Paldiny

V kine som prepočítaval či mi tých 10 eur za to stálo a hľa, stačili ďalšie dve pozretia a nasolím tomu plný počet. Ten film dozrel do plnej krásy a čo som prvý raz považoval za chumáče vaty, teda 60% minutáže, to do seba začalo krásne zapadať a nemá v tom prsty iba história, akú QT ohýba rovnako noblesne ako Neo svoju lyžičku. Navyše toľko vyšperkovaných scén, dialógov a hereckých póz som naposledy videl v Pulp Fiction. Samozrejme, Quentin je starý úchyl, ktorý doma určite onanuje pri pohľade na ufúľané ženské nohy, ale čo už s ním, genialita sa s normálom nikdy nepriatelila, tak prečo ho kvôli tomu odsudzovať.

Dopozeral som to asi na štvrtýkrát, lebo oná výnimočnosť vrhá na film aj riadny tieň nudy. Pohodlne by si vystačil aj s 15 minút kratšou minutážou. Ďalej mi vadilo ako sa scenár snaží pôsobiť realisticky, a popritom točí zásadnú časť deja okolo takého nezmyslu, akým je absolvovať tichý pôrod a v tichosti vychovávať mimino. Ale zas nápad chvályhodný. Prispieť v dnešnej hyper-hlučnej produkcii účelovo "tichým" filmom je celkom odvážny ťah, tiež ho uťať pred obrovskou akciou, na ktorú by taký Emmerich minul ďalších 50 miliónov. Plusom je aj chrumkavý vzhľad votrelčeka, len sa nesnažte zisťovať odkiaľ, že to chalan prišiel.

Ľudia, ak pristúpite na pravidlá hry, si na vás počká kráľovské posolstvo, ktoré hovorí, že najväčšou zbraňou hromadného ničenia je obyčajná úprimnosť. Bola to ohromná zábava sledovať všetky tie nespútané reakcie, názory, myšlienkové pochody kňazov, policajtov, mamičiek, oteckov, keď stratili schopnosť cvičených empatických a asertívnych opičiek. Popravde by som si tie rohy na 24 hodín aj požičal. A čo potom tie pravidlá? Film ponúka žánrovú všehochuť, ktorá očakáva od diváka jediné, neupínať sa na konkrétny žáner.

Grave si tretím dielom zaknihoval trilógiu a to je tak jediným pozitívom jeho vzniku. Nepomohla ani nadväznosť na jednotku, kedy sa vracia už čerstvá tridsiatnička Jennifer. Tá sa dokonca odmietne čo i len raz vyzliecť, o nejakom tom znásilnení sa už len kecá a pomsty zas vykonávajú na zločincoch, ktorí možno niekomu ublížili. Film je bez atmosféry, bez poriadnych zúčtovaní, kde zotrvala v pamäti iba jedna úspešná kastrácia. Vo výsledku teda nudná halucinogénna zbytočnosť.

Druhý Grave má príliš veľa minút, a preto sa sadistické porno miesi aj s nudou. Teda ešte aj s logickými lapsusmi, ktorých je tu na A4ku. Ale zas my nevieme ako to funguje v Bulharsku, možno je tam bežné, že keď sa v baráku prepadne podlaha do mestskej kanalizácie, tak si to nikto z domácich nevšimne, rovnako je bežné uniesť človeka aerolinkami na iný kontinent, či z policajnej stanice pred zrakom policajtov. Samotné pátracie a orientačné schopnosti slečny ukričanej sú tiež závideniahodné. Ak sa však cez tieto otázniky prenesiem, film opäť ponúka slušnú nádielku zverstiev všetkého druhu a to jak páchaných na fotografke, tak na chlipných jedincoch, ktorí si to zase kompletne odserú.

Vybičovaný horor z obidvoch polovíc. V tej prvej vládne psychický teror, v druhej zas fyzický a fungujú oba. Burani sú správne odporní, šerif, vďaka rodinnému teplu z domova, ten najodpornejší a slečna spisovateľka? S tak pekným pozadím moc-moc sympatická. Celkovo mať tak na starosti konkurz, kde je akýkoľvek dress code na obtiaž, má asi niečo do seba. Ale späť k filmu, absencia surového spracovania pôvodnej snímky mi vôbec nechýba, ba naopak. Nový Grave mi príde mainstreamovejším poňatím divácky ľahšie stráviteľný.

Emóciu "znechutenie" poznám osobne, vážne. Ešte aj výzorovo sa podala na spomínanú postavičku. Ale to iba tak bokom, čo sa rozprávky týka, typický Pixar, originálny, technicky vypiplaný a bez jedinej scénky, na ktorej sa dá od hrdla zasmiať.

Striasalo ma za tridsať stupňového večera, takže nočná šichta za všetky drobné. Filmári si vybrali prostredie policajnej stanice pred uzávierkou a stavili na jednu herečku, všetko ale vyšlo parádne. Masky, zvuk, agresívny spôsob strašenia a či si film bral inšpiráciu odinakiaľ, tak až sčítaný nie som, za mňa výborné.

Solídna mraziareň. Radcliffe síce pripomína skôr staršieho bráchu než otca, ale film utiahne. Mocne mu vypomáha atmosféra 19. storočia a desivá pani, ktorá vyrobí v dome riadne dusno. Oceňujem tiež absenciu zaužívaných zásad, ktoré chránia tých najmenších, vidno, že v tom nemali prsty Američania. Možno ešte šokujúci zvrat na záver, niečo s čím sa nepočítalo a bolo by vymaľované.

Všade vo svete sa film volá Džungľa len my musíme prezradiť jedinú a hlavnú zápletku. Ale zvykli sme si, však aj iný film s názvom Very Bad Things je doslovne preložený ako Šesť pohrebov a jedna svadba. Takže pohoda. Džungľa sama o sebe ale zlá nie je, nechýba v nej všemožná háveď, nádych adrenalínu, paniky ani psycha, Postavám ich túžbu po dobrodružstve verím, čo už menej ten zázračný prerod v dobrodruhov, ktorí sa rozhodnú v strede džungle rozdeliť. Zvlášť po tom, čo mali pár momentov predtým v nohaviciach, keď sa im sprievodca na chvíľu vzdialil z dohľadu. Celkovo však film zanechal lepší dojem ako žánrovo príbuzná Hora medzi nami z toho istého roku.