Paldiny

Sakra, v tom filme sa toľko chľastalo, že som si musel zavolať domov taxík. Drsné 90tky sú vykreslené už tradične špinavo, úplatne a s prepáleným slovníkom. Až do momentu vraždy policajta mi to nevadilo. Poctivo budovaná atmosféra a skvelí herci tomu napomáhali. Lenže ako náhle začal mať bohatší priestor na plátne neherec Patrik V, všetko šlo do hája. Ten chlap totiž nedokáže zo seba dostať iný výraz a prejav ako ten ktorým sa prezentuje a aj vďaka nemu film dopláca na to, na čo doplácala slovenská spoločnosť v oných rokoch. Na protekciu. Žiadny súdny tvorca by ho totiž nikdy neobsadil do role väčšej ako tej, čo mal v Die Hard 5. A v momentoch bolestivého prehrávania sa z filmu vytráca akákoľvek vážnosť a nechcene sa stáva karikatúrou sama seba. V zlomovom bode sa toho pokazí ale viac. Neviem či sa kdesi v strede natáčania nestal nezvestným aj pôvodný scenárista, lebo celá druhá polovica sa javí byť hlúpejšou, doslovnejšou a ťažko uveriteľnou. Už len tá zázračná náhoda aká viedla k objasneniu prípadu fantóma z baru je do neba volajúca. Škoda, malo to namierené správnym smerom, ale nesprávnymi rozhodnutiami sa to stratilo nevedno kam.

Že film bude príjemný ako žuvačka na bote som vedel, ale že scenár napíše umelá inteligencia, nie. Odkopírovaný koncept Nekonečného príbehu je neprehliadnuteľný, preto ma udivuje, že ho tu nikto nespomína. Veď miesto umierajúceho sveta kníh tu máme upadajúci Barbieland, odkiaľ sa umelohmotné postavičky vypravia do sveta živých, a potom zase naopak. Lenže zakiaľ čo bola nemecká klasika plná nápaditosti, smiechu, sĺz a fantázie, tu to fyzicky bolelo nielen mňa, ale aj polovičku. Tá kontrolovala čas častejšie ako na Silvestra. Dve hodiny sú neopodstatnené, veď keby z nich napr. vystrihli kravaťákov od Matela, nič by sa nestalo. A zvyšok? Barbie zakladá odbory za rovnoprávnosť (jeden dobrý monológ), Ken s vizážou Williama Zabku dáva zbohom emancipácii (asi najstráviteľnejšia postava), potom tu máme ešte vzťah dcéra-matka, aký sa prirodzene rovná peklu a ostatné je komparz. Ak by ste chceli vidieť niečo tematicky obdobné a v kratšom vydaní, stačí sa vrátiť v čase. Všetko a lepšie už pred 30timi rokmi povedala Líza (S05E14).

100 mega po prvom víkende a ja som rád, pretože Rockyho sveta stále nemám dosť. Dokonca sa nehnevám, že sa v ňom moja obľúbená persóna nepohybuje, lebo viem, že prišiel čas, aby sa Adonis postavil na vlastné nohy. A síce sa narysovanej schémy logicky zbaviť nedá, darí sa hlavnému predstaviteľovi niesť vlastný odkaz. Zápletka čerpá z doposiaľ nevyslovenej minulosti a aj keď správne odhadujem kadiaľ chodníčky povedú, žeriem to Jordanovi aj s navijakom. Môže za to uchopenie nového súpera do ringu. Už mladý Drago ukázal, že sa typicky čierno-bielo vykreslení záporáci dnes nenosia a inak tomu nebude ani teraz. Preto nemôžem toho nového odsúdiť, aj keď mi radary šeptajú, že je to grázel. Nemôžem si byť istý, že sa nevráti v prípadnom pokračovaní ako tomu  bolo vtedy s Apollom, ale zároveň s ním neviem sympatizovať. Jediné čo mi zostáva priznať si, že aj ten najväčší grázel môže byť len obyčajný chlap s démonmi v duši, ktorí ho nútia byť zákerný na svojej ceste za snom, aký mu kedysi niekto rozdupal v prach. Film vďaka tomu disponuje napätím a to ešte umocňujú surové, miestami s umeleckým presahom uchopené zápasy plus ďalšie malé drámy zo života. A aj napriek tomu, že som videl priestor, kde sa dalo ešte pritvrdiť, kde dej pôsobil skratovito, nechce sa mi v tom príliš vŕtať. Baví ma totiž sledovať režisérsko-hereckú paralelu medzi Stallonem a Michaelom B. Tak poďme ďalej Creed, poďme ďalej Damian, prípadne Drago. Nebránim sa novým dielom, novým spin-offom.

