Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (1 530)

plakát

Jak jsem poznal vaši matku (2005) (TV seriál) 

1-3.séria - 90%, 4.séria - 40%, 5-7.séria - 70%, 8.séria - 50%, 9.séria - 30%

plakát

Blíženec (2019) 

Priemerný filmík s dvoma vlajkovými loďami. Tou prvou je omladený Smith s tvárou z Fresh Princa a druhou do popuku natesnané snímky v jednej sekunde, aké si bežne nevšimnete, dokým nezačne akčná scéna. Vtedy ma ten neprirodzený (zrýchlený) pohyb až nepríjemne rušil. Takže filmová revolúcia, ku ktorej sa hlásia tiež Jackson a Cameron, tu pôsobila viac na obtiaž ako k prospechu veci.

plakát

After: Přiznání (2020) 

"Hodná dívka Tessa a tajemný Hardin" sa píše v obsahu, no nenechajte sa zmiasť. Ona je štvrť filmu nadrbaná a polovicu vyzlečená a on? On je zas pol filmu nasraný. Film mi ale čosi pripomínal, niečo čo som videl už v minulosti. Ak sa mocne zamyslím, tuším to nieslo v názve Temnotu, ale nešlo o horor. Teda horor v pravom slova zmysle. Aj vtedy každých 15 minút vstupoval do deja sex, aj vtedy bola ona tá ambiciózna a on ten nechutne bohatý a aj vtedy sa pre dramatizáciu používali vtipné roztržky ústredného páru a ich blízkych. Všetkému teraz nasádza korunu zvrat s bezdomovcom ako keby strihnutý z nejakej paródie, ktorý už popravde nebol ani vtipný. No mám dobrú náladu a manželke sa to asi páčilo, tak nebudem zlý.

plakát

Žoldák: Legie zkázy (1998) 

Nostalgia tu u mňa nehrá žiadnu rolu, Légiu skazy som videl prvýkrát až dnes, ale užil si ju ako by si ma našla v teen veku. Samozrejme, film nemohol v globálnom merítku uspieť, veď rok po ňom a s obdobným rozpočtom napochodoval do kín prvý Matrix. Lenže s ohliadnutím sa za predošlou generáciou akčných bijákov je tento ten najposlednejší z posledných drsných a špinavých akčňákov onej školy, kedy ešte v Hollywoodskom Oxforte vyučovali Švarcík so Stallonem. Anderson na ich prednáškach očividne vyrastal tiež a vložil doň toľko nadšenia, že som bol znovu ochotný byť slepý a hluchý voči všetkej tej naivite a hercom, ktorí neupustia od jedného výrazu. Musím sa priznať, že ma film oslovil od úvodných minút s nápadom, ktorý pokojne mohol slúžiť pre pokračovanie Univerzálneho vojaka. Hovorím o paralele, kedy starí vojaci sú nahrádzaní novými nadľuďmi, ktorí sa pri akčných kúskoch ani len nezapotia. Verím, že ide o odkaz pre odchádzajúcu generáciu borcov z mäsa a kostí v momente, čo štafetový kolík už v rukách držali bijci upírov a maskovaní superhrdinovia. O to viac som si vychutnal takú likvidáciu po Rambovski, kedy Kurt Russell lišiacky odstráni snáď tucet po zuby ozbrojených parkhantov. Pre Andersona po Horizonte udalosti možno kariérny krok späť, zato tá pravá polievočka pre dušu veľkých chlapcov.

plakát

Železný Schwarzenegger (1977) 

Náš distribučný preklad môže pôsobiť zavádzajúco. Arnieho vizitka je len jedna z viacerých, akým sa dostáva priestor. Prekvapivo zhovorčivý Arnold tu nešetrí slovami, ako tomu bolo v jeho hraných prvotinách a neprestáva udivovať až nákazlivým pohľadom na svet športu, špeciálne kulturistiku, ktorej dal tvár. Čo oceňujem, úprimnosť pri psychologických hrách a s akým sebavedomím a odhodlaním prechádzal prvou etapou, v ktorej sa dostal do povedomia verejnosti. Niekdajší Mr. Olympia skrátka vedel, čo od života chce a stopercentne si bol istý tým, že mu nedá nič zadarmo.

