a nezmysel narastajúci do veľkosti Sahary. Od elegánskeho beduina čo stojí nad „vysokým stolom“ a sedí pod ťavou na piesku, prichádza šanca, lebo John Wick is „sick to live for the memory of love.“ Prežije, ak sa vráti do ringu.. – hm, tak sa odvďačí svojej mŕtvej žene, kvôli ktorej prestal a kvôli ktorej žije ? Asi treba, lebo ona je jediná pripomienka toho, že JOHN WICK 1 sa odohrával v relatívne reálnom svete, ktorý je asi červou dierou prepojený s univerzom PARABELLA, v ktorom žijú iba zabijaci. Záver kapitoly = Prst a obrúčka. A návrat! Nový oblek, starý ksicht. Vizáž umasteného metalistu zostáva, aby si ho náhodou nepomýlili. Katany na motorkách, druhá hviezda! A naspäť na začiatok, Continental. (Ako to bolo v tej dvojke ? - nezomreli náhodou všetci tí profíci za posledné 3 hodiny úplne nadarmo ?). Dva autobusy obrnencov... streľba, nuda, už sa mi nechce počítať. Wick s recepčným krvácajú a Pán hoteliér popíja koňačik pri diaľkovom ovládaní. K svojmu som si dal kefír. A Finále! – rozbíjanie sklenených vitrín Johnom Wickom (1), indonézski sekáči a opasok (2) plus Mark Dacascos, krista, naozaj je to on, ten chlap žije! (3) = čestná tretia hviezda. Odrazu sa neviem dočkať ďaľšieho dielu: Čeptr Fór: Banda Nesmrteľných Kriplov vs. High Table. Po nej Keanu nahradí Chucka Norrisa vo vtipoch – a viac už sa vo vesmíre nedá dosiahnuť. A to všetko kvôli šťeňaťu!

    • 19.4.2020  00:05

    Konečne! Dnešný večer bol o tom, ako som konečne po všetkých tých preskúmaných vyvolených, ožiarených, zmutovaných, starobylých a highlanderoch prišiel vďaka tomuto dovtedy absolútne mi neznámemu slovensko-nemeckému filmu na to, k akému druhu to vlastne patrím! S istými rozdielmi vlastnými osobitným jedincom pravdaže - a aj vzhľadom k tomu, že medzičasom globálne otepľovanie, klimatické zmeny a absolútny chaos v prírode a teda aj - alebo hlavne - striedaní ročných období spôsobil, že sa už ani ony, ani my neprejavujeme tak čisto, ako je zachytené v tomto prírodopisnom dokumente. Na rozdiel od hrdinu teda nie som ani na jar tak úplne infantilný, aj keď ovládať sa nedokážem, pamätám si síce čo-to zo zimy, ale úplne je mi to ukradnuté. V lete sa nechovám výlučne ako sfetovaný rujný samec, ale ročná doba stále spôsobuje, že aj v depresií chodím s veľkým úsmevom a moje libido dosahuje výšky mrakodrapu. Na jeseň sa zo mňa nestáva tučné, dekadentné prasa v poslednom ťažení narkománie a takisto neprespím úplne celú zimu - hoci sa snažím prespať jej veľmi podstatnú časť - možno aj preto, že nedisponujem chalúpkou zaviatou snehom, kde ma vždy čaká verná princezná. Ale inak všetko navlas sedí - a ja potrebujem nájsť Kalimagdoru, aby mi povedala o mne viac, aby som sa konečne naučil s tým pracovať, konečne niečoho dosiahol a aby ma na tie ťažké chvíle mohla prichýliť pod svoju veľkú perinu. A takisto aby som o nás mohol opäť niečo natočiť v súčasných klimatických podmienkach.

    • 15.4.2020  09:27

    Skôr nadšená fanúšikovská kompilácia z rozhovorov s niektorými z najväčších hviezd hard rocku, než naozajstný dokument. Ten film nemá hlavu ani pätu, takmer úplne mu chýba dramaturgia a bohužiaľ - čo je u dokumentu skutočne povážlivé - informácie. Nič som sa poriadne nedozvedel o vývoji tejto hudby, pozadí vzniku, jednotlivých kapelách, názoroch hudobníkov, fungovaní priemyslu atď. len že sú to proste fajn týpci, ktorí robia, čo ich baví, s fajn publikom, ktoré počúva, čo ich baví.

