SeanLSD

Proste český film. Scenár je síce fajn, ale ničím nevyniká a trochu ma štvalo, že vlastne nikam nesmeruje, ničím nevrcholí, proste sa len rozplynie. Bol deň, prešiel, hotovo... - bude ďalší. V takmer každej miniscénke však Michálek dokazuje svoje neuveriteľné réžijné majstrovstvo, ktorým bleskovo, iba niekoľkými - či dokonca jediným - záberom dosiahne požadovanej atmosféry, ktorá okamžite vtiahne. A k tomu hlboká ľudskosť, ktorá nepotrebuje zvýrazňovať dramatickými, vonkajškovými efektami, ale ktorá z každého jeho filmu priam sála. Na rozdiel od SEKALA či BABÍHO LÉTA sa síce nezasekne v pamäti, ale človek vďaka tej civilnosti od neho odchádza s výrazným pocitom, že žiť aj ten najobyčajnejší život je neobyčajné a zaujímavé...

Nevybavujem si už dosť dobre, kedy ma naposledy hlavný hrdina filmu tak príšerne iritoval, a to od začiatku do konca. Až neskôr som si vďaka tomu uvedomil, že to je vlastne skvelá vizitka scenáristu, ktorý má svoju postavu jasne psychologicky definovanú a do konca ju pevne drží v mantineloch jej osobnosti. Ten protivný Petr je proste iba trošičku hyperbolizovaným hrdinom filmu, ktorý zobrazuje svet malého českého človeka súčasnosti v jednej z typických podôb - sebeckého a nedospelého kreténa. To je jadro dobre vystihnutého psychologického profilu - obalom, ktorý ho definuje navonok potom je hlavne to, že sa rád bicykluje. Nie je úplne hlúpy ani lenivý, ale jeho morálka, osobnosť a sebareflexia sú veľmi obmedzené. Ľudovo povedané, je to debil, pravdaže nie v medicínskom, ale spoločenskom zmysle. Réžijne je POSEL svojský a často aj nápaditý, to sa Michálkovi musí nechať, vždy to bol osobitý režisér - ale zároveň je to aj dosť nuda. Pozerať ho je ako sedieť v krčme s ľuďmi tej sorty, ktorá vás vytáča, ktorým sa za každú cenu snažíte vyhýbať, no raz za čas ste predsa len donútení tráviť s nimi čas.

Výborný "rodinný" film založený na jedinom nápade/mieste, ktorý/é využíva do maxima. Celý čas som rozmýšľal, či toto miesto bolo vytvorené kvôli nápadu alebo sa nápad zrodil na základe miesta. Film nerieši, ako sa tam rodina dostala ani ďalšie okolnosti, iba rozvíja svoju absurdnú situáciu a to od trošky komiky do trošky psycha. A ten genius loci a absolútna jednota miesta tomu zabezpečujú osobitú, nezabudnuteľnú atmosféru.

Rafaella de Laurentis sa pokúsila nadviazať na conanovské filmy z 80. rokov, ale nemala na to ani geniálne tvorcovské individuality BARBARA, ani rozpočet NIČITEĽA. Mala na to Slovensko, kde v 90. rokoch rada natáčala (a ako dokazuje DRAČIE SRDCE, nemusela to byť vždy katastrofa) a Kevina Sorba, vtedy populárneho HERKULA. Niekde vo sfére tohoto seriálu, ktorý mu dal rozbeh, však bol aj jeho strop, pretože ak mal stvárniť úlohu v čo len trošku drsnejšom vyznení, bol ten jeho večný šteňací pohľad dobrý akurát tak na kopanec. Zahrať tvrdého barbara, kráľa a dobyvateľa, ktorým KULL ako predchodca CONANA v Howardových kostrbatých poviedkach je, bolo úplne nad jeho sily (podobne ako keď sa Tia Carrere snaží o démonickú čarodejnicu). Avšak aj to „čo len trošku drsnejšie vyznenie“ je len zbožným prianím, lebo hoci razantné elektrické gitary zo začiatku vzbudzujú isté nádeje, väčšina bojových scén sa zvrhne práve iba na také to nepresvedčivé televízne laškovanie. Iba nejaká tá naozajstná tvrdosť (choreografia, krv, nahota), presvedčiví herci a zručná réžia mohli byť tým prostriedkom záchrany nedostatočne financovaného projektu. Bez toho je to proste väčšinu času maximálne tak na úrovni toho HERKULA... - ale zrejme ani to nie...

