Paldiny

Dnes je tomu už celá dekáda, čo vydala rocková kapela z malého mesta plného topoľov svoj debutový album. Tryamera, z gréčtiny vo voľnom preklade "tretí deň", datuje svoj vznik v auguste 2007, o čo sa zaslúžili jej budúci textári bubeník Kubo a spevák Vlado. Postupne si do kapely našli cestu ďalší členovia, dokonca klávesáčka, pričom každý z nich dovtedy nôtil iný štýl hudby. V skúšobni sa spočiatku ozývali piesne domácich a zahraničných interpretov, ktoré pomerne rýchlo nahradila vlastná tvorba a už do pol roka od vzniku prvej skladby mala Tryamera pripravený playlist zložený z dvanástich piesní v rodnom jazyku. Ešte predtým ako si kapela vyskúšala príchuť pódia, zavítala do Profisoundu. Výsledkom toho bolo live demo bez publika, ktoré majú v pamäti už iba pamätníci. Ostatným zostáva len veriť poslednému dochovanému názoru, že sa do nahrávok nepodarilo vniesť skutočnú energiu skladieb. To bol aj dôvod, prečo sa takéhoto projektu kapela viac nezúčastnila. Deň D nastal 11.4.2008, kedy maratón koncertov odštartoval kultúrny dom v Tovarníkoch. Toto obdobie sa nieslo tiež v duchu prvých zmien v zostave, sťahovania sa do nových priestorov, ale čo bolo podstatnejšie neustával tok nápadov a vystúpení. Rannej tvorbe nosí pamiatku kvarteto demo nahrávok z obdobia 2008-2010. Za zmienku stojí tabakom nasiakla Vdýchni ma do seba, ktorá nechýbala na jedinom koncerte a svoje miesto si zastala aj v repertoári topoľčianskeho rádia Yes. Nie darmo bola u väčšiny tou najobľúbenejšou. Možno aj preto, že vznikla ako prvá v improvizovanej chvíli na skúšobni a to dokonca ešte predtým ako sólový gitarista Jožo prišiel s názvom skupiny. Na frekvencii 102.9 sa objavil aj druhý hit onej doby Prázdny dážď, ktorý sa časom dočkal i vkusnej piano verzie. A nakoľko mala kapela v repertoári viacero kandidátov súcich na zvečnenie, sa rozhodla na jeseň 2011 vložiť plody svojej práce do rúk Hlohoveckého štúdia Exponent, kde vznikol pod krídlami producentov Tomáša Kmeťa a Sancheza debutový album Zo všetkých strán.

Obal tohto albumu zaujme nápadom prekryť oči hlavným aktérom, čo navodzuje akýsi inkognito efekt. Pod ten sa podpísal umelecký fotograf Marek Rehák. Taký booklet s textami by ste tu ale hľadali márne. Kapela len sucho odkazuje na stránku, aká už roky neexistuje. Album otvára apel fanúšikom Buď so mnou, ktorý zaujme tvrdým riffom v úvode, no zatiaľ iba pripravuje pôdu pre väčšie zárezy. A jeden taký prichádza s nasledujúcou Karanténou. Tá je svojim surovým výrazom a nasrdeným textom o zamorenom svete navôkol hard rockovou pomazánkou v tom najkrajšom zmysle slova. Po tomto nakopnutí sa kapela trochu upokojí a ukáže aj melodickejšiu tvár. Stane sa tak v potencionálnom hite albumu s názvom Vážky. Pieseň vypovedá o sklamaní sa v láske, ktoré skôr či neskôr postihne každý vzťah a dá výstrahu pred tým budúcim. Hudobne je skladba príťažlivá pre koncerty, v upravenom formáte jej chceli nechať priestor aj na druhom albume, ale nepredbiehajme, to bude za trochu iných okolností. Skladba číslo štyri nesie príznačný názov Slová sú zbytočné. Ono sa kapela moc netajila tým, že niektoré texty boli dokončené za päť minút dvanásť, nakoľko chceli prísť tiež s niečím, čo fanúšikovia ešte nepočuli. Osobne