    • 15.4.2020  01:39
    Poldové v akci (TV seriál) (2016)
    *

    Dávam hviezdu, hoci je to odpad, pretože tento druh formátu jednoducho nejde hodnotiť tradičnými štandardami. Náramne ma baví termín "polohraný" - čo je synonymum pre krepí program, ktorý sa množí mediálnym priestorom horšie ako epidémia koronavíru. Stále viac som presvedčený, že to vážne nikto nemôže myslieť vážne, že sa s tým cielene pracuje, pretože pri minime snahy by naozaj nebol problém natočiť to ďaleko lepšie, ale podľa mňa je demencia účelná. Úroveň trápnosti v kombinácií s nesmierne variabilnými "polohranými" výkonmi je taká, že keď na ne človek narazí, je naozaj ťažké odtrhnúť sa. Všetko je zamerané na efekt - trápny, pravdaže - takže samozrejme vzťahy, krik, hádky a aféry a k tomu amatérske a nevierohodné až hrôza. Ľudia tam krvácajú a policajti stoja na mieste a tvrdošijne sa vypytujú: "Všimli ste si niečo podozrivé ? Vyjadrite sa k tomu. Povedzte pravdu, Takže vy tvrdíte..." Úžas, kam sme to dopracovali, neprestáva.

    • 9.4.2020  17:47
    Cizinec (1967)
    ***

    Presná adaptácia obsahu, ale nie zmyslu slávnej Camusovej predlohy. Hoci Mastroianni sa snaží, réžijne je to iba ilustrácia deja. Neviem, ako inak by sa dal CUDZINEC sfilmovať, ale práve preto som očakával, že mi to ukáže Visconti, ten velikán svetového filmu. Neukázal.. - takto by to natočil ktokoľvek bez vízie.

    • 3.4.2020  17:11

    O tom, kam sa podejú naše plasty. Myslel som si, že získam komplexný alebo aspoň čiastkový obraz o problematike, podobne ako v nemeckom dokumente A. BLOCHIE, hemžiacom sa číslami a súvislosťami, ale tento film je namiesto toho výlučne sondou do života dvoch chudobných čínskych rodín, ktoré sa živia recyklovaním plastov a ktoré tvoria jednu jedinú čiastočku globálneho plastového kolobehu. Vo filme zaznie jediný konkrétny údaj - že iba v ich meste je asi 5000 ďalších podobných minipodnikov spracovávajúcich plastový odpad. Ostatné je observácia každodennosti týchto jednoduchých ľudí a ich situácie, v ktorej si rodiny podnikajúce v autoritatívnej Číne takmer nemôžu dovoliť dopriať deťom základné vzdelanie, ale pritom v kuse riešia kúpu auta a živiteľ rodiny nevzrušene konštatuje, že hoci ešte nemá 30, má 3 nádory, ale nejde radšej k doktorovi, pretože sa bojí, že by mu niečo našiel... Miesto, na ktorom žijú, je škaredým obrazom spustlosti a ekologickej katastrofy v priamom kontraste s mediálnym obrazom, ktorý o Číne prevažne vytvára vládna propaganda. Toto súdruhovia nevychytali. Samozrejme, vždy je zaujímavé vidieť, ako žijú ľudia inde, ľudia, ktorí nemajú toľké šťastie ako my a na ktorých pritom náš spôsob života priamo vplýva, ale - bez toho, že by som tým chcel znižovať ich hodnotu - nie je to pre mňa natoľko zaujímavé,a už vôbec na ploche dlhometrážneho filmu. Na druhej strane hodinu a pol trvajúca skúsenosť zo života absolútne naplneného plastovým odpadom, v ktorom účinkujúce rodiny pracujú, oddychujú, zabávajú sa, hrajú i učia je niečo, čo by možno potrebovala zažiť väčšina priemyselne vyspelého ale aj rozvojového sveta, aby začala s týmito materiálmi narábať hospodárnejšie. Otázka, čo by potom robili milióny príslušníkov (určite nielen) čínskych chudobných vrstiev je už potom niekde inde...

