Paldiny

Ďalší z filmov o hľadaní sa. Nie je v ňom nič čo by sme už nevideli inde, no nechýba mu cit, únosná miera klišé a priestor pre vlastné zhodnotenie. Po konci tak môžeme polemizovať nad tým, či by chlapec pobral viac sebavedomia, našiel si legálnejší džob a partnera, na ktorého neukazujeme prstom, ak by mal po svojej pravici tak triviálnu vec - kompletnú rodinu. Obstojná dráma, herecky aj filmársky zvládnutá a to na všetkých chronologicky na seba nadväzujúcich frontoch.

Ôsma Epizóda ťažko nevyšla a ja sa ku koncu už nevládal nesmiať. Tá absurdnosť scén tu dosahuje obludných rozmerov, takže budem aj obludne spoilerovať. Dobráci chcú zničiť GPS prenasledovateľov a tak loďou prerazia druhú loď a keď už nie je čím lietať hurá do soľného dolu dokončiť načaté. Tam zlosyni strieľajú na človeka arzenálom akým by zrovnali Irak a do toho hláška: "Poďme mu pomôcť!“ a to sa odohráva v lepšej polovici filmu. Samotné dialógy vôbec nezaostávajú: stretnutie po rokoch - "Viem čo chceš povedať, mám nový účes“. Aby mi nebolo ľúto vracajú sa obľúbenci Ewokovia, tento krát v podobe operencov, párnokopytníkov a trpasličej pracovnej sily na ostrove nikoho. Tam Luke chytá ryby a dojí kravy! Leia zatiaľ pláva bez skafandra vo vesmíre. Nové postavy sa od minula nikam neposunuli (teda ak nerátame žonglovanie s kameňmi) a to platí pre všetky zastúpené kontinenty, podaktoré vedľajšie (koktavý Del Toro) iba prichádzajú a po silenom zvrate zas odchádzajú. Jedinú zaujímavú figúrku tu predstavuje Hanov synátor, ktorého vnútorná rozštiepenosť necháva na pochybách za akú stranu to chalan vlastne kope. Jeho večerné skypovania s padawankou v sebe nosia ako jediné napätie, ktoré je pre túto kapitolu skôr neznámy pojem. Tá je nanajvýš smiešna, plná podivných scén, v nich podivných rozhodnutí, topí sa v seba paródii a stratila posledný kúsok vážnosti. Najslabší SW.

Ja by to dal na štedrý deň miesto Beethovena, krajší rodinný program by ste tento rok sotva pohľadali. 50 ročná araňa žijúca so švábmi, bez vody a s démonmi v duši si na Silvestra nabije mladého zajačika. Chlapec však netuší, že spoločne s odpanením zažije noc plnú prekvapení, s telefónom v piči (nemyslím to obrazne), manželom za dverami a túžbou mať pri sebe pôrodnú bábu. Do toho krv, zvratky, sperma, skrátka rodinná idylka akej chýbal už len vianočný stromček opretý o to zasvinené umývadlo. A čo chýbalo filmu? Snáď len metalový soundtrack a vystrihnúť toho starého chmeľa, ktorí zaprasí svojimi žvástami celý úvod. Tí, čo ale máte Boha pri sebe, sa tomuto prírastku z tých najtmavších análov kinematografie radšej vyhnite.

Ten rukopis je rozpoznateľný už z družice no ja som zaspával. A mrzí to, pretože vo filme sú všetky tie klady čo sa píšu naokolo, hudba síce nie až tak výrazná ako pri Suspirii, no ústredný motív predznamenáva dačo skazené a pomáha opäť nabiť zmysly. Prekvapila prítomnosť jemného humoru, čo nijako nerušil, rovnako fakt, že sa do deja poriadne nezapojili predčítači myšlienok. A možno to nebolo na škodu, pretože som si chvíľami pripadal ako medzi Scannermi a Cronenberg predsa nie je z tých čo opisujú. Príbeh sa ale rozhodol kráčať smerom vyšetrovania a tam zvykol najčastejšie strácať tempo. Do toho sem-tam nejaká tá vražda, ale v brutálnejšom prevedení než vídame pri detektívkach a samozrejme skvelý záver so zvratom aký poteší. Najmä preto, že som mal na papieri pár mien čo by s tým mohli mať niečo dočinenia a to hlavné tam chýbalo. A síce som nepobral dôvod toľkej nenávisti voči inakosti, môžem si povedať, že to nebolo špatné len som čakal viac.

