Paldiny

Trefne satirický pohľad na vojnu v Kórei a vojnu všeobecne. Mnou kedysi nepochopený humor dnes nasávam plnými dúškami a spoločne s Frasierom si pripomínam každý priestupný rok. Niektoré diely sú nezabudnuteľné, na iné časom zabúdam, aby som sa na nich mohol schuti pobaviť ešte raz. Zvlášť chválim nebojácnosť tvorcov otvárať zložité témy a nevšedné spracovanie podaktorých dielov, ktoré originálnym podaním predbehli svoju dobu. Seriál sprevádzali dôležité rošády s postavami, čo nie je zas tak neobvyklý jav, čo už je menej obvyklé, že tie zmeny sú k lepšiemu. BJ, Winchester, Porter, to sú postavy, ktoré na vlak nastúpili v tretej, v prípade majora v šiestej sérii a seriál tým nielenže neutrpel, ale ešte viac ožil. A keď v ôsmej rade odišiel domov aj Radar, zanechal v tábore iných sedem silných postáv, ktoré sa vyprofilovali natoľko, že dokázali dokráčať seriálom so zdvihnutou hlavou až do jeho dokonca. A že som si dlhšie zvykal na Klingerov šatník? Že epizódy z pera Hawkeyeho patrili k tým slabším? Že si boli niektoré vtipy/zápletky podobné? Že sa aj tu objaví zbytočná (dvoj)epizóda najlepších momentov? To všetko som seriálu ochotný pre jeho kvality odpustiť.

Vrchol všetkých sitkomov, ktorý sa celých 11 sérii točí okolo najväčších snobských intelektuálov mesta Seattle. Prvé dve série sú rozbehové, potom Frasier zo seba zhodí háro a zrazu sa vrývajú do pamäti jednotlivé scény či celé diely. Základ tvorí 3-7 séria, kedy je divák ako pod samopalom jednoduchých a pritom geniálnych zápletiek. Jasnačka, nájdu sa aj tu trápne situácie, kedy by ste hlavnú postavu najradšej buchli po hlave, alebo sa občas objaví postava, ktorej po príchode na scénu prajete skorý odchod z nej, no ide len o chumáč prachu na saku od Armaniho. Seriál totiž oplýva kvalitou po hereckej aj scenáristickej stránke, vyvážená je kadencia smiechu, nechýba dráma, romantika či pričuchnutie pod kožu psychológie. Ba čo viac scenáristi sa sem-tam neboja pustiť na tenký ľad, ktorý by sa v dnešnej televíznej tvorbe určite rozlomil. Nuda teda nehrozí. Avšak očakávanými zásnubami by sme akoby predčasne došli aj do cieľa. Ľahkosť ustupuje stagnácii bez jasne nastoleného smeru, brutálne scény sa stávajú zriedkavejšou záležitosťou, objavuje sa gýč. Najťažšie časy doľahnú na seriál v sérii č. 9, kedy únava dosahuje svojho maxima. V posledných dvoch sa úroveň našťastie zastabilizuje a záverečný diel dokonca uspokojivo uzatvára túto môjmu srdcu blízku kapitolu. A vedzte, že sa k nej so železnou pravidelnosťou vraciam, po novom aj s prílohou zvanou Cheers.