    • 3.4.2020  14:58

    O tom, kam mizne nás elektroodpad a autovraky. Nemecký reportér sleduje pomocou vysielačky vyradenú chladničku a potvrdzuje tušené...ako bohaté krajiny (Severu) Západu vyvážajú do Afriky legálne to, čo u nás už neprejde ekologickými normami, kapitalistickými nariadeniami či konzumným vkusom a nelegálne to, čo je už vyslovene nepoužiteľné a rozbité. Vyvážať tento odpad mimo Nemecko je zakázané, všetok by sa mal spracovať v domácich recyklačných podnikoch, odhaduje sa však, že tvorí až 50 % kontajnerov so staršou elektronikou. Samozrejme, je to väčší biznis ako platiť drahé poplatky za domáce ekologické spracovanie. Kontrolovať všetok tento vývoz pri gigantických množstvách neprestajne vyrážajúcich z Hamburgu jednoducho nie je možné. Kým staré autá a elektronika sú v Afrike vítaným tovarom, ktorý sa opravuje a predáva ďalej, elektroodpad a autovraky sa rozoberajú na vzácne kovy. Na obrovskej ghanskej skládke Agbogbloshie sa to robí tak, že domáci v tričkách a šľapkách všetko rozmlátia a/alebo nahádžu do ohňa a potom separujú. 6000 ľudí, z ktorých mnohí si tam priamo postavili chatrče, dennodenne pracuje na odpornej, zdevastovanej planine ako z najhoršieho postapokalyptického hororu, kde výskyt najtoxickejších prvkov olova, kadmia, ortuti a arzénu mnohotisícnásobne presahuje povolené hodnoty vo vyspelých priemyselných krajinách. Zarobia si tu viac než vo väčšine iných zamestnaní, ku ktorým sa môžu dostať. Ak má 11-ročný chlapec, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedožije 50-tky, dobrý deň, zarobí za celodennú prácu na tomto toxickom predpeklí v prepočte 1,60 eura. Všetky ďalšie stupne priekupníckej hierarchie naberajú na zisku poriadne nuly. To, čo bolo kedysi rozvojovou pomocou, je dnes globálnou recykláciou alebo biznisom s odpadom. Z pohľadu kapitalizmu je to fajn, zarábajú na tom všetci zúčastnení - a všetci sa zúčastňujú dobrovoľne a ochotne. Z pohľadu ekológie je to však katastrofa a voči ľudskému zdraviu tragédia. V Nemecku by to nikto nerobil, v Ghane je to príležitosťou k dobrému zárobku. A svet sa točí ďalej na kolesách kapitalizmu a konzumu...

    • 1.4.2020  22:42

    Jednotlivé príspevky tohoto zaujímavého projektu sú formálne aj náladovo tak rôznorodé, že je to v celku dosť ťažko stráviteľné sústo. K videniu je dojímavá obžaloba civilizácie z úst príslušníkov domorodých kmeňov, subjektívne impresie a ťažko uchopiteľné podobenstvá, ale aj filozofické takmer nepochopiteľné videoeseje a dokonca aj čiernobiela nemá groteska či parodické scénky každodenného života na dokonale zdevastovanej planéte. Všetko pravdaže na zadanú enviromentálnu tému Voda-Zem-Vzduch, avšak často dosť jednoduché a doslovné alebo zase naopak príliš odtažité a intošské, Nicméně účel bol splnený.

    • 30.3.2020  00:37
    Zlatá brána (TV pořad) (1974)
    ****

    Prepínam vymletý kanály a zrazu hop, také podivné dejavu po mne skočilo. Nevedel som prestať čumieť. A tie pesničky sú vážne výborné!

    • 24.3.2020  01:51

    Ach jaj - a tak dobre to vyzeralo! Navyše keď Snyder režíruje, Whedon píše a Nolan produkuje, čo sa môže pokaziť ? Asi už majú všetci tých komiksov plné zuby. ___ Ono to síce vyzerá fatálne, že Supermana niet, ale vlastne čo tam po tom, keď máme poruke olympskú bohyňu a Atlanťana ? Nech si idú šmejdi z vesmíru, dostanú po pysku! Celý ten tím je bohovsky sympatický a prvá polovica filmu zodpovedajúco príjemná. Plus silné scény okolo Supermana. A potom (bohužiaľ už) štandardné Snyderovo finále. Proste ďalší ničiteľ svetov v prdeli. Proste ďalšia škoda.

    • 24.3.2020  01:24

    Ayer nebol zlá voľba, ale chcelo to ísť ďalej...a oveľa! Chcelo to, aby bol scenár rovnako ujetý, ako je audiovizuálna stránka filmu. Ale to neznamená, že som si to neužil viac než väčšinu ostatných komiksoviek za hodne dlhý čas - aspoň do chvíle, kedy si tí "najhorší z najhorších" pri poháriku nevylejú srdiečka. Dramaturgicky sa JEDNOTKA SAMOVRAHOV hneď spočiatku rozpadá do reťaze scénok, síce veľmi osobitých, výtvarne aj dejovo, navyše ich psychedelický look ma bavil ďaleko viac než iné filmy tohoto typu - ale odkedy sa to všetko zjednotí a zradí seba samého, keď definitívne vysvitne, že tí strašní hajzli a najnebezpečnejší magori sú napokon vlastne iba ďalší klaďasi, ide jednotka na jasnú samovraždu - u diváka. Následný boj proti absolútne zameniteľnému záporákovi, ktorý sa po stáročnom väznení okamžite z dlhej chvíle rozhodne zničiť svet, je totiž jedna veľká rutinná nuda s efektami.