Život židovského mafiána Lanskyho nám tvorcovia podali tak ako nemali a to mozaikovito. Či bola príčinou rozsiahla látka, kde sa dôležitým obdobiam a postavám vedeli venovať len na obmedzenom priestore, preto to potrebovali zakryť, alebo skrátka filmu chceli dodať lesk originality, netuším. V každom prípade seba menšiu zaujímavú scénu kazia neustále prelety obdobiami, kde sledujeme detstvo, dopravu páleného alkoholu, pokusy o zábavný priemysel, súd, alebo „stratu identity“, kedy už pre neho nie je na zemi miesto. Táto látka si zaslúžila lepšie spracovanie, lepších hercov (zapamätania hodný bol len Luciano), oceňujem tak iba výber témy a dobové zobrazenie. Jedna z tých slabších mafiánok.

Miestami som sa tam brodil ako ekonomickou rubrikou v Hospodárskych novinách. Film si vážne vyžaduje pozornosť a byť doma v bankových termínoch a hypotekárnych úveroch je veľkou výhodou. Tvorcovia našťastie mysleli aj na obyčajný ľud a keď sa to najviac žiadalo použili bežné príklady, ktorými pomohli pochopiť zmeny nálad ústredných postáv. Trochu mi neladil len pohŕdavý a neobjektívny postoj zo záveru, kedy majú tvorcovia potrebu vnucovať svoj názor a nenechajú diváka si ho utvoriť sám. Som rád za to, že som aspoň trochu pochopil čože sa to v roku 2008 stalo a po filme by sa nebránil ani pokračovaniu z gréckych končín. S burzou ale ako doteraz, kamoši z nás skrátka nebudú.

Tá téma vôbec nie je nosná a popravde ma sklamala. Teda minimálne som očakával, že sa cez onú udalosť prenesieme a zvyšnú hodinu a pol budem žasnúť nad ďalšími zápletkami čo život ani nevymyslí. Ale to by si scenárista zo mňa nemohol spraviť dobrý deň a nepopísať len kratučkú kapitolu života postáv. Na druhú stranu je omedzený priestor vyplnený na sto percent. Flashbackami sa zoznamujeme s minulosťou smútiacich a v prítomnosti s ich nejasnou budúcnosťou. Herci sú skvelí, najmä nepredvídateľný Affleck, s ktorým by som na pivo nešiel i keď ma jeho komunikácia so ženami neskutočne bavila. Film ale nemá vyslovene silné scény a obávam sa, že za pár dní ani miesto v mojej pamäti.

Súhlasím, oplatí sa počkať. Film je takou návštevou u starých známych, hlavne si nepokaziť renomé, tváriť sa bezstarostne a vtipkovať (a rozprávať!) za každú cenu. Lenže ako sa minú všetky témy, väčšinou neskoro večer, alebo pri rannej kávičke, začínate rozpoznávať čo boli vtípky a čo malo hlbší koreň. Tí, s ktorými ste sa minulú noc bavili rázom hľadáte spoločnú tému, vychádzajú na povrch škriepky a maska pred svetom začína byť viac priesvitnou, takže aj optimálna domácnosť sa už nemusí javiť v takých ružových farbách. Film Ploty je najmä o bežných ľuďoch, akí nie sú vyslovene zlí či dobrí, sú to ľudia s chybami, ktorí vychádzajú buď z prežitého, alebo sú ešte len plní snov a očakávaní. Zaujímavý prírastok do kolónky dráma aký neprináša jednoznačné odpovede a aký si našiel svoje útočisko v skvelých protagonistoch a vyspelej réžii.

