SeanLSD

Ak by ste sa k tejto surrealistickej hororovej groteske dostali náhodou a nie preto, že vyhľadávate filmový bizár, veru neviem, či by som vás ľutoval alebo vám závidel. Zmätok nastáva už keď si uvedomíte, že hlavné postavy sa volajú Georgeous a Fantasy. A keď takmer jediná mužská postava zahlási: "Leone said, your music is better than Morricone´s", malo by vám byť všetko jasné... - ale nebude. Ak má tento film nejaké príbuzenstvo, tak nejde o Leoneho, ale Argenta. A podobne ako SUSPIRIA z toho istého roku je to číra filmová imaginácia, ktorá sa ťažko popisuje slovami.

Začiatok je mega. Bezuzdný Kazach Bekmambetov to napálil do Hollywoodu so sebe vlastnou brutalitou. Postavičky a ich praktiky sú luxusné a lúzerský chlapček James McAvoy je na ceste k závratným výšinám majstrovstva hereckých premien. Ku koncu to trochu slabne, je to už hlavne digitál a guľky lietajúce do zákruty na základe rozhodnutí Osudu. No a tajomný rád z východnej Moravy, to je poistka, o ňom by som chcel vedieť viac. Či náhodou nepijem pivo s jeho príslušníkmi...

Ako natočiť dokument o neprítomnom objekte, to je otázka hodná teoretického rozboru. Radikálny Kunderov postoj k medializácii vlastnej osoby je samozrejme provokatívny a logicky v prípade osobnosti takého formátu vyvoláva zvedavosť a túžbu prekonať túto prekážku. Film je prehľadný a prináša nejednu zaujímavú informáciu aj pre tých, čo sú s kunderovskými reáliami dobre oboznámení, vrátane početných audio a video záznamov samotného autora, skrývajúceho sa za svoje diela. Najzaujímavejšie ale je, že dokáže dosť presvedčivo obhájiť opodstatnenosť Kunderovho postoja. Touto snahou a aj zameraním na konkrétnu otázku tak pôsobí ako protipól k minuloročnej kontroverznej Novákovej knihe, ktorá je síce tiež plná zaujímavých svedectiev, ale orientovaná vyslovene bulvárne, plná zbytočného balastu a voči Kunderovi extrémne negativistická.

Skutočne smrteľná festivalovka, počas ktorej cítite, ako starnete - a do konca by sa dalo aj zomrieť. Naozaj dlhé, statické zábery ma nikdy príliš neoslovovali, ale tu sa mi zdala aj estetická kvalita záberov a výpovedná hodnota príbehu minimálna. Ani ztoho Gruzínska si tam okrem jazyka človek bohvieako neužije... Začínam byť opäť ostražitý na festivalovo úspešné tituly, či nie sú iba zásterkou pre ukrutnú nudu.

Ani náhodou. Ako človek s titulom z filmovej vedy by som vedel napísať zo šesť esejí o tom, prečo je to dobré... a prečo si to možno zaslúži aj tú Zlatú palmu z Cannes. Týkalo by sa to pravdepodobne najčastejšie originálneho spojenia všetkých troch telesných žánrov, teda melodrámy, pornografie a hororu. Ale subjektívne je tá originalita na úkor všetkého ostatného, čo robí film príťažlivým (vrátane intelektuálnej príťažlivosti) a pre mňa bol TITÁN len nehorázne otrasný a nezvládnutý film. Aj ako fanúšik francúzskeho extrému a body hororu všeobecne som v tom nenašiel skoro nič.. dôsledné... prepracované... estetické či antiestetické... dokonca ani ten sľubovaný filmársky manierizmus. Samo osebe zaujímavé spojenie melodrámy, pornografie a hororu na základe svojho námetu tu bolo realizované násilne, nezmyselne a nepremyslene. Režisérka asi chcela - mala - veľa čo povedať svetu - ale mne osobne to nedokázala vôbec pretlmočiť a považujem jej ocenený film za fakt iba prázdnu pseudointelektuálsku pózu - a navyše nudnú. Najzaujímavejší argument ohľadom toho, ktorý som počul, znie, že pre dnešnú generáciu sa pózerstvo stalo už tak veľmi prirodzeným, že sa v póze nachádza vlastne stále a takéto dielo je potom prirodzenou, zo svojho pohľadu nepózerskou, generačnou výpoveďou. Hm.