Trojka to skúšala aj mimo cieľovú skupinu, štvorka už podobné úmysly nemá a ambícia zapáčiť sa mladým končí tam, kde influencer po bombe od Stathama. Tento projekt bol vypustený do sveta pre tých pár fanúšikov, ktorých osud starej gardy ešte zaujíma. A veruže ich už moc asi nie je, v kine sme boli traja, pričom dva lístky som kúpil ja. Pred pustením sa do misie 2023 si je dobré uvedomiť, že Expend4bles sú viac spin-off než regulárne pokračovanie a keby sa film volal Christmas Time, nik by sa nedivil. I keď ani to nie je celá pravda. Tá kotví v scenári Spencera Cohena, aký pod záštitou Millennium Films pôvodne cielil pre Stathamovu sólovku s názvom High Value Target. Napokon sa veci prehodnotili a Kurt Wimmer a Tad Daggerhart dostali za úlohu už napísaný materiál uchopiť pre tímovku. A to mi príde ako odpoveď na otázky, aké si budete počas sledovania pravdepodobne klásť. A keďže sa na scenári prvýkrát nepodieľal Sly, na hudbe Tyler, netreba očakávať ani pokračovanie v koncepte, aký pôvodná trilógia nastolila. Preto ak ste niekto frľali na trojku, teraz ju budete brať za neoddeliteľnú súčasť niečoho, čo dbalo na obsadenie a dalo spomenúť na 80te a 90te roky. Štvorka spomína tak maximálne na ústrednú trilógiu. Druhá vec, tá odmlka od minula je dlhá až moc, z čoho plynie smutná správa, že sa z posledného náboru nezapojil nikto. A že snaha o zopakovanie rolí očividne bola, lenže z logických príčin sa projektu proste neverilo a tak sa nemôžeme diviť toľkým zdvorilostným ospravedlnenkám. Možno s výnimkou Crewsa, tu sa traduje, že od producenta Avi Lernera nedostal pozvánku práve preto, že odmietol stiahnuť trestné oznámenie na umeleckého agenta Adama Venita zo spoločnosti William Morris Endeavor pre údajné obťažovanie. Rovnako by ste na plagáte zbytočne hľadali mená ako Seagal, Johnson, Chan. Možno by to bolo možné v roku 2016, teraz už je neskoro. Z nováčikov vyzdvihnem ázijskú krv, z náhradníkov nemám koho vyzdvihnúť a zo skalných som rád za každého. Lundgren ma baví celú sériu, tu sa snaží seknúť s alkoholom a prináša to viac škody než úžitku. Couture si užíva, že ho nikto z nových nepozná a tak môže svoj príbeh o uchu opakovať do zblbnutia, Stallone si vedomý, že už toho moc nenaskáče predá za dramatických okolností oťaže Stathamovi. A je to práve Jason, ktorý vezme zodpovednosť na svoje ramená a skúsi z prúseru vysekať kolegov v zbrani a popritom zabrániť tretej svetovej. Na papieri síce boj s presilou zvládne, ale pôjde o trpkokyslé víťazstvo, pretože vieme, že je posledné. O to viac zamrzí, že tu chýba silnejšia zostava, s tým spojené uťahovanie si zo starých flákov a rozmanitosť, ktorá by po akcii v Líbyi a v chladných ruských vodách dopriala ešte jednu, výstavnú, trebárs niekde v zasnežených horách, aké by tomu za eRkového besnenia dodalo ten správny kolorit. Ale koniec fantazírovaniu, rovnako zamýšľaniu sa ako by asi film vyzeral pred pandémiou alebo či by sa číslam darilo lepšie mimo hereckej stávky, aká uvalila embargo na promo. Postradateľní síce prvýkrát dospeli svojmu názvu, ale sú tu a pritom už nemuseli. O to viac si musíme ceniť, že sa im to ešte raz podarilo, nech sú okolnosti vzniku posledného dielu série akékoľvek.

