Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (1 530)

plakát

...a spravedlnost pro všechny (1979) 

S právnikmi je to zložité, jedni obhajujú nevinných, druhí vinných, ibaže klaďasi nie sú ani tí kladní, nakoľko hneď s budúcim prípadom si s padúchmi role vymenia. So zákonmi? S tými je to zložité, vedia vás kvôli rozbitému svetlu na aute pri zlom zoskupení hviezd, pokojne strčiť na dva roky za mreže medzi domáce pečivo a prítulných zabijakov. A so sudcami? Aj s týmito pánmi zákona je to zložité, keď zrovna neobedujú na rímse s trčiacimi nohami nad hlavami okoloidúcich, tak na pánskych toaletách oblizujú hlaveň pušky, aby poobede na to v taláre rozhodovali o stovkách osudov. Cítite v tom iróniu? Film ponúka aj tú, ale hlavne ponúka kvalitný príbeh plný hercov, ktorým veríte každý pohyb, každú frázu, skvelý scenár s nepredvídateľnými rozuzleniami jednotlivých prípadov, tiež dopady na odsúdených a občas aj právnych zástupcov vtedy, keď zavetria pocit zodpovednosti. Rovnako si z neho odnesiete slušnú pachuť z nastavených procesov, aké šablónovito triedia zloduchov a tých druhých bez nejakej ľudskej zložky. Nech sa páči, lepší film z právnického prostredia už asi nebude.

plakát

10 000 př. n. l. (2008) 

Kravina obludných rozmerov a to aj na Emmericha. Herci od reklám na Adidas zobrali do rúk oštepy, aby sa vydali po stopách lovcov, ktorých vzali do otroctva. Zdá sa Vám to absurdné ? Ak nie, tak pokračujem. Cestu im skrížia prerastené vtáky, šablozubý tiger, s ktorým sa ale spriatelia a rovnako ďalšie kmene, ktoré sa s nimi spriatelia, pretože sa oni priatelia s tigrom. Stále nič ? Vyvrcholenie prináša Vyvolenému silu zjednotiť nielen všetkých otrokov, ale tiež mamutov, ktoré sa spoločne vzbúria voči faraónovi a aby toho nebolo málo sám menovaný prinavráti život čerstvo usmrtenej láske, ktorá nakoniec so šípom v chrbte odíde po vlastných. Pýtate sa prečo nemohla zomrieť ? Pretože nosila meno "Prísľub života". Znie to ako komédia, lenže nie je tomu tak, všetko na plátne je myslené smrteľne vážne a aj vďaka tomu získava 10 000 BC korunu pre najhlúpejší film poslednej dekády. Ešte aj tie triky za moc nestáli.

plakát

12 opic (1995) 

Počas úvodnej hodiny ma možno tucetkrát prepadla myšlienka či Opičky predčasne nevypnúť. Hoci sú herci v svojich úlohách presvedčiví, samotné vyznenie ťažkej schizofrénie čo robí bláznov nielen z tých na plátne mi celkom nesadlo. V komplikovanom rozprávaní som sa ako topiaci chytal každej slamky, mozgové závity nechal pracovať naplno, aby prišlo na veľké finále a ja v ňom necítil vôbec nič. Dvanásť opíc je jeden z tých filmov čo žadonia o ďalšie pozretia, len ja si nimi nie som istý. Na adresu Bruca Willisa, som rád, že po pár experimentoch zanevrel na áčkovú ligu.

plakát

12 úkolů pro Asterixe (1976) 