by som si k nastolenému tempu vedel predstaviť pochodujúcich vojakov a nie vlhkú broskynku, ale beriem, chalani boli mladí, nevybujačení a času nebolo nazvyš. Pod hladinou je opäť skladba s hlbším významom a potešili v nej meniace sa tempá v slohách. Text hovorí o snívaní, tiež o závisti a sklamaní, s ktorým sa stretne každý úspech a to nielen ten v hudobnej brandži. Chalani to na Slovensku síce vo veľkom nerozbalili, v takej Banskej Bystrici im kvôli zlému načasovaniu prišiel na koncert jediný človek aj ten bol ochotný zaplatiť len polovicu ceny lístka, lenže v rodnom meste a jeho okolí ich v správnej vekovej kategórii nepoznal iba málokto. Kapela odohrala desiatky koncertov, bola pozývaná na festivaly, rôzne športové a kultúrne podujatia a to býval kameň úrazu v očiach neprajníkov. Vrchol albumu prichádza s titulnou Zo všetkých strán. Pieseň vypovedá o drogovej závislosti. Myšlienkovo silná a hudobne gradujúca od akustickej predohry až do masívneho riffu v refréne, ktorý v závere prenechá štafetu klávesom, aké bezvýchodiskový dojem ešte posilňujú. Ako už býva zvykom, po vrchole musí prísť pád a nebolo tomu inak ani tu. V poradí siedma Možno nemá moc čo ponúknuť a aj keď jej nechýba ťah na bránu, zo všetkých skladieb by som si ju pustil až ako poslednú. Príbeh zo života je osobnejšieho rázu, skladba o strate človeka, ktorého dobehla tŕnistá stránka osudu. Nechýba jej poetika ani výbušnosť. Rozbesnená deviatka s krstným menom Len pár sekúnd čerpá z diametrálne odlišnej nálady, znudení chalani to už skrátka nedávajú a majú chuť do všetkého kopnúť. Tomu vypovedá pedál zašliapnutý na podlahe, aký nepustí nohu z plynu až do samého záveru. Predposledný song V ľadových kockách mi príde hudobne najrozmanitejší, okrem toho, že ponúkne tri gitarové sóla, má k posluchu viacero rockových zákutí a pre hlasový fond speváka je výzvou najmä vysoko položeným introm. Finále s príznačným názvom A... je koncertovka ako vyšitá. Jej refrén síce tvorí iba jedna samohláska, no úplne si vystačila, aby po koncerte neodišiel bez hlasu iba spevák.

A ako sa vodilo albumu? Pravdu povediac, dieru do sveta nespravil a sami hudobníci sa časom nechali počuť, že by ho nahrali inak. A síce nejde o Nevermind tretieho tisícročia, nenájdete v ňom hluchého miesta a nemožno mu uprieť energiu mladých chalanov, ktorí chceli svetu zanechať o niečo viac ako iba pravidelné mesačné výkazy od nudných fachov. Lenže, čo malo kariéru posunúť na ďalšiu úroveň, to jej dalo do pár týždňov tvrdý úder. Hádky o budúcnosť Tryamery sa ukázali ako priveľký rébus, až kapela nevidela iné východisko, ako ukončiť svoju činnosť. Avšak netrvalo dlho a pôvodní zakladatelia oprášili svoje súpravy a pribrali do vlastných radov čerstvú krv. Chvíľu pod alternatívnym názvom This Way si napokon novovzniknuté kvarteto oblieklo starý kabát a s chuťou odštartovalo kapitolu, aká mala viesť k druhému vyzretejšiemu albumu. A robili pre to všetko, v období 2012-2015 prichádzali na svet single, z ktorých cítiť viac práce, lepšie aranžmá a menej rezkých gitár. Skrátka skladby pre nové milénium, aké zvýraznil videoklip koncertovo obľúbenej Noc patrí nám. O jeho finálnu podobu sa postaral Jakub Chochula, ktorý so zapnutou kamerou zaznamenal