Karásek zrejme cez koronu nerešpektoval zákaz vychádzania a odskočil si ku Guyovi Ritchiemu na stáž. Inak si nedokážem vysvetliť ako mohla v našich končinách vzniknúť  tak remeselne zvládnutá a zábavná haluz s nábehom stať sa kultovou. Film si robí srandu z toľkých profesií, menšín, národností, orientácií a pritom vyslovene neuráža nikoho. Nedá sa to brať inak ako jedna veľká mozaika bežných vecí v málo pravdepodobných situáciách, ktoré sa udejú jednému inštalatérovi z múzea. A keď vám poviem, že celý ten kolotoč spustí ukradnutý poklop od kanálu, je to len špička ľadovca, aká úvodnú scénku pointuje postupne a vo finále vygraduje do tých najbizarnejších rozmerov. Bavil som sa kráľovsky a pritom ani nevedel na čo do kina idem. Skrátka som mal dvojhodinové okno a akýsi Invalid bol na rane.

Seriál sa nebojí ísť navzdory očakávaniam, preto toľko mizerných hodnotení. Ak vám ale nevadí, že sú netvory viac v reči ako na obrazovke, tak smelo do toho. Dej popisuje osudy troch generácií v dvoch časových obdobiach, ktorých spája rodinné puto a Monarch – taký ekvivalent NASA pre výskum prerastených jašterov. Tie si sem-tam vyhodia z kopýtka, a potom šupky-dupky späť do pelechu. Tvorcom sa veľmi šikovne podarilo vtesnať do príbehu neduh dnešnej doby a to silu dezinformácií, kedy sa dokáže zakamuflovať trebárs aj spustošenie mesta o rozlohe 120 km². Priechod fantázii nechali na voľnobeh hlavne v emočne vybičovanom finále, kedy samotný pelech navštívime a kedy možno dôjde aj na nejakú tú epickú bitku. Prepojenie s univerzom je skôr okrajové a nelimituje, pokiaľ nemáte zrovna v pamäti napr. taký Ostrov lebiek. A tak by som možno len spravil z desaťdielneho seriálu osemdielny, inak nemám väčších výhrad.

Po väčšinu času epizódny zostrih udalostí, kde Napoleon cestuje od Afriky po Sibír a medzitým sa snaží dať Francúzsku potomka, na iné nezostal čas. Ak si už divák zo školy nepamätá historické fakty, musí zapojiť fantáziu, aby pochopil politické motivácie, aké nútili Bonaparteho do slávnych výprav. Osobné vzťahy ani chápať nemusí, lebo s výnimkou šarmantnej Josefine sa tu dlhšie nepracuje so žiadnou postavou. Plánované pridané minúty tu budú k prospechu veci možno ešte viac ako pri Kráľovstve nebeskom.

