Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Dokumentární

Recenze (1 897)

plakát

Euforie - Série 1 (2019) (série) 

Sledované od júna do novembra 2021. ___ Zaujímavé je aj to, že celý seriál, ktorý je výrazne a odvážne sexuálny, ako aj väčšina jeho postáv, je v podstate rozprávaný z pohľadu postavy, ktorá zo sexu nezažila takmer nič. Akoby práve ona, bojujúca so závislosťou úplne iného druhu, mala od tých intrigánskych pletiek a nevyzretých vášní najlepší odstup.

plakát

Euforie (2019) (seriál) 

Nie je to analýza, sonda ani kritika. Je to len zrkadlo - a možno ani nie také krivé, ako by si všetci, čo to už majú dávno za sebou, želali. Sam Levinson prišiel s tak suverénnou generačnou výpoveďou, že ešte aj my, čo sme od neho veľa čakali (a čo sa v nej pohybujeme ako účastníci aj pozorovatelia), pozeráme s otvorenou hubou (a slzou v oku). PS. Samozrejme, bolo by dobre vedieť, do akej miery je to jeho originálny prínos a ako veľmi je jeho EUFÓRIA závislá od pôvodnej izraelskej predlohy...

plakát

Red Notice (2021) 

Predstavujem si, že by som mal 46 rokov, a podarilo sa mi ako režisérovi a scenáristovi splácať dohromady takýto výživný popcorn zo všemožných dobre známych ingrediencií a za toľko peňazí, a k tomu ho ešte aj ukuchtiť tak správne, svižne, dynamicky, pointovanými výletíkmi, nabitými hláškami, povinnými zvratmi a viac než remeselnou choreografiou, pritom s naratívnou rafinovanosťou so situačnou komikou aj psychoanalytickými fórikmi, navyše s vychytenými hviezdami, ktoré si striedavo aj kolektívne iskria... - a potom by som si čítal komentáre uživateľov ČSFD. Asi by ma to ranilo.

plakát

Tichá msta (2017) 

Ak už si v 21. storočí skutočne každý herec musí zahrať takúto úlohu, tak nech to vyzerá radšej takto ako JA, POMSTA s Travoltom, ktorú som videl pred týždňom. Pravý rozdiel rozlišujúci béčkovú sračku od kvalitného žánrového filmu nie je primárne o peniazoch, ale o tom tajomnom slovíčku RÉŽIA. Scenár je totiž podobne primi.. klasický, hoci omnoho usporiadanejší a zmysluplnejší (inak povedané – menej béčkový). Ja to nevidím ako problém, pokiaľ ma herci presvedčia, aby som uveril ich emóciam. A Banderas je rozhodne iná herecká liga ako Adkins, čo už samo osebe naznačuje, že sa Florentine hádam chcel pokúsiť o niečo iné ako vo svojich ostatných filmoch. Musím uznať, že sa mu to veľmi dlho (vo filme veľmi krátkom) darí. Expozícia je všetko. Pre toho, kto čaká len bitku, to musí byť neznesiteľné. Antonio ma ale zaangažoval - jeho tragédia a spôsoby, akými sa s ňou vyrovnáva. Nezačne hneď hrotiť karate a mlátiť dealerov na ulici. Tak by to bolo v zlom béčku. V dobrom ho najprv necháme hrať... slopať, hulákať a mudrovať, potom sa ako trest nechá otĺkať až nakoniec sám začne otĺkať, pričom zloží stoického bobríka mlčania. To je všetko fajn, priam super. Bravo. Potom je tu remeslo. A Isaac nielenže skutočne rozumie filmovej réžií, ale čo vie najlepšie, je režírovať bitky. To sa vie. Preto prekvapí, že nakoniec o ne (takmer) vôbec nejde. Nie je to tá vetva revenge filmu, v ktorej je postihnutý aktér bývalý neviemaký špecialista, ktorého osobná strata donúti vrátiť sa k remeslu a vyvraždiť polovicu sveta, ale ani tá (mnou ďaleko obľúbenejšia), v ktorej sa obyčajný človek dostane po príslušnej premene (ktorá ma na tom najviac zaujíma) do toho istého krvavého chaosu, v ktorom vyvraždí polovicu sveta... Prekonať sklamanie z toho, že to nebude o bitkách, dokáže jedine príbeh – resp. emocionálna zaangažovanosť mňa ako diváka. Tá fungovala – a preto bolo vlastne najväčším sklamaním, ktoré mi bráni ísť s hodnotením vyššie, samotný záver, v ktorom už ma bitka ako taká vlastne nezaujímala. Už som jej myšlienku opustil. A iné myšlienky, ktoré ma medzičasom začali zaujímať, sú tu roztrieskané v klasickom bitkárskom finále. Nevadí, že v najlacnejšom sklade. Bitka je to dobrá – špinavá, kontaktná, (relatívne) realistická, nápaditá. Ale tu sa mohlo ešte polhodinu niečo diať, vyvíjať, tu sa s celým tým dobre rozbehnutým a aj morálne zaujímavo sproblematizovaným príbehom ešte dalo (a malo) zaujímavo pracovať! A nemyslím spôsobom, že záporák (ak už by sme neriešili nadhodené otázky viny, zodpovednosti a spravodlivosti) bude mať ďalších 20 komplicov, ktorých bude treba vytrieskať... Škoda – lebo sa mi to páčilo. Každopádne ak mi nejaký štandardný akčňák dá viac ako chuť na štvrťhodinu cvičenia – a dokonca ma popri zamýšľaní sa nad slovami a činmi donúti prečítať si konečne Marca Aurelia, je to udalosť.