Trojica legendárnych Talianov (Danilo Donati – Ennio Morricone – Giuseppe Rotunno) robí čo môže, ale nezmôže nič, keď ich  naverbovali do spolku s trojicou amerických nímandov v úlohe scenáristov a režiséra. A samozrejme nepomôže ani násilím či podvodom dotiahnutý Arnold, keď má pricmrndávať Brigite, ktorá vynikla hlavne tým, že vedela hrať ešte menej ako on – a to už je čo povedať! (Ba čo viac, mladý Švarco je popri nej skoro kandidát na Oscara.) Ich katastrofálnemu tandemovému neherectvu parádne zodpovedá neréžia a nescenár tejto srajdy, kde niekomu prišlo ako dobrý nápad pridať k ním (ne)vtipného tučniaka a neznesiteľne otravné kung-fu decko... Takže krásne dekorácie (hlavne tie monumentálne sochy voľne umiestnené v krajine) a kostýmy sú asi tak jediné, kvôli čomu sa vyplatilo doplniť si tento v detstve premeškaný skvost.

Vlastne je mi Seagala ľúto. Bola to taká zaujímavá hviezda...

Videl som to už dávno, ale už vtedy to boli celé roky, čo som tu čítal kvantá duchaplných komentov k Seagalovým filmom. Musím ale povedať, že vždy šlo hlavne o Stevenovo hamburgerové telo, pretože je tu taký korpulentný, až sa mu nejakým nesporne fyzikálne vysvetliteľným procesom darí zakriviť priestor, že sa dokáže vyhýbať všetkým tým guľkám. Odhliadnuc od toho by som inak napodiv videl iba typické neduhy akčného žánru bez vysokého rozpočtu a nadhľadu, ustrnulých v starých modeloch a konvenciách niečoho takého, z čoho by ešte v 90. rokoch mnohí uživatelia tejto databázy výskali nadšením. Pravdaže trochu preháňam, lebo ČIERNY ÚSVIT je naozaj strašný film, ale popravde, videl som už horšie, a to s nejedným hercom, ktorý bol kedysi akčnou ikonou. Holt sa im chalanom na vlastnú škodu nechce do dôchodku... ___ P.S. - Najzaujímavejšie v tomto filme je, že tu práve ruskí gangsteri zháňajú čečenským teroristom zbrane, aby sa mohli pomstiť Američanom, a napokon vysvitne, že to aj tak zosnoval Amík a všetkých ich len využil - ako to už kapitalista máva vo zvyku.

Odkedy začal krátko po prelome tisícročí Seagalov nezadržateľný zostup na céčkové akčné dno, vždy akosi o stupienok lepšie vypálili jeho "ázijské" kúsky.

Spomínam si, že v  rámci konkurenčného boja komerčných TV staníc v Čechách nasadili proti sebe v lukratívnom sobotnom hlavnom vysielacom čase tento trhák a EXPENDABLES. Z možnosti voľby som sa takmer nespamätal, ale napokon som v rámci odporného televízneho zlozvyku medzi nimi neprestajne prepínal - a čuduj sa svete! - nebol to až taký rozdiel! Je až neuveriteľné, čo všetko dokázali napratať do tohoto akčniaku...  a dokonca sa odvážim povedať, že to mohol byť dosť dobrý film  keby na tom niekomu záležalo...

No... tak toto už len mi bol experiment! Plusy a mínusy a reflexia diela samotného, osoby tvorcu a kontextu, v ktorom niečo takéto vzniká, by dokázali zabrať hodne riadkov. Neviem, či sa na to cítim.