SeanLSD

Rozčuľujúca arogancia maniery. Pekne nasvietené obrázky. Vyhúkaný zombie Gosling. Jeho pôsobivá póza z DRIVE absolútne nefunkčná. Je zbytočný a zbitý. Jeho ruky. Orientálne poňatie spravodlivosti. Meravý fatalizmus a výbuchy krutosti. Uličky Bangkoku a krásne kurvičky. To všetko v letargickej hypno-kyslej omáčke. DÉMONA som videl skôr, tak som nebol v takom šoku, ale dobojoval som len s vypätím síl. Nekonečných 90 minút ako peklo v podobe vyfarbenej thajskej noci. P. S. DRIVE, Windingov najväčší - a jediný - svetový hit, bol súčasne aj jediným filmom, ktorého scenár si nepísal sám, kde ho iba obsadili do réžie. Náhoda ?

Ako obvykle u Refna, soundtrack je omnoho lepší než samotný film, ale je ho málo. Filmu je dosť, ale neviem či je to dobre... No keby ma nesrali upäté výrazy väčšiny herečiek, čo pred nakrúcaním pohltali sadu pravítok, čo sa im zasekli v riti, užijem si to určite o kus viac. - alebo keby sa mi aspoň páčili! Ak mal byť totižto toto svet dokonalej, maximálnej krásy (a ako sme sa dozvedeli "Krása nie je všetko, je to to jediné!"), tak ja, čo tečiem z každej druhej pipky v obchoďáku, som asi zablúdil. Chápem, že v zástupe "dokonalých", umelých a upravených žien, natlačených do jednej formy s názvom "KRÁSA" ako ju aktuálne vylialo pár vyvolených určujúcich módnych fotografov a návrhárov, musí hlavná hrdinka pôsobiť ako zjavenie (aspoň kým nemá nad 20 a nejde do starého železa), ale ja by som si o ňu konkrétne neoprel ani bicykel... - no dobre, bicykel možno. Toľko o mne, ale čo k tomu filmu ? Je to naozaj taká biedna réžia, a ešte horší scenár ? Obávam sa, že hej, že NEÓNOVÝ DÉMON je len nablýskané nič, trblietajúci sa fragment absolútnej márnosti. Nudné životy nudných ľudí, odrezaných od života, čo sa nedokážu odviazať ani len na párty, pri všetkých tých drogách a prachoch... Zaujíma ich len či stúpaš a koho šukáš, ale ani z toho neuvidíme nič. Obdivovať môžeme len strnulú pózu a jej odrazy v šošovkách a hľadáčikoch, len tie im dávajú zdanie pohybu a života. Tváre, ktoré sú ako posmrtné masky, krásne a nehybné, a pod nimi ? - len čierna prázdna ničota, ekvivalent smrti. A do toho si prišiel zahláškovať ("lolita fucker") Keanu, akoby vypadol alebo skôr spadol do matrixu z normálneho ľudského sveta.. Mal som sklony Refna oceniť, že odhalil DÉMONA ZBYTOČNOSTI, ale po prebratí komentov ostatných sa prikláňam k tomu, že je to naozaj len maniera, filozoficky snáď hĺbka povrchu, že namiesto hypnózy servíruje sedatívum. Ktosi iný výstižne poznamenal, že je to dielo lacne provokujúce, veľkolepo ohlasujúce niečo, čo nikdy nepríde, že jeho metafory sú plytké a že je to zahľadené do seba. Tak ako odcudzený svet, ktorý zobrazuje. Lenže Refn to nereflektuje, on sa v tom topí.

Neviem, či je košér vyčítať Neumeierovi opičenie po Verhoevenovi, keď to bol on, kto mu tú kultovú jednotku napísal...