plakát

Havel (2020) 

Odsúdiť film pre nesympatie k človeku, ktorým sa zaoberá je ešte väčšia hlúposť ako odsúdiť film pre nesympatie k režisérovi, ktorý ho natočil. Havel je komplexný film, popisuje obdobie 68´ - 89´ z pohľadu dramatika s dobre rozdanými kartami, ktorý si to pokazil sám. Veď stačilo držať jazyk za zubami a mohol mať na svojej chalupe vyložené nohy možno aj dnes. Režisér Horák sa však nesnaží idealizovať hlavnú postavu, preto nevidíme vzorného manžela, ani rozhodného Robina Hooda s darom reči tých najzdatnejších. Snímka má presvedčivý dobový výraz, dobre zvolených predstaviteľov rolí a nebojí sa umeleckých prostriedkov, kedy nazeráme na udalosti čoby diváci divadelného predstavenia. Nechýbajú dobre výkony ani napínavé a dramatické momenty z vypočúvacích miestností, väzenských ciel a mnoho krát náročnejších osobných prehier.

plakát

Le Mans '66 (2019) 

S Rivalmi som sedel v kokpite a cítil to závodenie na vlastnej koži. Tiež rozumel dvom toľko odlišným jazdcom, ktorí to hnali za jedným a tým istým cieľom. A dotýkala sa ma dramatizácia deja. V Le Mans som bol "iba" divák, čo však neznamená, že som si jazdu neužil. Mangold si kvalitu postrážil, emócie a drámu, akými by ma odzbrojil, už menej. Najviac som tento nedostatok pociťoval na samom konci, kedy ma vyústenie s príchuťou tragédie nechalo až prekvapivo chladným.

plakát

Mečiar (2017) 

Čakal som životopisný portrét osobnosti s rozhovormi, zaujímavosťami, pohľadmi od jeho detstva, cez štúdium, až po vstup do politiky, pobyt a neskorší odchod z nej. A dostal? Subjektívnu výpoveď rovesníčky. Tá využíva momentálny hlad po všetkých tých mafiánoch, bossoch, únosoch, lenže si nemyslím, že by prispela niečím novým, teda ak nerátame zbytočné home videá, alebo rozhovor pri krbe, ktorý menovaný už stokrát oľutoval. Chýbajú tu pikošky s kapustnicou na námestí, ktorou kŕmil budúcich voličov, zahodené mikrofóny a odchody zo štúdia, keď sa mu neľúbili otázky i posledné comebacky z dôb, kedy sa to už nečakalo. Chýba mi tu obšírnejšie využitie zahraničných pisálkov, ktorí v dokumente dostali 15 sekúnd priestoru či postoje jeho blízkych, alebo oponentov. Rovnako mám pocit, že režisérka trochu naivne hádže na jednu kopu názory staršej generácie, ktorá má vraj na prvých miestach Vladka / Robka a až potom Ducha svätého a tých mladších, ktorí tušia pravdu a len čakajú na príležitosť. Nie všetci sú a nie všetci boli takí. Dokument mi svojim poňatím nesadol, podľa mňa mu chýba objektívnosť a dôslednejšia práca s témou, jednoducho bol nad sily autora. Ako práca do školy možno fajn, no pre plátna kín či televízne obrazovky je to slabé.

plakát

RYTMUS sídliskový sen (2015) 

