Paldiny

Poetická nádhera aká pohladí po duši, teda pokiaľ jej to dovolíte. A pritom je to tak prosté. Skúste len načúvať aj keď slová tu nenájdete, skúste sa nechať unášať farbami, ktorých jednoduchosť nemôže byť sýtejšia a najmä dovoľte nechať do seba plynúť obsah. A ten má čo povedať, je pravdivý a zrozumiteľný aj básnickým jazykom. Za správnej konštelácie hviezd vaše vnemy pocítia dotyk harmónie, smiechu, smútku. Hlavne prežijú niečo neopakovateľné, čo si budete chcieť zopakovať a smelo to odporúčať ďalej.

Skvelá arénovka, ktorá nie je len legendárnym kopaním do bambusu. Van Damme, čoby mladší brácha, si to rozdá s thajským máčom, ktorý mu poslal staršieho brášku na invalidný vozík. Dejovo to najskôr pripomína štvrtého Rockyho, ale nebude tomu tak dlho. Film sa totiž odohráva v odlišnom prostredí, preto pričuchnutie k miestnym zvykom, tréningom, bordelom, patrí k niečomu, čo sa vydáva vlastným smerom. A zakiaľ, čo si príbuzné žánrovky vystačia s odvetou v ringu, tu sa medzitým okráda, znásilňuje, po psoch hádžu kudly, do toho čierne sazky, bitky po baroch a černoch s raketometom, skrátka všetko v rámci fair play domácich. Toho hlavného, a teda zápasov plus príprav na ne, je tu akurát, preto sa netreba obávať, že by Kickboxer skĺzol tam, kde by ho nik nechcel vidieť. Je totiž poctivým béčkom so sympatickými figúrkami na tej správnej strane, šmakovnými údermi na oboch stranách, pop rockovým podmazom, ktorý podľa vývoja deja miesi aj ázijské prvky. Jednoducho k akej kultúre má v ten okamih hlavný hrdina bližšie, tá mu hrá do kroku.

Priam hotový masterpiece a povinnosť pre každého filmového fanúšika. Jeho novátorský jazyk predbehol svoju dobu o desiatky rokov a to bol privedený k životu 25 ročným nováčikom! Úvod patrí reportáži s jednou nezodpovedanou otázkou, zvyšok medailónikom, aké lovia v spomienkach blízki, alebo lepšie povedané známi, zosnulého miliardárskeho magnáta Charlesa Fostera Kanea. A bol to Kane, ktorému rozdali esá už v rannom detstve, ale on sa ich rozhodol využiť na vlastnú hru. Preto na poznámku, že jeho noviny prerábajú milión ročne, iba odpovedal: „potom ich môžem vydávať ešte ďalších 60 rokov“. Blízka mu bola politika, arogancia, márnivosť a s nimi spojené následky. Dojem výnimočnosti posilňuje originálne snímanie záberov, koľkokrát pomaly z podlahy a maskérska práca, pre ktorú si musel sám Welles nastavovať budík o tretej ráno. Ak by som chcel hľadať lupou kazy, možno zastavím pri druhej manželke a jej výstupoch, ale zas naopak rozhovor s ňou, jeho prvou ženou a politikom mal v sebe všetko. Rovnako ten najzásadnejší okamih tesne pred titulkami, s prostým záberom do plameňov rozhorúčenej pece, aký povie viac než tisíc slov.

6 hviezd pre 150 minútovú verziu. Tú vzkriesilo až Buenos Aires, kde celých osemdesiat rokov skrývali bez ôsmych minút takmer kompletnú verziu a po dvojročnej rekonvalescencii ju vo veľmi dobrej forme vyslali do sveta. A že si film v dobe vzniku našiel jediného fanúšika aj tým bol samotný vodca? Nenechajte sa vysmiať, žiť v tom období, absolvujem ho toľko razy čo bude možné. Nič veľkolepejšieho nebolo, komparz o veľkosti Zvolena a rozpočet, že by sa z neho zaplatila inaugurácia amerického prezidenta. A či sledujeme futuristický Metropolis, jeho bájne záhrady, alebo "len“ podzemie strojov, oči sú do korán. V momente apokalypsy a vzbury robotníkov veľké scény dosahujú až olympských rozmerov, do toho búši majestátny Ruppertzov doprovod a herci hrajú ako o život. Najmä dvojrola Brigitte Helm bola skvostne zvládnutá, jej brušný tanec na plese zbohatlíkov až hypnotizujúci, nehovoriac o mimickom potenciáli. Jej dobrý náprotivok nezaostáva a s Fröhlichom tvorí charizmatický pár. V roli jeho otca som si celý čas predstavoval Lugosiho. Obsah, ktorý sám režisér tituloval ako naivný, má veľa čo povedať aj dnes. Rozdiely medzi spoločenskými vrstvami sú priepastné, bohatí majú stále potrebu manipulovať a tí manipulovaní sa uchyľovať k viere. Pri spoločnom vzomknutí zas bezhlavo prísť o rozum a s sfanatizovaným davom znivočiť všetko navôkol. Tu musel Adolfov tep vyskočiť do astronomických výšin. Záverečný odkaz svetu "hlava a ruka potrebujú prostredníka akým je srdce" nijako nevybočuje z trendov vtedajších veľkofilmov. Vezmite si trebárs Fausta od Murnaua z 26´ a jeho "liebe“ visiace z nebies. Film, ale vôbec nepoškodzuje iba mu dokresľuje optimistickú trojbodku, pričom všetko ostatné hrá v nadčasovosť a vo všetkých ohľadoch dokonalosť.