a zostrihal februárovú víkendovú chatovačku na Duchonke. Autenticita dobrej nálady už i tak energickej skladbe iba pridáva. V songu Nikto nie je svätý sme sa vrátili ku vzťahom, aké časom strácajú iskru. O text a hudbu sa tu postaral Tomáš Kmeť, o videoklip mladý režisér Marcus Ortt. V tomto období Tryamera oprášila tiež krídla Vážky. Hit z prvého albumu bol prezlečený do akustického kabátika, v akom sa predstavil v rádiu WOW. Na podporu vznikol i videoklip v produkcii MG Production. Ten kapela natočila v kaviarni Central coffee v Bánovciach nad Bebravou. V poslednej nahrávke V tých vlnách sme si zaspomínali na frontmanovho zosnulého bratranca, tu vznikla aj anglická verzia skladby All My Life. Treba podčiarknuť, že všetky single mali potenciál byť parťákmi iných pop rockových ťahúňov slovenského i českého šoubiznisu, ktorým kapela robila neraz predskokana a z ktorých im napríklad taký Gladiátor krstil ich debutový počin. Lenže aj napriek snahe manažérky Mariany, ktorá borcov tlačila do štúdia aj s ich pripraveným materiálom, z cesty nebolo nič. A to ešte v marci 2015 odohrali turné po nitrianskom kraji na podporu chystaného albumu a v máji 2016 absolvovali s Robom Miklom hodinový rozhovor pre rádio Frontinus. O to bolo prekvapivejšie, že ešte v tú jeseň ukončil Vlado čakanie na nové CD vydaním popového albumu pre novovzniknuté Topoľčianske zoskupenie No One, kam opäť v spolupráci s producentom Tomášom Kmeťom, vložil tiež pár svojich sólových piesní. Avšak ani to nemalo dlhého trvania a v prípravách na druhý album už kapela so speváčkou Michelle niesla názov Just One.

A čo je s Tryamerou dnes? Kto má rád zápletky, teraz si príde na svoje. Sú dve! Tá prvá aktuálne hibernuje po tom, čo v roku 2017 skúsila svoj doposiaľ posledný reštart s náhradným spevákom Maťom. Lenže história sa opakovala, Maťo odspieval niekoľko akcií, s Kmeťom nahral po páre sólových vecí a s plánmi založiť si vlastný projekt, odkráčal zas o dom ďalej. A čo potom tá druhá? V júli 2021 zakladá Vlado s pôvodným gitaristom Jožom vlastný projekt s názvom Tryamera Original a dokonca s ním 23. augusta vystupuje v pivárni Tri Sudy. Paradoxom je, že aj keď sa akcia volá Tryamera Comeback, ide len o čiastočné znovuzrodenie starej party, pričom tá nová s pôvodným bubeníkom stále oficiálne existuje. Akého trvania bude mať tento v poradí piaty Vladov projekt ukáže až čas. Možno si teraz hovoríte, že ide o riadne zamotaný príbeh, ale je to skôr bežná realita hudobných zoskupení, z ktorých sa mnohé ani nedostanú pred brány nahrávacieho štúdia. To však nebol prípad Tryamery, kapely, ktorá prežila za svojho pôsobenia niekoľko personálnych zmien, ktorá pohŕdala talentovými súťažami, na druhú stranu sa súťažného festivalu Rock Me Fest opakovane zúčastnila a raz prebojovala do finále a ktorej sa podarilo zanechať mravčiu stopu na slovenskej hudobnej scéne v podobe vlastnej tvorby. A tá rástla od neučesaných demo nahrávok cez tvrdé rockové album až po moderne znejúce single, aké si už nanešťastie nenašli cestu na druhý nosič. Ale viete čo sa hovorí, nie všetkým dňom musí byť koniec a ako mi raz niekto zo skupiny odpísal, na 50. výročie si nás počká ešte jeden koncert. V akej zostave, to sa nechajme prekvapiť.