Paldiny

Šialený film o tom ako šialený štáb nakrúca iný šialený film. Lloyd je kráľom subžánru ktorý sám vytvoril a Terror Firmer patrí zrejme k najúprimnejšej zhovadilosti akú nám jeho najdlhšie fungujúca nezávislá spoločnosť ponúkla. Má to všetky aspekty typické pre Kaufmanove filmy počnúc hordami exkrementov, extrémne veľkých kôz a extrémne zdeformovaných penisov. Samozrejme sa nešetrí na brutalite (víťazí scéna s pažravým eskalátorom vypľúvajúcim črevá, ešpézedky atď) či kokse, ktorý sa tentokrát šňupe aj cez otvorený mozog či análny otvor. Na veľké prekvapenie to má dokonca zápletku s pár zvratmi, ktorú je možné medzi všetkými tými zvratkami zaregistrovať. Vražedná je nanešťastie tiež minutáž, pri ktorej sa stretnete s pár vatovými vypchávkami. Ako platí pri všetkých Troma filmoch (možno s výnimkou rannej tvorby "normálnych hororov“) je aj tento určený pre vyhradenú skupinu fanúšikov a zvedavcov čo sa neboja v dnešnej kultivovanej dobe použiť zasmradenú latrínu * * * * * O tom že je film nevhodný pre kiná niet pochýb, ale prekvapujúco existuje verzia, ktorá príchuť biografu okúsila. Samozrejme početné hardcore scény z nej vypadli, tých zopár zachovaných Kaufman šikovne kamufluje. Využíva totiž taktiku, pri ktorej sa v správnom čase na správnom mieste buď objaví mačacia hlava, tabuľka s nápisom Censored, alebo Kaufmanova hlava, ktorá začne vtipne popisovať čo sa akurát na plátne deje. Je to taký Lloydov výsmech voči MPAA komisii a jej striktnému hodnotiacemu systému. Ako skeč funkčné, ale údernejšie by bolo natočiť päťminútovú ukážku, možno trailer. Vyčítať mu to ale nemôžem, veď kto by nechcel dopriať reklamu srdcu milému dietku a kedy už naplánovať lepšie načasovanie, než s filmom aký je poctou samotnej Tromy.

Abrhámova charizma zvyšuje úroveň filmu minimálne o jednu cenovú skupinu. Nie je typickým komikom, ale keď predstiera inžiniera Králika sa smiali aj moje nozdry. Príbeh je pomerne priamočiary a povedzme si úprimne aj predvídateľný. To príliš neprekáža, veď ide o zábavu a ešte aj na účet skutočnému rýchlikovi čo mal kuráž obtiahnuť pohostinstvá v celonárodnom merítku. Notoricky zľudovené hlášky už len potvrdzujú, že aj táto komédia patrí do zlatej pokladnice českého filmu.

Veľmi príjemná rozprávka, ktorá si vzala na paškál chamtivosť našu každodennú. Svojho času som bol v nemom úžase z trikovej stránky (rastúci nos a potulky svetom) či stop motion kúziel (zajednávam si harfu). Po rokoch je to síce už len úsmevné, ale vďaka pozitívnej energii viem filmu odpustiť aj do očí bijúcu naivitu či nejaké to moralizovanie.

Ďalšia kultovka od susedov akej navyše ušiel Oscar priamo spod lopaty. Pri Vesničke môžeme vidieť najväčší rozdiel medzi Troškovym a Mendzelovym poňatím témy život na dedine. V oboch máme dočinenia s podvodmi, neverou, závisťou a typickými problémami, ale len v Menzelovom prevedení sa nám dostáva tak vyváženej zmesky, v ktorej má každý obyvateľ od inteligenta cez prosťáčika až po burana svoje miesto. Film nie je len o vtipných situáciách, ale má čo ponúknuť aj po ľudskej stránke nehovoriac o krásach aké v zhone už ani nevidíme. Vďaka Doktore, za ten nárazník to stálo.

Naprostý kult českej komédie. Dokonale napísané postavy, dialógy prekypujú vtipom a nápaditosťou. Skrátka nejeden hovnivál by si z toho ušúľal guličku. Už samotný námet o oprášení rutinne nastavených mozgových závitov je zaujímavý, ale samotné prevedenie patrí k nezameniteľným. Dianie sledujeme prakticky celý čas z pohľadu staršej generácie a ku konfrontácii s mladšou dochádza len v náznakoch. Film navyše vekom dozrieva a dnes po všetkých tých politických reštartoch prináša celkom nový pohľad. Zvlášť tragikomicky vyznie futuristická pasáž s modernými strojmi. Neviem či by Jiřímu Sovákovi vydržal úsmev ak by videl percento nezamestnanosti po ich zavedení.