Luc Besson nám skrátil toľko odkladaný návrat na Pandoru a mne sa jeho vízia páči. Je tu k videniu hromada zaujímavých tvorov, o ktorých by som sa chcel dozvedieť viac a ktorým by hexalógia nemusela byť cudzia. Ľudskí hrdinovia sú predsa len tí, ktorým sa dej venuje podrobnejšie, teda ich rodiacemu sa vzťahu a ostatných väčšinou iba pozdravíme a putujeme zas o dom ďalej. Pozdávala sa mi myšlienka spolupatričnosti toľkých rás, nepobral som čím bola toľko nebezpečná pre Zemeguľu a akceptoval posolstvo o chamtivosti a schopnosti odpustenia. Luc si navyše postrážil vizuál (nádherná planéta perál), tiež kasting ústredného páru, ktorému stačí na seba ironicky pomrkávať. Čo už nestačilo bol odfláknutý marketing, aký zrejme zazdil myšlienku preskúmať svety dôkladnejšie. Ak by sa to predsa podarilo už prosím bez popových hviezd.

15. storočie v Británii vyzeralo z pohľadu Čiernej zmije sakramentsky príťažlivo. Máme tu kráľovskú rodinu, venkovskú spodinu, boj o moc, boj o pôdu, škriepky s kresťanstvom a politicky nekorektné sobáše. Diel-dva si dosť možno budete zvykať na atypickú zmesku toho najsuchšieho britsko-britského humoru, aby ste zhruba od polovice prvej série mohli nasávať chytro napísané dialógy s množstvom vtipných situácii a vydarených gagov. Milovníci tohto typu či ateisti majú samozrejme na ružiach ustlané, tých druhých, ak neukrižuje scéna s bufetom kresťanských predmetov, tak diel s upaľovaním čarodejníc určite. Pre mňa najlepšou epizódou zostáva "Vousy španělské královny". Čomu sa ale vyhnite je starý Nova dabing, teda ak si nechcete princa Edmunda rozhnevať hneď na začiatku. Predsa len citovaný preklad troch dabérov s potlačeným zvukom originálu na atraktivite nepridá. Po dvoch dieloch som to našťastie napravil opakovanou projekciou s novo-vydaným dabingom z roku 2008, ktorý až na jeden otáznik obstojí. Z akýchsi podivných príčin má totiž sprehádzané diely v poradí (1,4,3,2,5,6), takže pokiaľ sa nestretnete s originálnou zvukovou stopou, nenechajte sa týmto prešľapom zmiasť. Zmija sa s druhou sériou posunula o rovnú storočnicu vpred, aby nemalou mierou poškádlila dvor kráľovnej Elizabeth. A že jej to sakra sluší ukáže hneď prvé stretnutie. Rowan priostril, stáva sa sarkastickou sebavedomou sviňou, pardon zmijou, ktorá svojim presvedčivým prejavom zatieni nejedného, inak skvele hrajúceho kolegu. Vracia sa neodmysliteľná súčasť Edmundovych poskokov na čele s ešte (s)prostejším Bodrickom a štvorpercentne nevyrovnaným Percym. Prvé epizódy príjemne bavia dialógovými prestrelkami, aby od tretej s podtitulom "Brambora“ nabrala séria deštrukčné tempo, ktoré vydrží bez vážnejších zakopnutí až do konca. Práve „námornícku“ Bramboru považujem za najsilnejší diel s najlepšou epizódnou roličkou kapitána Ruma, výbornými scenáristickými nápadmi a vypointovanými vtipmi. Pre mňa najrýdzejšie obdobie Čiernej zmije plné satirického výsmechu doby aj keď potitulková scéna poslednej časti bola z môjho pohľadu zbytočná. Tretí Black Adder mal náročnú úlohu a to udržať krok s excelentnou druhou sériou. Dejstvo sa posunulo do ranného veku 19. storočia na panstvo Princa Regenta. Už vkusná úvodná znelka navodí do nálady kultivovanej doby honosných sídel, elegantných kostýmov