Prehľadový dokument, z ktorého mám dojem, že je určený skôr pre zahraničné publikum. Pre diváka/čitateľa, ktorý pozná základné reálie Kunderovho života a diela je to veľmi priemerný film, kde sa nedozvie nič moc nového ani o nejakom aspekte týkajúcom sa života alebo tvorby MK do väčšej hĺbky/šírky, o nejakom vŕtaní sa v kontroverziách, ozajstnej provokatívnosti alebo investigatíve ani nehovoriac. Pravdaže to neznamená, že by tam nezazneli zaujímavé informácie, ale izolované, bez poriadnej vnútornej súvislosti. Jediný ďalší - konkurenčný ? - filmový dokument o tejto osobnosti MK: OD ŽERTU K BEZVÝZNAMNOSTI z toho istého roku, hoci fest varil z vody, si aspoň kládol nejakú konkrétnu otázku, ktorej zodpovedanie sa snažil cielene sledovať.

Presne ten typ dokumentu, čo by mal mať viac častí.  Jednoducho viac.

Nevediac, čo napísať, chcelo sa mi najprv napísať iba niečo ako: "Ten Menzel sa musel fakt nasrať do každého filmového Hrabala?" Ale to by som sa spreneveril svojej erudícií a rozhľadu ako aj komparatívnych a analytickým schopnostiam. Je zaujímavé, že Hrabal, svetovo najpopulárnejší český spisovateľ, ktorý, pokiaľ viem, filmové adaptácie svojich diel nezakázal, má len túto jedinú nečeskú. Aj preto sa mi trochu núka porovnanie s NEZNESITEĽNOU ĽAHKOSŤOU BYTIA.

Kombinovaný bábkový film, ktorý napriek dostupnosti nikoho nezaujíma, ale to neznamená, že nie je zaujímavý. No nie je ani bohvieako úžasný.

Nemyslím si, že by to bolo o toľko horšie od Menzelových adaptácií. Menzel nemal nijaký patent na "hrabalovskú poetiku", ale svojim výlučným adaptovaním a a priamou spoluprácou s Hrabalom sa stal akýmsi monopolom. ANDĚLSKÉ OČI nie sú nič svetoborné, iba taký príjemný dobový film podľa cyklu poviedok Bambini di Praga 1947 z druhej Hrabalovej zbierky Pábitelé.

"Kurvafix doktore, já se na to nemužu koukat." to síce našťastie neni, ale ani "Kurvafix, to je ale sukces.". Špatný film to nie je, ale že by nejak zvlášť vystihoval Hrabalovu poetiku, sa tiež nedá povedať. Otázkou je, čo to znamená - vystihnúť Hrabalovu poetiku. Nezvykli sme si už za tie roky tak strašne na Menzelov monopol na Hrabala, že jeho filmovú poetiku považujeme ha "hrabalovskú" a iná nám nevonia ? Paradoxom pritom je, že Menzela sa ani tentokrát nezbavíme - po celých tých rokoch, čo Hrabala točil, si ho tu dokonca zahral..!

Takže se stalo že Bohumil Hrabal mal storočnicu a... patrilo sa stvoriť nejaký pamätník, aspoň rekapitulačný dokumentík.. Takže sa stalo, že ho spravili... a že sa pozrieme do Polnej, Nymburka, Libne aj Kerska, že prehovorí Boudník a Bondy, Menzel a Němec, susedia a chatári, umelci a pivári, samizdatníci aj prezidenti. Humpolácka forma, ktorú kritizujú uživatelia, mi po chvíli už neprišla taká otravná, a vravím si, že dosť dobre vystihovala Hrabala, hospodského filozofa, neokázalú osobnosť, ktorá mala blízko k obyčajnému človeku a ktorá milovala stratené, smiešne, osobité postavičky. Divadelné scénky si však rejža mohol odpustiť, ech... ale zase mi to prišlo ako film od Hrabalových priateľov pre jeho fanúšikov (alebo naopak), ktorý nie je zameraný na nové poznatky, ale na to, aby sme si na toho výnimočného barda rýdzeho človečenstva zaspomínali.