Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (1 530)

plakát

Maniac Cop III - Odznak mlčení (1992) 

Na oboch stranách stoja dva pevné piliere, detektív McKinney a Maniak Cordell, ostatné medzi nimi už pokrivkáva. Dejovo je to najmä nevýrazný miš-maš, ktorý pracuje s viacero náčrtmi aké sa snaží na konci zlepiť dohromady. Preto tu máme kúzla woodoo čo nám kriesia mŕtvych, prašivých novinárov modliacich sa za štvoritú vraždu a najlepšie spachlenú dieťaťom, ďalej skorumpovanú políciu, skorumpovaných lekárov, smiešne zákony (zabil som si obhajcu.. Neboj, pridelia ti nového a zdarma) a neuveríte možno zostane priestor aj na manželský sľub. Akcie už pomenej, ale keď priľahnú prsty na spúšť, nohy na pedál, alebo sa nám špekáčik rozhodne vykonať údržbu nemocničných spotrebičov, film dostáva staré grády. Spracovanie sa rovnako nerovná lacnote a čierny humor miestami zahrá prvé husle, len už ten ťah na bránu nie je tak priamočiary ako predtým. V porovnaní s predchodcami určite slabší, no v konečnom dôsledku nie zas tak špatný prírastok.

plakát

Maniac Cop 2 (1990) 

Porovnateľne vydarené a určite drahšie než originál. Všetko čo sa deje na cestách, kde kolesá či ich disky lížu asfalt je lahôdkovo natočené, zostrihané, explozívne. Do tempa naháňačkám buši rezká muzika a ja rád zabúdam na zbytočné opakovačky scén, ktoré mám ešte v čerstvej pamäti z prvého dielu. Rovnako fandím Maniakovi pri záslužnej činnosti, a tedy eliminácii tej blonďatej hysterky, nehovoriac o vybielení fízlovskej stanice či záverečnom rušení amnestií. Pozdával sa mi aj nový vyšetrovateľ, škoda len toho, že sa zas moc nemal do detailnejšieho rozboru prípadu. Čo už sa pozdávalo menej bolo odstránenie Bruca ešte vo fázach, kedy som sa ani nestačil naladiť na nový dej. Ten sa mi nakoniec začal prihovárať až v momente, keď som pochopil, čo to malo za zmysel sa spájať s bračekmi od fachu. Spočítané, vydelené, spokojnosť.

plakát

Maniac Cop (1988) 

Slušná thrillerová záležitosť, ktorá sa temnou atmoškou blíži k Stalloneho Cobre a posolstvom vlastne tiež. Prstom poukazuje na nerovný právny systém čo pod rúškom spravodlivosti nepriamo prikladá do pahreby zločinu. To je aj prípad chlapíka, ktorý sa stáva Harvey Dentom New Yorku a zároveň jeho postrachom. V uniforme strážcu zákona vyvoláva tú správnu paniku a strach z tých čo majú predstavovať poriadok. Zároveň sa podozrenia kotúľajú na hlavy tých, ktorí nemajú zrovna po ruke vhodné aliby. Žiadnu Sedmičku ale nečakajte, film si kráča jednoduchšou cestou, preto nekladie dôraz na prepracovanejšie zákutia vyšetrovacej časti, skôr sú mu blízke násilné scény, nervozita z očakávaného prvého nahliadnutia do tváre Maniac Copa či očistenia mena smoliara Jacka Forresta v netradične vážnom podaní Bruce Campbella. V kocke teda nenáročný kúsok pre publikum, ktoré stále nezanevrelo na kúzlo filmov z onej doby.

plakát

Červená želva (2016) 

Poetická nádhera aká pohladí po duši, teda pokiaľ jej to dovolíte.

plakát

Roj (1978) 

Tá vata je pri 156 minútovej verzii citeľná, dej sa zbytočne venuje malým príbehom obyvateľstva mestečka, ktoré nemajú pre hlavnú linku seba menší prínos. Verím, že kratší zostrih je na tom o mnoho lepšie, len ho nemám odskúšaný. Bez týchto odbočiek je The Swarm solídny a najmä zručne natočený zvierací horor s prvkami katastrofického filmu, pri ktorom cítiť vyšší rozpočet a prítomnosť hereckej, skladateľskej aj trikovej elity. Niekoľko včelích útokov je silne intenzívnych a najmä brutálnych, nešetrí sa detskými obeťami, len na tom mejkape po uštipnutí mohli maskéri viac popracovať. Drsné sú aj metódy hľadania vakcíny, kedy vedci skúšajú protilátky na vlastných telách, potešili tiež ostré výmeny medzi entomológom a generálom a hromada neúspešných pokusov, ktoré vedú k nečakanému rozuzleniu. V týchto momentoch napätie pracuje na plné obrátky a iskrí to až na pôdu. Doma som sa cítil aj pri akčnom inferne, kedy veda kráča stranou a k slovu sa dostáva armáda s plameňometmi. Slušná práca a slabšie 4*, nabudúce už ale siahnem po kratšej verzii.