Netušil som, že budem potrebovať víkendovú prípravu, aby som sa dokázal orientovať v postavách. Bolo ich vážne moc, Nolan navyše ako zo samopalu chrlí jednu scénu za druhou a nech to ešte viac divákovi sťaží, nebolo päť minút, kedy sme neskákali v čase. V tomto ohľade si film vyžaduje stopercentnú pozornosť, tá však dostáva na frak monotónnym podaním. To naruší iba testovanie bomby, kedy je v audiovizuálnej agónii každá bunka v tele. Chirurgicky presnú emóciu znechutenia vyvolá rozhodovanie sa, ktoréže to mesto bude na druhý deň v správach. Lenže človek sa ani nenazdá a rázom nesie na bedrách novú dialógovú nálož, v ktorej aj zvrat so sovietskym špiónom vyšumí do prázdna. Dôvod? Nedokázal som si vybaviť herca, ktorý ho stvárnil. Musím však pochváliť casting, herecky asi najsilnejšia zostava akú som v poslednom období v kine videl. Možno aj preto je škoda, že je film natočený toľko nezáživne s maximálnym zameraním na maximálny počet nominácii. Tri hviezdičky mám určené pre filmy, k akým sa nebojím raz vrátiť, Oppenheimer aj napriek všetkým výhradám do tejto skupiny patrí.

Tá značka je unavená ako ja na desiatom kilometri devínskeho behu, ale predsa sa na X-tom pokračovaní pozitíva nájdu. Tým najväčším je parchant Momoa. Syn nebožtíka, ktorý zahučal kdesi v päťke a zároveň dedič ťažkého konta, ktoré mu dovolí byť pred Torettovou partou zakaždým o krom vpred. Na Toretta sa tak hádže špina z každej strany a stáva sa hľadanejším než dr. Lecter po záťahu vo Florencii. To ale neznamená, že by mu scenárista obmedzil cestovateľské návyky. Toretto tak naďalej využíva služby aeroliniek a či už je v Taliansku, Portugalsku alebo Južnej Amerike, zakaždým to smrdí uzavretím krajiny pre teroristickú hrozbu. Momoa našťastie nie je žiadnym nudným suchárom. Chalan očividne odkojený hereckým koncertom Ledgera z Temného rytiera si rolu živla mocne užíva a ja s ním. Miloval som ho (najviac rozhovor s dvomi nebožtíkmi), moja žena ho zase nenávidela, jednoducho typ postavy, ktorá sa dostane pod kožu každému. A čo potom ostatné postavy? Jedna zomrie, druhá ožije, tretia zmení stranu, štvrtá sa po pauze vráti. Jednoducho rýchla a zbesilá klasika. Z akcie si po dvoch týždňoch už moc nepamätám, snáď len futbalový match s 20 tonovou bombou, ktorá takmer zrovnala zo zemou večné mesto. Ale nebojte sa. Z večerných správ sa dozvieme, že si to pamiatky síce odskákali, ale všetko prebehlo bez strát na životoch. Ako to tam vyzerá s odstupom času, napíšem po lete.

Nie je to divácky najpriateľskejší film a asi ani nemá ambíciu si zarobiť. Apple ho vraj sponzoroval iba kvôli prestíži, čomu by som aj veril, veď nikto súdny neinvestuje 200 mega do neprístupného 200 minútového eposu o indiánoch. Ale som rád, že sa v kinách nájde priestor aj pre podobnú tematiku a podobné spracovanie. Film točil Scorsese a nie Emmerich, preto netreba očakávať masové bitky o rudú pôdu, teda pre tento raz o pôdu s čiernym zlatom. Tu sú bieli trošku prezrievavejší, najskôr s bohatými Osageovcami uzavrú sviatosť manželskú, a potom ich jednoducho prežijú. Lenže človek je tvor nedočkavý a tak prírode trochu dopomôže. Spracovanie kladie dôraz na dialógy, pedantné vyznenie doby a herecké dovednosti. Prekvapil ma tu najmä De Niro, ktorý má viac priestoru ako som očakával, zároveň je suverénnejší ako v Irčanovi. Neprekvapil ma Scorsese, ktorý jednoducho nenatočí zlý film, len v budúcnu z jeho bohatého repertoáru radšej siahnem po inom.