    • 24.3.2020  00:53

    Tak ako celá JEDNOTKA SAMOVRAHOV nebola dosť lotrovská, Harley Quinn ako jediná, čo z nej v showbiznise prežila, nie je dosť šialená. A nie je dokonca už ani sexy. A to je dobre, lebo vďaka tomu opäť vynikne, ako veľmi dobrá je Margot Robbie herečka. Ťahá ten film ako lokomotíva. BIRDS OF PREY je okrem jej excelovania krikľavý videoklip plný nesympatických (teda nepríťažlivých) hercov (teda herečiek), naratívnych efektov a perfektnej choreografie, ktorý pohromade drží prekvapivo naozajstný príbeh. A ten je prekvapivo nekomiksový - v zmysle toho, čo to dnes znamená vo filmovom priemysle. Teda je vlastne veľmi komiksový - v tom zmysle, že si komiksy môžu dovoliť viac a inak, než vkusu obecenstva podriadená kinematografia. Hrdinka sa totiž nesnaží zachraňovať svet, a vlastne ani nikomu pomáhať - jedine sebe samej - a k ostatnému ju dovedie iba zhoda okolností. K tej prispieva predovšetkým tá skutočnosť, že v celom tomto filmovom priestore nie je jednej jedinej mužskej postavy, ktorá by nebola zvrhlík alebo hajzel (prípadne metrosexuálne vyšinutý Ewan McGregor). Je samozrejme otázne, či je celkový koncept tak premyslený alebo tak nezvládnutý, ale ja som sa bavil kráľovsky (ako keby som bol dievča po rozchode). ___ V celkovom kontexte "ženského" filmu tu máme dokonalú Ilustráciu výstrah psychológov, že dievčatá dnes vo všetkých ohľadoch prekonávajú chlapcov. Prečo ? Pretože tí sa dívajú na takéto blbiny.

    • 22.3.2020  01:50

    Armáda slepých mravcov bez vodcu, tance tisícok plameniakov v zrýchlenom časozbernom zábere a putujúce slony by to dokázali aj samy... väčšinu času som dokonca aj zabudol rozmýšľať nad tou úžasnou technikou, vďaka ktorej to bolo možné realizovať...

    • 22.3.2020  01:34
    Pasažéři (2016)
    ****

    Keby mi do toho 2 hodiny nepretržite nekecal opitý kamoš, s ktorým som v karanténe, určite by ma to náramne rozcitlivelo, vzhľadom k tomu, že som v karanténe bez ženy, ktorú ani nemám. Dokázal som ale predsa dostatočne vyhodnotiť, ako by sa mi to páčilo bez toho. Alebo keby som ho pozeral s dievčaťom - či už v karanténe alebo bez. Nad logikou celej krízy, ktorá do značnej miery ospravedlňuje hrdinov čin a SPOILER machistickou ideológiou happyendu ako aj ním samotným privieram oči. Odstrihnúť posledných pol minúty a môžem sa dojímať. Moralizovanie nechávam stranou - na Jimovom mieste by som urobil to isté.

    • 21.3.2020  23:38
    Bony a klid (1987)
    ****

    Okrem toho, že je to strašné znásilnenie dvoch skvelých piesní, je to aj výborný film, extrémne autentická gangsterka natočená nervnou formou priamo v centre diania, ktorá je jedným z najlepších dokladov československých pomerov na samom sklonku rozpadajúceho sa socialistického režimu.

    • 15.3.2020  01:49

    Mám taký pocit, že kniha určite nebola taká čiernobiela a tendenčná a poskytuje omnoho jemnejšie nuansy a nejednoznačnejšie postavy než tento agitačný budovateľský počin, v ktorom zložité pomery, zmätok a nerozhodnosť povojnovej tretej republiky sa ako tak ukazuje jedine na richtárovi, ktorý nehľadiac na svetovú politiku, snaží sa byť spravodlivý, s každým zadobre a pomôcť predovšetkým obyvateľom svojej dediny bez ohľadu na svetovú politiku. Keď si uvedomíme, že to boli totálne jednoduchí, z veľkej časti aj negramotní ľudia, zrejme iba výrok jednej z postáv "ja už ničomu nerozumiem" môže ako-tak vystihovať realitu, v ktorej sa náhle ocitli - určite lepšie než obludná čiernobielosť zlých kulakov-pijanov, kolaborantskej germanofilskej učiteľky, zákerných meštiakov z Demokratickej strany (ktorá na Slovensku nad komunistami presvedčivo zvíťazila) na jednej strane, kým na opačnej strane barikády tancujú dobromyseľní statoční Červenoarmejci a doomáci komunisti jasní ako nepoškvrnené počatie (ale také prirovnanie im radšej nehovorte). Medzitým pár nerozhodných, čo sa do konca musí rozhodnúť pre jeden alebo druhý extrém, lebo doba a nová moc to jednoducho žiadajú ...a všetko v otravnom patetickom herectve a filmárskej ťažkopádnosti 50. rokov.

<< předchozí 1 2 3 4 13 25 36 48