Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (1 584)

plakát

Ukrást Rembrandta (2003) 

Nenudil som sa, ale netreba ísť do prehnaných očakávaní, toto nie je žiadny Guy Ritchie. Filmu je kdečo vyčítané a ja sa nebudem hádať, ale bavila ma tá skupinka kriminálnikov. Vezmite si len podarenú rodinku, kde jablko nepadlo ďaleko od stromu už niekoľko generácií a je vzácne, aby si všetci traja sadli za jeden stôl. Človek sa ale nemôže diviť, lebo moc rozumu chlapi nepobrali. Jediné čo som nepobral ja, je zvrat s obrazom pod posteľou. Koľko tých malieb napokon bolo? Keby som stretol scenáristu, tiež sa ho spýtam, ako napokon skončil zadlžený gemblér. Pán s perom totiž nepochopiteľne uprednostnil patetické sa lúčenie pred mafiánskou inventúrou.

plakát

Sedím na konári a je mi dobre (1989) 

Trochu ako Bertolucciho Novecento. Štvrtú hviezdu som mal pripravenú v zálohe, ak by na tú mínu skočil niekto iný, ale nestalo sa, Jakubisko nenašiel odvahu. Pritom mu odvaha nechýbala v iných momentoch, natočiť to pár rokov predtým, neskončí v trezore film, ale on sám. Herci na jednotku, škoda, že im to tam kazili postsynchróny, stupídny nápad zapojiť do deja žalúdočné problémy a dve hodiny čistého času. Ku koncu sa to predsa len vlieklo. Celkovo však spokojnosť.

plakát

Ztraceno v překladu (2003) 

Chvíľami mi prišlo, že si z Japoncov uťahujú až moc, ale vo výsledku šlo o milú reklamu na Tokio. Sofia nedostala do vienka zrovna balík a možno aj preto nadobudla dojmu, že všetko čo natočí, vo filme aj použije. Dostáva sa nám tak aj mnoho prázdnych záberov a celých scén zachádzajúcich do trápnosti. To malo zostať v strižni. Ak však privriem oko, za prítomnosti týchto pasáží je myšlienka ešte výraznejšia. Skrátka, nech ste kdekoľvek, všetko vidíte v lepšom svetle, ak je tam s vami niekto, s kým si rozumiete. To bol aj prípad dvoch ľudí, ktorým by ste mohli kdečo závidieť, ale oni šťastní neboli. A v okamihu by vymenili dvojmiliónový honorár či ambiciózneho partnera, za niečo tak banálne a pritom toľko vzácne. Film by som sa nebál si pozrieť znovu.

plakát

Babí léto (2001) 

Na ten film sa dobre pozerá aj opakovane. 76 ročný František je tu také malé dieťa a bez toho, aby mu niekto sadol na lep, nemôže byť ani deň. Naopak Emilie čoby manželka je z jeho výstrelkov natoľko unavená, že už nemôže ďalej. Lenže čo ak sa na jej prianie manžel zmení, bude šťastnejšia? Nebude žiť zrazu s iným človekom? Neviem či som vôbec videl inú snímku, ktorá by sa podobnými otázkami zaoberala. A keď sa svojich úloh chopia tak suverénni herci a scenár dokáže vyvážene vybalansovať vtip s melodrámou, nemôže to vo výsledku dopadnúť zle.

plakát

Na samotě u lesa (1976) 

Tak som dohnal rest legendárnej českej klasiky a moje nadšenie sa rovná nadšeniu Kolářovej z chaty děda Komárka. Ťažko povedať čo nevyšlo, rozumel som vtipom, len som sa na nich nesmial, alebo ma otravovali (Alois Liskutín čoby Kos a jeho rady). Možno v budúcnu vezmem dědu Kemra na milosť, teraz si musí tento sedemdesiatydeviaty najlepší film kinematografie vystačiť s trochu nižším hodnotením, ale on to prežije, to sa v tej záplave hviezdičiek stratí.

plakát

Pupendo (2003) 

Tento film je zvláštny, scény v ňom trvajú nehorázne dlho, dej by som nevedel ani interpretovať a podľa popisu hudbu k nemu zložil Wolfgang Amadeus Mozart :) Nemôžem mu dať ale horšie hodnotenie, lebo je to tak režijne a herecky zvládnuté, že to udržalo moju pozornosť až do konca.

plakát

Občanský průkaz (2010) 

