SeanLSD

Noo, tak Gwynetke sa zachcelo meniť svet a zostať pritom cool a in. Snaha pekná, výsledok ale neveľmi presvedčivý... dokumentárne, informačne ani umelecky. Výnimkou je emancipačná časť o ženskej sexualite.

Strašne by ma zaujímala genéza tohoto projektu. A okrem toho prečo tomu museli dať takúto formu - tú najotravnejšiu podobu televíznych show a zábavných programov z komerčných televíznych staníc. Je kladom série, že podáva vyrovnaný, čo najobjektívnejší pohľad a v podstate zaujímavo vymyslené experimenty, ktoré by ale potrebovali viac respondentov a poriadnu výskumnú základňu. Ale prečo sa do toho celkom zaujímavého skúmania musia miešať emócie a výpovede, ako v nejakej posranej reality show, ešte navyše aj s tým istým komentátorom, to nepochopím a strašne to tomu zráža úroveň. Celkom v tomto duchu je potom aj ten strašne tajomný otvorený koniec.... Inak pravdaže hľadačom pravdy česť, ale stále a znepokojivo rastúcej dezo-ezo-vrstve našej spoločnosti takáto osveta určite oči neotvorí...

Veľmi, veľmi zábavné! (a k tomu aj so srdcom, ktoré dokáže dojať) A Michael Keaton tomu dáva korunu. Ešte nikdy ma Batman tak nebavil. Plus Nick Cage ako Superman, to je konečne ten pravý multiverse of madness!

Dig, tam bolo toľko línií a postáv, že som polovicu nepochopil… Seriózna snaha o prepracovaný scenár a ozajstný filmový look stroskotali na dvoch líniách, ktorých prepojenie je prinajlepšom podivné, v horšom úplne nefunkčné. Vzťahy medzi pokrovým turnajom a politickým príbehom sú prepojené len niektorými postavami, ktoré vo väčšine prípadov nechápeme. S postupom času sa zdá, akoby sa budoval dramatický oblúk celého filmu, ale on sa namiesto toho ku koncu úplne vytráca. Takisto herecky je to síce slušné, ale väčšine postáv som to aj tak neveril.

Venované Jean Paul Belmondovi - ale asi len tomu, čo bol na konci s dychom... Máloktorému súčasnému slovenskému literárnemu dielu je dopriate byť prevedené do filmovej formy, ta k tomu prvá poznámka. A je to skoro doslovný, presný prepis - takže pre čitateľov prekvapivo celkom nuda. Painov literárny jazyk je brilantný, s príbehmi a výstavbou deja už je to slabšie. A vo filme mizne aj ten jazyk a forma nie je ničím zaujímavá, ak nevnímame ako kvalitu neohrozene nasnímané košické interiéry a exteriéry, vrátane legendárneho Luníka IX. Tvári sa to moderne, akoby inak než sa obvykle u nás robia filmy, ale v čom to ide v najväčšej tradícií slovenskej kinematografie je to, že ešte aj moderná drsná gangsterka je skrz-naskrz pomalá a melancholická, fatalistická a bez štipky humoru.

Tak chaloši zrobili film, boha! Rešpekt!!

Absolútne zásadné a určujúce pre kvalitný dokument o tejto fascinujúcej osobnosti je scenáristická a osobná účasť Martina Gromana, historika, ktorý o FK napísal knihu... pretože ten podáva mnohovrstevnatý a komplexný portrét a dokáže priblížiť osobnosť viac než štandardná obrazová výplň alebo koláž názorov. Kriegel bol nielen chlap, ktorý do konca opakoval Brežnevovi "nie" a nebál sa kritizovať ani svojich politických súputníkov, ale aj komunista dušou a srdcom, boľševickejší ako ostatní členovia nomenklatúry a súčasne rovný človek, statočnejší než iní a ľudskejší ako málokto, zaslúžilý lekár a tvrdý chlap veriaci skoro až fanaticky vo fata morgánu svetovej revolúcie a konečné víťazstvo komunizmu. Dnes málokto dokáže pochopiť takéto zo súčasného hľadiska zásadné rozpory... o to spokojnejší som bol z tohoto portrétu, krásne ukazujúceho, že príbeh komunizmu ani u nás nebol jednovrstevnatý a čiernobiely. Za tento prístup plná paľba a že okrem Gromana tam potom nemusí byť desiatka ďalších hovoriacich, náhodne zozbieraných, hláv...

Začiatok mi prišiel taký nejaký rozhádzaný, koniec zas odfláknutý. Príliš krátky, povinný, aj celok filmu pôsobí ako také štandardizované žánrové remeslo. Stredná časť filmu je pravdaže silná, kompaktnosť a zovretosť tých udalostí ju k tomu predurčuje, z toho by napätie a emócie nevyžmýkal len úplný babrák. Plusom je sústredenie na niektoré aspekty, ktoré ešte vo filme neboli veľmi reflektované. Značná pozornosť venovaná Husákovi a Svobodovi naopak takmer až implikuje otázku, kto z tých troch bol vlastne tým "mužom, čo stál v ceste" a čomu vlastne. Inak to beriem maximálne ako doplnenie toho, čo sme už videli a mám pocit, že lepšie spracované (v ČESKOM STOLETÍ aj slovenskom DUBČEKOVI). Herci sa príliš nepodobali a úplný bizár je obsadenie A. Jastrabana, ktorý už dvakrát hral Dubčeka, do úlohy Husáka.... Prekvapivým zistením je, že film o Františkovi Kriegelovi sa jemu samotnému venuje iba čiastočne a vyslovene márni príležitosť zobraziť výjavy z jeho dobrodružného života počínajúc cestou mladého Žida z Haliča do Prahy, cez trojročné angažovanie sa v španielskej občianskej vojne a niekoľkoročný pobyt v Ázií až po vzťah s Fidelom Castrom, ktorému po kubánskej revolúcií robil poradcu... Namiesto toho sa ide na istotu s tým, čo dobre poznáme a už sme aj videli lepšie sfilmované... a to je škoda.

O čo nenápadnejší film, o to krajší, a to len a len vďaka civilnej charizme ústrednej dvojice.

Toto je v podstate filozofická záležitosť. Ale Dáni sa zase vytiahli v tom ako najzložitejšie metafyzické otázky matky vied previesť do pribehovej prudko znepokojujúcej formy. A hĺbavejší diváci môžu potom do omrzenia diskutovať o tom, kto tu bol vlastne horší/lepší/pravdivejší - diabolský nihilista pokušiteľ alebo grupa tých, čo sa stádovo nezadržiteľne šmýkajú po špirále zla? Či hádam je na vine ich okolie, väčšina našej spoločnosti, doba alebo ľudská prirodzenosť, hľadajúca, tlupová a selektívne krutá súčasne..? Alebo napokon tá, čo to celé mimovoľne spustila v záujme nápravy/ zlepšenia/ dobra/ svojich citov a dokázala nado všetky pochybnosti klasické tvrdenie, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami? Každopádne, nech už sú činy, motivácie a povahy jednotlivých detí vo svojej konkrétnosti akékoľvek, hlavný spúšťač, teda ten, čo už je mu všetko jasné a vzdal sa hľadania zmyslu aj robenia čohokoľvek tým, že vyliezol naspäť na strom, je modelovou abstrakciou, neživotným konštruktom.. Takisto chýba nejaká väčšia interakcia s až podozrivo neprítomným okolím deciek z malého mesta. Verím, že v knihe to môže byť rozvedené ďaleko uspokojivejšie.. To však neznižuje efekt tejto principiálne filozofickej spoločenskej výpovede.