SeanLSD

Nádherný príklad všetkého toho, prečo bol Meliés prvým filmovým umelcom, priekopníkom a solitérom neprekonateľným vo svojej fantázií i zručnosti - a takisto pokrokovým človekom. Tento filmík je prehliadkou takmer všetkých jeho atrakcií v príbehu o tom, ako sa dá krásne spolunažívať aj vo feudálnom zriadení…

Tie obrazy by si zaslúžili detail.

Typický Meliésov iluzionistický snímok, ktorý je zaujímavý hlavne tým, že hneď na začiatku vidíme v priamom prenose Majstrovu fantastickú kresliarsku zručnosť.

Upgradeovaný POKROPENÝ KROPIČ.

Zase samé padanie... – ale ten nešika v práci, pôsobí nie že šmatľavo, ale total sfetovane!

No čo, aj Mesiačik si potrebuje občas zachlastať. Ten jeho výraz, keď žmurká na tuplák, nemá chybu!

Hardkór varenie vyšumí do stratena... - pretože zlosyn si obuje čižmy, čo ho donútia skákať? Ehm..!

Angažovaný Meliés spracováva vysoko aktuálnu tému priam žurnalisticky - ale pritom sebe vlastným spôsobom, formou hraného dokumentu. Vtedajšiemu divákovi bolo jasné, kto je kto a o čo sa v tejto mimoriadne medializovanej afére, čo rozdelila republiku, jedná, no dnešný pri jej neznalosti vo filme napriek titulkom iba tápe.

(Proti)alkoholická exkurzia, ktorá horúčkovitými vidinami pastorálnych božstiev a nekonečných pohanských orgií evokuje skôr Sen poživača ópia než starý dobrý etanol... Každopádne polonahé Múzy uspokojili dobového diváka zrejme omnoho viac než ten Dionýzov večne plný pohár...

Žiadna apokalypsa sa nekoná, to len Slnko a Mesiac sú trochu úchylné telesá a vlastne tiež len ľudia. Treba sa im proste občas trochu pomuchlovať. Čudák astronóm je z tej podívanej taký rozhorúčený, že sa musí schladiť, podobne ako my dnes pri celkom iných muchlovačkách. Inak iba perverzná verzia ASTRONÓMOVHO SNU a Meliés opäť vykrádajúci sám seba.