plakát

28 dní poté (2002) 

Už dlho ma žiaden film tak nezničil ako tento. Človeku až napadá absurdná teória, že šlo pôvodne o šesťdielnu minisériu, ktorú nešetrne zostrihali do jedného celovečerňáku. Prvá epizóda končí s titulkami, infikované opice prenášajú nákazu, prečo ich ľudia infikovali sa nedozvieme. Druhá časť sa venuje chalaniskovi čo sa prebúdza ako Milla v Resident Evil, čaká ho vyľudnený Londýn a dvaja ďalší preživší. Trojka do deja pozýva rodinku, ktorá už 10 dní čaká na dážď, aby sa mohla osprchovať. Číslo 4, tlupa armádnych hovád si chce vrznúť, lebo im to veliteľ povolí. 5. diel, hlavná postava sa mení v predátora. Poltucet zakončujeme so záchranným transparentom ušitým na šijacom stroji. Maximálna roztrieštenosť a myšlienkova bezradnosť, ktorá neponúka nič hororové, atmosféra, gradácia žiadna, ľakačky žiadne, experimentálna hudba bije do uší, chovanie postáv idiotské (do tmavého tunela nevkročím, do tmavej benzínky už áno // v jeden deň sú mi všetci ľahostajní v druhý plačem, že niekomu zomrel otčím) a tá armádna grotesknosť je epizóda sama o sebe. Film ma zhnusil, unudil, otrávil a už nikdy ho nechcem vidieť. Nutné dodať, že jeho pokračovanie je ale svetelné roky pred ním.

plakát

28 týdnů poté (2007) 

Pôsobivá zombíčina, ktorej akurát nesluší ten neustále sa vracajúci a zvracajúci tatko. Jeho príbeh mal skončiť s prechodom na druhú stranu. Rovnako si myslím aj príbeh samotný titulkami. Či chceme vidieť ešte Paríž po 28 mesiacoch?

plakát

Království pavouků (1977) 

Pravda, pre arachnofóbikov hotová smrť, pre ostatných najmä výborný horor, z ktorého sa budete striasať od hrôzy a pavúkov, alebo od hrôzy z pavúkov, ako chcete. Tých je tu požehnane a určite nejde o žiadne atrapy, ale o osem nohú agresívnu armádu tarantúl čo si dáva na obed dobytok, na olovrant potkana, večer koňa a ráno, keď už nič nezostalo, chudáka človeka. A keďže tých potvoriek je na tisíce, jedna obeť stačiť nebude. Zaujala hudba, čo sa stará o 50% napätia a zimomriavok, tiež odvaha postáv, ktoré sa neboja vysoko jedovatých chlpáčov chytať do rúk. Zvlášť oceňujem skvelé post-apokalyptické vyvrcholenie s ignorujúcimi médiami aké sa ku globálnemu problému postavilo tradične ľudsky, a teda karanténou, ktorú treba ohradiť, odstrániť, na ktorú treba zabudnúť. Šikovne zapracovaná kritika nás ignorantov.

plakát

Crime Story (1986) (TV film) 

Že ide o TV film je zásadná informácia, takže chlapík môže mať čisto bielu košeľu, iný do neho vyprázdni polovicu zásobníku a košeľa zostáva biela. Aj napriek tomuto deficitu, režisér na ňom dokázal zanechať stopu, drsné praktiky polície sa miesia s drsnejšími praktikami gangstrov a tých zaujímajú len trblietajúce sa veci a tučný zisk z nich. Drsní sú tu aj štamgasti, pričom jednému z nich napadne, že by bolo fajn si hodiť v bare sekerou. Herecky je to ale nevýrazné, celkovo sa toho moc neudeje, akcia prítomná iba na začiatku a v prvoplánovom finále, kde lumpovi prepne v šedej kôre mozgovej. Pochválim aspoň hudbu, tá nás počastuje rock´n´rollom i známymi dobovými nahrávkami.

Reklama

Reklama