Ms.Macphisto

Rada pre tých z vás, čo majú deti: keď sa vyberiete do kina na tento film, nechajte ich doma. Nepochopia to. Ani nemusia... lebo ich svet je zatiaľ gombička a to je dobre. Tento Malý princ je pripomienkou či upozornením pre nás dospelých, aby sme si občas spomenuli na to, že aj my sme kedysi boli bezstarostnými deťmi. K samotnému filmu a jeho spracovaniu poznamenám len, že ma vôbec neurazilo, že nejde o doslovné spracovanie Exupéryho diela. Páčila sa mi animácia (predovšetkým v scénach s Malým princom, letcom a líškou) a hudba šmrncnutá parížskou kaviarničkou. A poplakala som si...

Smutno-krásny dokument o neobyčajnom živote jedného v podstate obyčajného, ale zato neuveriteľne odvážneho dievčaťa. Davis Guggenheim predstavuje Malalu nielen ako bojovníčku za práva dievčat na vzdelanie, ale aj ako normálnu, občas švihnutú tínedžerku. Rozhodne sa oplatí vidieť a odporúčala by som ho ako povinnú jazdu pre študentov stredných škôl, aby sme sa naučili vážiť si, že sa môžeme vzdelávať (ak sa nám chce) a slobodne vyjadrovať.

Vynikajúco napísané a zahrané. Morgan Freeman s Bradom Pittom sú úžasní , ale u mňa si cenu za najlepší výkon aj tak zaslúži Kevin Spacey. Mrazivo chladnokrvný... ešteže to nebol prvý film, ktorý som s ním videla, inak by som mala seriózny problém zaspať. Atmosféru ešte viac umocňuje dážď, čo dodať - Fincher je jednoducho majster.

Snažím sa prísť na to, čo sa musí človeku odohrávať v hlave, aby natočil takýto film. Vizuálne zaujímavý, ale dejovo veľmi chudobný. Skutočne nestačí, aby Ryan Gosling "len mlčal a vyzeral". Pozitívne hodnotím imidžovú zmenu Kristin Scott Thomas, ktorú som takmer nespoznala a Ryanov modrý oblek.

Na prvý pohľad pre mnohých možno nezaujímavý film skrýva v sebe naozaj hlboký príbeh. Vážna téma o dvoch telesne postihnutých mladíkoch snažiacich sa dosiahnuť akú-takú nezávislosť je podaná divákovi bez toho, aby citovo vydierala. Naproti tomu rozosmeje, osvieži a prinúti zamyslieť sa nad sebou. Vynikajúce herecké výkony McAvoya (zbožňujem jeho prízvuk) a najmä Stevena Robertsona, ktorý je v úlohe Michaela veľmi presvedčivý. Vydarený je aj výber hudby (Johny Cash - Hurt).

Tak veľmi som sa tešila do kina, až som sa miestami obávala, či nakoniec z neho nebudem odchádzať sklamaná. A musím povedať, že film bol ešte lepší ako som čakala. Hoci sa považujem za fanúšika F1, nepoznám presné detaily príbehu týchto dvoch bláznov - aspoň som si nemusela hlavu lámať tým, či sa tvorcovia držali alebo nedržali faktov. Ide tu predovšetkým o príbeh vývoja dvoch odlišných osobností, prirodzených rivalov (veď tak to vo svete športu chodí), ktorí jeden druhého inšpirovali a tlačili k lepším výkonom (keď môže on, môžem aj ja). Daniel ako Niki Lauda je dokonalý, človeka až mrazí, keď ho sleduje (možno by z toho mohla byť oscarová nominácia). Na svoje si prídu aj milovníci revu motorov. Scény pretekov a kolízií sú vizuálne pútavé, vtiahnu diváka priamo na okruh, chýba už len pach pneumatík. Čo dodať - film ma udržal v napätí od začiatku do konca, hoci som vedela ako to dopadne, aj som sa zasmiala, aj som si poplakala (Nurburgring 76) - jednoducho nádhera.

Diváci, ktorí mali možnosť vidieť tento film po jeho vzniku, z neho boli pravdepodobne uchvátení... Ja ako divák 21. storočia ho bohužiaľ považujem za pomerne nudný a nezáživný. Prvé minúty filmu mi dokonca pripadali skôr ako komédia (Renfield a Maďari) a vlastne tak naozaj desivo na mňa nezapôsobila žiadna scéna. Mrzelo ma, že autori sa podľa mňa dosť výrazne odklonili od knižnej predlohy (ktorú mimochodom "žeriem") - možno preto, aby nahustili dej do 75 min - ktovie. Charizmu Bélu Lugosiho poprieť nemožno, hoci som ho vnímala ako milého pána a nie ako krvilačnú beštiu...