Druhý diel tetralógie má všetko, čo si od hororu priať. Najskôr mrkneme do minulosti, kde zas niečo nevyšlo, potom sa v prítomnosti osemdesiatok v krátkosti zoznámime s novými (tiež starými) postavami, aby mohol po polhodine teror vkráčať do diania a po hodine ho ovládnuť úplne. Atmoška hustla každým momentom, nápadité vraždy pribúdali, pozorný divák mohol rátať odkaz za odkazom na zásadné diela, zásadných tvorcov a nejednoznačný záver len všetkému dáva dôkladnú bodku. Skvelé masky, skvelá hudba, dráždivé scény, náznak incestu (nehovoriac o maznaní sa s húpacím koníkom), vykopávanie hrobov, výborná práca s postavami, krv, originalita a rešpekt k žánru, ktorého pravidlá tak pedantne film dodržiava. Po každej stránke lepšie a vyzretejšie než nevybrúsený originál, až sa obávam, že už niet kam postupovať.

Znovu nájdená rodinka sa vydáva na letnú dovolenku z akej bude prechádzať zrak. Rovnako funkčné, ba čo viac, vtipnejšie a so skvelým prírastkom, dedom. Polepšovňa prekonáva už i tak skvelú Veľrybu.

Skvelá rodinná komédia akú môžem kedykoľvek, teda kedykoľvek cez Vianoce.

Wau, Jeunetovi som po vzkriesení Votrelca nevedel prísť dobrých 15 rokov na meno a on popritom vo filmografii ukrýva takýto klenot. Zásnuby okamžite vtiahnu a určite za to môže špičková kamera a prešpekulovaný scenár. Hlavná hrdinka vyhľadá každého, kto by jej pomohol po stopách údajne mŕtveho priateľa. Počúva ich príbehy, skladá čriepky aké otvárajú nové príbehy s novými zápletkami a vy len žasnete čo za UM do filmu tvorcovia vložili. A pravdou zostáva, že podobne premyslených, surových zároveň citlivých kúskov veľa nenájdete. Skvelá práca.

Twister zažiť v kine, odletí mi hlava. Toto bola a stále je jazda od začiatku až do konca, tornádo striedajú dve tornáda potom ďalšie a na koniec mega tornádo o sile F5 (nie tej na klávesnici). Vzduchom lietajú kombajny, kravy, traktory, člny aj celé domy a vy nemôžete od filmu odtrhnúť zrak. Po rokoch čo som si film pripomenul, som si uvedomil, že ani nečítam titulky a len s úžasom sledujem prácu trikárov, ktorá zrovna slávila dvadsať rokov! A keď sa tam ešte pohybuje obľúbenec Paxton, nemusím sa dlho prehovárať, aby som znovu zavrel okenice, vypeckoval repráky a vydal sa po stopách tohto ničivého živlu. A Emmerich? Ten sa môže ísť so svojimi búrkami hanbiť do kúta, tornáda prichádzajú, odchádzajú, podobné katastrofické filmy nie. A že ste už od úvodných minút vedeli kto s kým nakoniec skončí? Najvzrušujúcejší džob predsa nenahradíš.

Originálne a skvele natočené. Hranie sa s „pravidlom diagonály“ (prejdeš na červenú či zastavíš) mňa osobne baví a Butterfly Effect vďačnú tému žmýka na maximum. Ashton chce každému dobre, lenže nech robí čokoľvek vždy tým niekomu ublíži. Najviac som si užil kapitolu nadaného študenta so skvelým spolubývajúcim i keď život vo väznici aj ten poslušného chlapčeka na dievčenskom internáte bol tiež fajn. Tam sa ľúbili moc dobre zvolené sýte farby * * * * * Ťažké spoliery, režisérska verzia má dve zásadné scény, prvá, posedenie u veštkyni, ktorá márne hľadá čiaru života a druhá, záverečné obetovanie sa ešte pred samotným narodením s efektnými pohľadmi do maternice. Som moc rád, že pôvodný záver uzrel svetlo sveta, pretože je lepší (depresívnejší) než ten čo ponúka kino verzia. Preto za pôvodný zámer zabiť hlavnú postavu ešte pred jej narodením bez väčších okolkov siaham na plný počet, za všeobecne známy, kde sa Evan a Kayleigh iba na chodníku obchádzajú hviezdu beriem.