a afektovanej spoločnosti. Samotná postava princa v podaní Hugha Laurieho častokrát irituje afektom a hlúposťou. O to viac poteší fackovací (neprekladať do angličtiny prosím) záverečný diel, kde si s Čiernou zmijou vymenia úlohy. Ešteže má seriál skvelého Rowana Atkinsona, ktorý dá svojim ostrovtipom znovu zabrať domácej kultúre, rovnako sluhovi Bodrickovi či odvekým rivalom zo Škótska a Francúzska. Po rozbiehacích úvodných epizódach je práve tá tretia s Francúzskou inváziou vôbec najlepšou, čo séria ponúka. Úvodná spŕška hlášok z baru ma totálne odrovnala, nehovoriac o scéne, v ktorej naštartovaná Zmija odkopne okoloidúcu mačku. V kocke hodnotím toto obdobie za vydarené, má veľmi silné diely (3,4,6) a pár vysoko nadpriemerných, ktorým to kazí iba redší výskyt vtipných momentov. Medzi treťou a štvrtou sezónou prišli hneď dva pozdravy od Zmijáka. Mini epizódka Roky kavalérie zo 17.storočia predstavuje Lorda Čiernu Zmiju a jeho snahu ukryť kráľa Charlesa I. pred šibenicou, aspoň tak sa to spočiatku javilo. Vzhľadom na krátku minutáž nie je čas na zbytočné odbočky, čím sa od prvej minúty spustí lavína gagov. Zmiják ako vzdialený bratranec D´artagnana nešetrí ostrovtipom, verný Boldrick tupými pripomienkami a kráľ svojou šušlavo neodolateľnou galantnosťou. Škoda len, že si námet neukradol viac než štvrťhodinový štek. Takto podaktoré tváre dostanú menej priestoru, ako by si zaslúžili. Oliver Cromwell prahnúci po hlave kráľa, by o tom vedel hovoriť svoje. Druhý z kraťasov si zobral na paškál čas radosti, splnených prianí a srdečného obdarovávania, no aspoň tak nás to učili. Dobráka Zmiju, čoby najláskavejšieho človeka Anglicka 19.storočia, určite tiež, čo pohladí po duši nejednu veriacu ovečku. Zlom prichádza s nástupom ožralého Ducha Vianoc, ktorý vyzerá ako keby vyšiel z priľahlých lesov Rockfordu, aby nechtiac vykecal, čo za čísla boli Edmundovi predkovia. Príbehovo pestrý diel ukazuje Čiernu Zmiju v rôznych obdobiach. Čoby chlapík s veľkým srdcom je viac zaujímavá ako zábavná kapitola. Zmiják by síce daroval aj poslednú obličku, ale genetické predispozície začínajúce ostrým jazykom a končiace šibalským pohľadom našťastie nezaprie. Príbehové odbočky do obdobia druhej, tretej a neexistujúcej futuristickej série sú osviežujúce a dajú zaspomínať na staré známe postavy v nových zápletkách. Tie však nedostanú toľko priestoru, aby slušná kadencia fórov hrala na pevnejších základoch a bola údernejšou. Najmenej zábavný je asi výlet do budúcnosti v rytme Gordona F, ktorý v zámerne gýčovom podaní nekladie ani tak dôraz na vtip ako na výslednú pointu. So záverečným prezretím "zlosynom chutí život viac“ však vianočné koledy dosahujú nového rozmeru a po humornej stránke naberajú na červených obrátkach. Boldrick, darmožráči, každý si príde na svoje. 