V jednom máš pravdu Patrik, nemáme právo hodnotiť tvoj život, ale z toho, čo si ukázal, som si ako nezasvätený moc nevzal. Vlastne len to, že máš nevlastného otca a toho pravého si dlho poznal iba z fotografie. Výpovedná hodnota dokumentu je mizivá a miesto zbytočných táranín učiteľky zo školy si radšej mohol vysvetliť prečo si utekal z domu. Nepochádzaš z kompletnej rodiny? Predstav si, to každý druhý. Nevychádzal si s rodičmi? Kto v puberte áno. Vysmievali sa ti v detstve? Hmm, asi si jediný. Zhodnoťme, že za sfilmovanie by viac stálo spracovanie vzostupu Kontrafaktu a vydania sa na sólovú dráhu, než hrabania v súkromí, ktoré dohromady aj tak nič nepovedalo. A ten záver s indickými predkami a obrátenie sa na hinduistickú vieru? Ako vážne? Ak áno, tak som potom rád, že si nenašiel pôvod v Rusku. A aby som len nerýpal, tak malé plus máš u mňa za nápad sledovať dokument s tvojou maličkosťou.

plakát

Vyhlídková plavba napříč světadíly (2003) (TV seriál) 

Na pohodu a relax plavba priam ako stvorená. Vo veľkej miere zato môže komentár s nádychom poézie ako keby vyňatý z denníka lodného kapitána, príjemné tóny, čo idú ruka v ruke s moc peknými zábermi prírody, živočíchov, zvyklostí domácich obyvateľov. Tí ukážu, čo to zo svojich tradícií a histórie. V prvej epizóde Majestátna Amerika začíname plavbu v Novom Škótsku, odkiaľ sa Atlantikom presúvame do Karibskej oblasti a tam navštívime hneď niekoľko ostrovov. Spoznávame miesta v akých sa jazdí po britských cestách s americkými autami, tiež mestečko, ktoré behom momentu prišlo o kompletnú populáciu 30 tisíc ľudí, pričom sopečnú tragédiu prežil iba jeden väzeň, ktorí si zrovna odpikával trest v podzemí. Nasleduje skratka Panamským prieplavom s prehliadkou západného pobrežia Ameriky a plavba končí v chladných vodách neskrotnej Aliašky. Druhá epizóda nás zavedie do Romantickej Európy, kde sa za takmer snovej atmosféry vydáme po stopách Vikingov, nasleduje návšteva jazera Lochness a plavba po nemeckých a francúzskych riekach, kde sa pre hrady a zámky na chvíľu odlepíme od lodnej paluby. Najdlhšia zástavka čaká v Lisabone, najzaujímavejšia v Gibraltáre. Tam, ako jedinom mieste na starom kontinente si to lietadlá odlietajú a pristávajú za bežnej premávky a po uliciach sa voľne pohybujú opice. Stredozemné more viacmenej známe, prekvapia čierne a červené pláže a európsku plavbu zapichneme paradoxne mimo Európy, na Níle v krajine faraónov a pyramíd. Záverečný diel výberu Reader´s Digest si posvietil na Pacifik a Exotické zeme v ňom. Názov je príznačný, ide o najexotickejšiu, zároveň najextrémnejšiu výpravu. Začiatok patrí Chile, búrlivým vodám, veľkým ľadovcom a Magalhaesovu prielivu. Nasledujú Veľkonočné ostrovy s tajomnými sochami domorodého kmeňa, ktorý považoval za Boha kdejakého moreplavca, aký tam zablúdil. Zvlášť kapitola patrí raju na zemi s čiernou minulosťou pre ostrovy, do ktorých by ste to nepovedali. Kanibalizmus, krvavé obety, rozštvrtený James Cook si podali ruky s destináciami ako Tahiti, Fidži, Hawai, aké nezasvätení považujú maximálne za semenište adrenalínových športov. Tým sa moc darí v Austrálii a Novom Zélande, ktoré na zozname Oceánie, vrátane Veľkého koralového útesu, nesmú chýbať. Tak a máme tu záver tejto dobrodružnej výpravy. Zaviedla nás po rôznych miestach a mestách, pod hladinu aj na vrcholky hôr. Cesta ale celkom nekončí, záverečný epilóg totiž pozýva do ďalšieho dielu Okolo pobreží dvoch amerických kontinentov, na ktorý si vydavateľstvo Reader´s Digest už nenašlo priestor a do výberu sa nezmestil.

Reklama

Reklama