Myslím, že som CASINO ROYALE od premiéry v kine druhý krát ani nevidel... a napriek tomu stačí, aby sa o 15 rokov neskôr objavilo v NO TIME TO DIE meno Vesper Lynd a do očí mi vhŕkli slzy.

Akože... Spoilery. Oceňujem odvahu dotiahnuť premenu Jamesa Bonda na človeka do nevyhnutných dôsledkov.. scenáristicky prepoctivo prepracovaných (a s evidentne ženským zásahom).. aj extrémnu kombináciu trúchlivo - dojemných konečných vecí s hravosťou až pubertálnou.. ale chvíľami ma to fakt sralo. ____ Rodinný Bond? Nuž, takého hrdinu, ako je James Bond dokáže zabiť naozaj už len rodina. Prehĺtal som to ťažšie ako on sám. ____ Inak viac než príbeh bol Danielov výkon. Čo urobilo jeho herectvo z pôvodne skoro až komiksovo šablónovitou postavou je jeden z veľkých pomníkov tohoto remesla. (Ruku na srdce - a to som jeho najväčší fanda - Sean Connery by to neuhral.) ____ O neuveriteľných 18 mesiacov odložená premiéra akoby ukazuje, že hoci je na svete pandémia (takže asi posral nejakú misiu), Bondovi sa nechce umierať. Ale zomrel Connery a zomrel aj Bond (Sean si ešte na smrteľnej posteli mohol pozrieť hotový film.) Ale ako záver 70-ročnej oslnivej kariéry je to dôstojné. Obstojné. Nebudem klamať, že sa mi na záver zarosili okuliare. A pieseň dokonalá, pri tej už na začiatku plačem ako decko. ___ A ďalej bude čo ? Zavolajú Campbellovi o ďalší reštart s Bond-girl Matildou ? Alebo sa nebodaj niekto naozaj pokúsi realizovať ten odporný nápad s čiernou agentkou 007 ? (Nie som rasista ani šovinista, ale povracal by som sa.) Snáď nechajú Jamesa spať. Ako mauzóleum všetkých mužských cností.

Ako evidentne ťažko postihnutý masochista som sa neudržal a musel som si jedno vydanie prehnať lebkou...  Na toto však je potrebná úplne nová kategória odpadu, proti tomuto sú ostatné reality show vlastne vysoko intelektuálna zábava. Na čo je OSTROV LÁSKY dobrý predovšetkým je posilňovanie zmyslu pre humor komentátorov - iba málokedy ich na ČSFD prečítam úplne všetky a môžem sa z toho až do samého konca od smiechu posrať.

Toto G je úplne regulérna adaptácia Veľkého Gatsbyho, akurát že v súčasnosti, načierno a s hiphopom. Nech už to znie akokoľvek, preložené do súčasnej reči a prostredia to dokonca dáva väčší zmysel než archaickosť čiastočne neuchopiteľného románu. A pre znalcov toho príbehu príde dokonca aj prekvapenie! ___ Meno hlavného hrdinu (Summer G) je vtipnou hračkou, keďže Gatsby je vlastne hrdinom jedného leta, nič veľmi viac sa o ňom nedozvieme a tých pár informácií, čo napokon presiakne, môže byť rovnako dobre výmyslom tak isto, ako väčšina toho, čo sa o ňom v spoločnosti šíri a povráva. ___ Má súčasný hiphop srdce ?

Gatsby nachudobno. Z Veľkého Gatsbyho sa stal iba Gatsby (v nasledujúcej adaptácií to zájde ešte ďalej, zredukujú ho na písmeno) čo aj zodpovedá použitému televíznemu rozpočtu. Viacmenej pietny prepis slávnej novely, ale týka sa to hlavne slov - slová znejú, nasledované ďalšími slovami, je to ako na divadle. Našťastie o ne hlavne ide a herci sú omnoho viac fajn než v staršej uťahanej verzií pre filmové plátna. Nezvládajú však vypätejšie momenty - ostatne tak ako celý film (čím sa však nelíši zásadne od svojich predchodcov). Zostáva pri viac-menej doslova prenesených dialógoch, ktoré prerozprávajú hlavný dej - ale kde je tá ťažko uchopiteľná atmosféra románu balansujúca medzi hystériou a megalomániou šialenej doby, teatrálnosťou, láskou, melanchóliou a romantikou ? P. S. - Prekvapivo najlepšia hudba zo všetkých adaptácií.