Pozerám, že najviac frflú tí, ktorí si onú dobu pamätajú inak. Ja si ju pamätať nemôžem a nerozoznám čo bolo vo filme prehnané a čo bolo až mimo realitu. Môžem len popísať dojem z neho a ten nebol zlý. Ničím ma nepopudil ani pred desiatimi rokmi, keď som ho videl prvý raz a ničím ma nepopudil ani dnes. Nemal som pocit, že v ňom herci prehrávajú a neprišiel mi ani amatérsky nakrútený. Možno má len viac minút ako by som chcel a zároveň menej ako by potrebovali tvorcovia na to všetko, čo v ňom chceli vyrozprávať.

plakát

Vratné lahve (2007) 

Všetky vedľajšie línie boli vata. Úroveň mala len hlavná linka, aj tam som mal problémy s otravnými snovými pasážami a strelenými nápadmi hlavného protagonistu. Výborný výkon Kolářovej.

plakát

The Punisher (2017) (seriál) 

Keď som tak náhodou videl zazrel scénku, kedy Frank železným vybavením z posilňovne upravuje fasádu borcom s testosterónom koňa, akosi som tušil, že ma seriál nemôže sklamať. A veruže nesklamal, teda v prvej sérii určite. Tá je neortodoxná. Začína akoby jej trinásť dielov predchádzalo. Hlavná postava má už zašpinené ruky, dokonca vlastný nekrológ, ale je stále vo víre vládnych machinácií. Čo ma milo prekvapilo bolo uchopenie ostatných postavičiek, ktorých situácia alebo popísaný psychologický profil velil robiť zvláštne veci a veľmi zvláštne rozhodnutia a ich vývoj držal pevne v rukách moju pozornosť. Všetko je tu poňaté realisticky, seriál si plynie pomalým tempom, dbá na budovanie atmosféry a keď treba je nekompromisne drsný a špinavý. Neduh príbehov na pokračovanie býva ten, že nie každá príbehová linka zato stojí, tu som nemal potrebu uhnúť pohľadom ani vtedy, keď s tou hlavnou (zatiaľ) nesúvisela. Človek tak len mľaská spokojnosťou, že tu má každý dialóg svoje miesto, že bol každý predstaviteľ pre svoju rolu starostlivo vybraný a že trpezlivosť diváka s hrou na neho bude patrične odmenená. A to si píšte, že bude. Príbehové linky sa začnú prepletať, zamotávať, Punisher krvácať a vzťahy vyostrovať. Finále, ktoré napätím bublá už predposledným dielom je toľko brutálne, že napojenie sa na druhú sériu je neoddeliteľnou súčasťou dňa. Úvod do druhej série ešte ušiel, Frankie to pod iným menom skúša odznova, lenže jeho slabosť pre ochranu bezbranných, mu nájde nových nepriateľov. Postupne sa mi ale seriál prestával páčiť. Navrátilci z minulej série sa stali už len tieňom seba samých a z nových tvárí ma zaujal iba kazateľ. Lenže aj ten sa musel deliť o priestor s nevýrazným Billym. Kedysi najlepší priateľ Punishera si po férovke s ním zrovna prechádzal terapiu a budil dojem, že trpí výpadkami pamäte. Ale nefungovalo to, ťažko povedať či za to mohlo nové uchopenie dovtedy sebavedomého Billa, herecký limit predstaviteľa alebo sklamanie z práce maskérov. Nebudem klamať, že po tom čo mu Castle urobil facelift, som čakal, že bude na nerozoznanie od Garyho Oldmana z Hannibala, ale výsledok je sklamaním. Billy s pár škrabancami na tvári pripomínal skôr chlapíka po rýchlovke s kolegyňou ako niekoho, koho tvár skončila na črepoch rozbitého zrkadla. Ako epizódy pribúdali moje nadšenie z prvej série sa vytrácalo až sa napokon vytratilo úplne. Čerešničkou bola epizóda z nemocnice, kam si k najstráženejšiemu chlapovi pod slnkom chodili návštevy ako primári na vizitu. Seriál sa staval čoraz hlúpejším, nudnejším a predvídateľnejším. Finále bolo uspokojivé už len z pohľadu vývoja kazateľa. A je to škoda, lebo charizmatickému predstaviteľovi kata bola rola ušitá na mieru a ako by som mu pridal ďalšie série vo Walking Dead, tak by som mu najradšej ubral celú druhú v Punisherovi. S01-90%, S02-30%