4.séria je najnebezpečnejšou náložou od dôb kráľovnej Elizabeth. Zmiják tu predstavuje kapitána zákopovej jednotky, ktorého cieľom nie je sa stať vojnovým hrdinom, ale čo najrýchlejšie z vojnového frontu zmiznúť. Jeho priami podriadení mu to čakanie spríjemňujú po svojom a vo väčšej miere, než tomu bolo v minulých dekádach. Prosťáčik Bodrick je úžasný ako zvyčajne, poručík Hugh Larrie už nepôsobí otravne, ba dokonca nabral na sympatiách. Po absencii v tretej rade sa vracia Percy v koži svojrázneho generálovho poskoka Darlinga, ktorého priezvisko vyznie vtipnejšie v angličtine, a preto sa v dabingovej verzii hneď niekoľko fórov s ním stráca. Hlavnou hviezdou je znovu sarkastický Edmund, ktorý nič nestratil na svojom intelekte, snobskej povahe a suchom humore, s ktorým aj poprava nežného pohlavia vyznie komicky. Otváracia epizóda je tradične zoznamovacia, záverečná zas rozlúčková, ale čo sa deje medzi tým je explózia vyšperkovaných dialógov a ostrej satiry na armádne zmýšľanie a slepý patriotizmus. Neminie nás ani konfrontácia možno najvýraznejších komikov storočia Atkinson - Chaplin a vôbec najlepšia epizóda Vojenský Lazaret s nepredvídateľným rozuzlením a najväčším objemom vtipu na meter štvorcový. Jediné čo touto kapitolou života Edmunda obťažovalo bol neprirodzene výrazný smiech publika. Ach, keby sa dal vo všetkých sitkomoch vypnúť. Po štvrtej sérii si vypočujeme "Mám vychytralý plán pane“ ešte raz. Bestian sa s Baldrickom nechtiac vrátia v čase, aby sa zmocnili starých predmetov a popritom ovplyvnili tok dejín. Epizóda je na polhodinovú minutáž doslova nabitá nápadmi a venuje sa všetkým pre Britániu dôležitým obdobiam, ktoré Zmiják nestihol v seriále navštíviť. A či už zdecimuje Robina Hooda, odkloní Shakespeara na inú kariéru, alebo zničí vlastnú menu, ide len o zlomok toho, čo tento špeciál ponúka. Vskutku mi chýbala už len facka Johnovi Lennonovi počas duetu s uvrieskanou Yoko Ono. Hotový gejzír narážok a zbesilého tempa takmer dokonale zamaskuje jedinú slabinu a tá prichádza s hlavnou postavou. Zostáva tak veľkým paradoxom, že pri všetkých tých historických premenách zistíte, že tou najväčšou prešiel samotný Zmiják. Stále si uťahuje z Boldricka a má kopu nápadov ako prísť k bohatstvu, ale zo slovníka vypustil tie najcennejšie, toľko typické, uštipačné a neprirodzene dlhé prirovnania. To je asi jediná chybička krásy, na ktorú dočista zabudnete s jedným z najsilnejších záverov vôbec. Pri finálnej scéne a zasadnutím na trón (verte že to nie je spoiler) už len cítite zaslúžené zadosťučinenie po všetkom tej smole a odstrkovaní ústredného dua. Pár slov ku kauze dabing: áno, vypadol nahratý smiech, áno, je znesiteľnejší ako príšernosť z Novy, ale zároveň nie, nie je tak dobrý ako ten z roku 2008. Keď si to ale preložím, môžeme byť len radi, čím je viac mrších dabingov, tým bude národ jazyka znalejší. Tak a môžeme rekapitulovať. Zábavná jazda začala za kráľa Richarda IV. pomerne nesmelo, no kdesi v polovici 16. storočia chytila závratné tempo, s akým vytrvala až do konca 1. svetovej vojny. A že nikdy nevznikla V. séria zaoberajúca sa liverpoolskym fenoménom? Tento bôľ aspoň z časti zahojí prítomnosť troch bonusových epizód, kde sa cestuje do dinosaurích liet, spomína na mušketierov či spievajú vianočné koledy. A najlepšie na všetkom aj tak je, že sa dá seriál s odstupom času schuti pripomenúť. Veď prečo nie, Atkinson za 27 epizód dodal svojej arogantnej a pomstychtivej postave nepriestrelnú osobnosť, aká je toľko odlišná od tej Beanovskej a pritom sú obe rovnako funkčné, len so zásadným rozdielom. Zatiaľ čo je postava Beana pre každého, Zmija len pre určitú divácku obec.