plakát

Já, pomsta (2016) 

Ja vlastne ani neviem, čo k tomuto napísať. Veď to už nie je ani do počtu. Mne ani nevadí, že je to tá najhoršia zbierka klišé, ako že je to tak odfláknuté. Jedna vec je, že Chuck Russell, kedysi schopný režisér, sa bohvieodkiaľ zjavil po 14 rokoch len preto, aby si strihol priemernú kopírku priemerných akčňákov. Asi si potreboval osviežiť základy. Druhá, ale, že si ani nikto ďalší (okrem výborného Meloniho) nedal tú námahu urobiť z toho aspoň ako-tak kvalitný priemer. Keby som nikdy nevidel žiadny film s týmto námetom, hádam by ma to tak nenasralo, pretože objektívne to, pravdaže, nie je horšie ako flákoty iných, v 90. rokoch vychytených hviezd, ktoré už dávno netvoria dejiny populárneho filmu a evidentne potrebujú iba na kaderníka. Ale kto tieto prepadáky platí, to mi aj tak nejde do hlavy. Spoliehajú sa na to, že je niekto zvedavý na Travoltu ? ___ Inak by som viac ocenil, ak by šlo o ten variant, čo si vyskúšal už aj Johnov kamoš Bruce v remaku DEATH WISH a nie ten, čo nasleduje JOHNA WICKA a iných "špecialistov", čo kvôli láske (po)zabudli na svoju minulosť. Navyše Travolta, ktorého som nikdy nemal rád, je tu už fakt zúfalý (na rozdiel od výborného parťáka Ch. Meloniho, ktorý ho totálne strčí do vrecka v každom momente, čo sa zjaví na obrazovke) a vyzerá hrozne. Hoci tu viacerí spomínajú vizáž Terminátora, mne Travolta so zakrvácaným ksichtom evokuje skôr masku Michaela Myersa. Na mieste tých zloduchov by som utiekol hneď na začiatku. Na mieste producentov tiež.

plakát

Human Traffic (1999) 

Toto je samozrejme predovšetkým pre tých, ktorí vedia, na vlastnej koži poznajú a sú doma v tom, o čom to tu celé kráča.

plakát

Extáze (2011) 

Tak toto éčko nebolo moc vydarené. Všetky podstatné prísady v ňom boli, ale výsledný mix zlyhal. Pokus adaptovať najväčšieho klasika žánru sa inšpiroval celou generáciou veľmi vydareného feťáckeho filmového matrošu. Bohužiaľ nie každý je Danny Boyle alebo Darren Aronofsky a celá tá dobre mienená snaha umiesiť dobrý fet vyznieva neautenticky a pokrivkáva aj vo vlastnom remesle. Ako vravím - tento dealer nebol podrazák, ale druhý raz by som už od neho nekúpil.

plakát

Acid House (1998) 

Nemyslím si, že je to ktovieako vydarené (hlavne v porovnaní s predlohovými poviedkami), ale má to tú škótsku špinavú sídliskovú autenticitu a kdesi pod ňou pulzuje ešte aj deväťdesiatková živelná drogová atmosféra.

plakát

Stalinův státní pohřeb (2019) 

Úctyhodný montážny výkon, ukazujúci obludnosť Stalinovho kultu osobnosti a perfektnú organizovanosť sovietskej štátnej propagandy... -  ale zvládnuť celý ten film je ako sedieť na niektorom z tých nekonečných zasadaní komunistických funkcionárov, kde sa stále do nemoty omieľa to isté...  - unikátny vhľad do dejín je to teda hneď viacerým spôsobom.

plakát

Hausu (1977) 

Ak by ste sa k tejto surrealistickej hororovej groteske dostali náhodou a nie preto, že vyhľadávate filmový bizár, veru neviem, či by som vás ľutoval alebo vám závidel. Zmätok nastáva už keď si uvedomíte, že hlavné postavy sa volajú Georgeous a Fantasy. A keď takmer jediná mužská postava zahlási: "Leone said, your music is better than Morricone´s", malo by vám byť všetko jasné... - ale nebude. Ak má tento film nejaké príbuzenstvo, tak nejde o Leoneho, ale Argenta. A podobne ako SUSPIRIA z toho istého roku je to číra filmová imaginácia, ktorá sa ťažko popisuje slovami.