Keď kradnúť tak po italsky. Za tento prahopustý zločin by som zavrel tvorcov do ohrady s pažravými prasatami. Predstavte si Kanibalov bez originálnej kamery, záverečnej pointy a intenzívnej brutality. To všetko predstavuje táto lacná napodobenina bez špetky invencie, akú sa oplatí odignorovať.

Druhý Discopríbeh postráda všetko to čo robilo jednotku jednotkou. Z nevyrovnaného tínedžera je nagelovaný frajer, ktorý sa oženil s tou najväčšou šedou myškou mesta Plzeň a najväčší priestor sa dostáva jeho otcovi, prechádzajúceho druhou pubertou. Uveriteľnosť definitívne prepúšťa štafetu rozprávkovému priebehu s trápnymi eskapádami otca akého niekdajší rešpekt dočista zmizol. Už ani ten David a jeho príspevky na objednávku nestoja za moc. Nie náhodou som sa dostal k pokračovaniu prvýkrát až po rokoch, televízie ho úspešne a musím uznať, že zaslúžene obchádzali.

Davida nepočúvam, disco už vôbec nie, ale pre tento príbeh som si našiel slabosť už v detstve. Možno to bolo úprimnosťou akú z neho cítiť, možno jednoduchým sa stotožnením s problémami hlavnej postavy. Sympatickí herci i vyrovnaná dávka vtipu / dramatičnosti zapadá do deja zo sídliska, ktorému rovnako sluší doba vzniku, ba dokonca aj Davidova prítomnosť má v ňom svoje silné miesto. Taká výnimka potvrdzujúca pravidlo na pôde filmového aj hudobného vkusu.

Boh mu vzal ženu, božie deti psa a to bola chyba. John Wick, vedomý si faktu, že tí najtvrdší borci nosili jeho meno nepustil žilou a s chladným pohľadom zvýšil úmrtnosť miestneho kraja na maximum. Má to osobitú atmosféru v štýle Jacka Cartera a spŕšku hlášok na akých sa zasmejú iba chlapi. Pre toto pokolenie je film poéziou, ženy v ňom nenájdu s výnimkou monokelov jednej záporáčky dokopy nič. Úvodná polhodinka ešte zoznamuje s bolesťou hlavného hrdinu, aby po nej prišla bolesť tých ostatných. Najpríťažlivejšia fáza začína tesne pred ňou, keď sa John s kladivom v ruke dobýva do betónového trezoru svojho arzenálu, aby si mohol naposledy o polnoci rezervovať stôl, skutočne tomu tak hovorili. Akcia je správne drsná, priestrely osviežujúce a spracovanie v porovnaní s vážne sa tváriacim Equalizerom príjemne odľahčené. A aj keď finále mohlo byť napumpovanejšie a kozy v bazéne odhalenejšie ide o poctivý, moderne poňatý akčňák, aký nezaprie krvnú skupinu starej školy.

Rowan po Čiernej zmiji a Mr. Beanovi uzatvára svoju trilógiu sitkomov na policajnej stanici a teda paradoxne tam, kde by po poslednej Beanovej eskapáde aj skončil. Určite si pamätáte vlakovú stanicu, plaziace sa vrece a nechcený výlet do Moskvy. Rovnako ako v Beanovi aj v Tenkej modrej línii máme 14 epizód, pre tentokrát rozdelených do dvoch sérií. Príbehy malomešťanov pracujúcich v službách jej veličenstva si zakladajú na bežných sitkomových gagoch (sexuálne narážky) a zápletkách (dvojzmyselnosť a z nej plynúce nedorozumenia). Čím sa odlišuje od dobových seriálov, že takmer všetky fórky a početné politické, kultúrne či náboženské narážky vie podať vkusne a s britskou eleganciou. Sarkastický Atkinson s kultivovaným prejavom je bezpochyby hviezda najväčšia, zvyšný kasting sa tiež vydaril. Najmä černošský (ehm) afroamerický policajt, ktorý za diel prednesie dve-tri vety hravo predčí kdejakého ukecaného komika. Prvá séria je humorne vyrovnaná, druhej chvíľu trvá kým sa zbaví zbytočného šaškovania (mop na hlave, moriak pod zadkom), aby mohla od tretieho dielu šľapať naplno. S dabingom problém nemám, Jiří lábus to má skrátka v hlase, či dabuje Marge alebo Atkinsona dokáže byť presvedčivý. V kocke tak veľmi príjemná oddychovka a Atkinsonovo herecké uistenie, že už v štyridsiatke patril k humoristickej špičke. Veď kto iný sa môže pochváliť toľkými úspešnými projektami.