Spoileroidné!! Už úvodný prológ predznamenáva, že táto kapitola bude iná udalosť. Tým, ktorí navštívili Paríž nezostane jedno oko suché už s prvým fórikom z čistých krásnych lesov, nezainteresovaným určite tiež, potom, čo vás uvidia sa nadšene hlásiť po výzve rozprávača a v momente, čo sa premelie prvá mela a padne vtípok na adresu Herkula, vás majú omotaného okolo prsta úplne, teda pokiaľ nie ste z mramoru. A to prešlo moji milí 10 minút! Tá pravá kadencia má ešte ale len prísť, a preto bez zbytočných slov Cézar rozdáva "polobohom“ po tucte úloh a vy si môžete pripraviť vreckovky. Tie na vás vybafnú s takou vervou (úlohy, nie vreckovky), že neveríte s akou energiou, nápaditosťou a eleganciou dokážu tvorcovia pracovať. BEH a HOD OŠTEPOM - bomba, ZÁPASNÍK - dá spomenúť na prvé dobrodružstvo, kde víťazí rozum nad svalmi. OSTROV ROZKOŠE - až na zbytočne dlhý tanček skvelý a najmä pravdivý. HYPNOTIZÉR - zásah, U KUCHÁRA - moja osobná topka, kde ma Obelix s hláškou o predjedle uzemnil, že som chvíľu nebol schopný vnímať dianie. Ďalej JASKYŇA S BEŠTIOU - neškodná, ale pripraví pôdu pre absolútny vrchol s príchodom ZA BYROKRATMI. Tam sa to rozbesní do kolosálnych rozmerov a ak navyše pracujete v podobnom fachu nekontrolujete smiech, jednoznačne najprepracovanejšia a najvtipnejšia skúška s akou mohli pokojne skončiť. Lenže do konca zostávalo ešte necelých tridsať minút a na papieri štyri skúšky. Nasledujúce NEVIDITEĽNÉ ĽANO - podobne ako jaskyňa s beštiou z kategórie neškodných, HORA S HÁDANKÁROM - nedotiahnutá, čakal som zapojenie mozgu, nie reklamu. PLÁŇ MŔTVYCH BOJOVNíKOV - iba variácia na spomínanú jaskyňu. A CIRKUS V KOLOSEU mi prišiel vyslovene slabý. Keď to spriemerujem po školsky dvojka, čo tunajšie tabuľky násobia dvomi takže s čistým svedomím siaham po štyroch hviezdach a pevne dúfajúc po ďalšom dobrodružstve, ktoré to ešte viac zdvihne.

plakát

13 hodin: Tajní vojáci z Benghází (2016) 

Rýdzo rýdzi priemer v akom americkí odpadlíci krvopotne bránia najskôr vlastný konzulát, neskôr základňu. Príbeh netreba očakávať, je to “len“ vykreslenie situácie v krajine, o ktorej som doteraz vedel maximálne jej hlavné mesto a kontinent na akom sídli. Bay poukazuje na americký zlozvyk robenia poriadkov v obývačke iných, využíva pri tom ironický slovník (dialógy), ironické obrazy (miestni obyvatelia akých sa vojna zo zvyku už ani netýka), lenže sa nevyhne monotónnosti. Tou na prekvapenie trpí akčná stránka, ktorá začína po pol hodine a končí s titulkami. Lenže neprinesie žiadny moment čo by utkvel v pamäti, miestami sa nevyhne chaotickému priebehu. S osadenstvom rovnako nevýrazné. Všetci sú tu zarastení, sarkasticky sa vyjadrujúci páni vo veku + -10 rokov, s malým náčrtom ich osobných životov. Toho výsledkom je, že ich mám od seba problém odlíšiť a to jak v boji tak pri venovanom memoriáli. A tam sa čaká odo mňa nejaká tá emócia. Režisér si našťastie postrážil vizuálnu prepracovanosť a úspešne sa vyhol nevhodným momentom aké jeho filmografiu občas sprevádzajú, ani ten patriotizmus nie je tak silný. Lenže tiež nepriniesol film čo by hlbšie prehovoril dnu.

plakát

2001: Vesmírná odysea (1968) 

Nádherná súhra poézie obrazu a zvuku vypovedajúca o počiatku ľudstva cez jeho rozmach až po niečo ťažko vysvetliteľné. Náročné spracovanie rozhodne nesadne každému, tí čo naň pristúpia sa stanú svedkami množstva odkazov, myšlienok a extrémne ťažkého záveru, aký musí fascinovať bez ohľadu na jeho pochopenie. Pre ľahšiu orientáciu pomôže krátky sprievodca o štyroch epizódach, čo " ľudskou " rečou zodpovie najčastejšie otázky a poukáže na drobnosti, aké ste možno ani nezachytili. Samozrejme základný vzorec nášho bytia zostáva naďalej zahalený tajomstvom, pretože niektoré otázky majú zostať nezodpovedané. Kubrick naše miesto vo vesmíre nepozná a ja tlieskam jeho interpretácii. Aj vďaka spomínanému dokumentu (vďaka za tip Melies) oceníte túto vizuálne prepracovanú delikatesu, čo sa stala nadčasovým, dodnes neprekonaným dielom. Veď len slávne Kubrickovo prehlásenie hovorí za veľa "Snímka nezískala Oscara za masky iba preto, že si porota neuvedomila, že opice na plátne sú maskovaní ľudia". K tomu vášňou štylizované zábery orientu, Kubrick miloval fotografovanie, ďalej do detailu prepracované kulisy, podpora virtuóznych klasikov, vďaka ktorým sledujeme tanec chladných neživých telies v bezváhovom stave a môžem pokračovať do nekonečna. Tomuto veľdielu skutočne niet čo vytknúť a aj oná komplikovanosť môj dojem iba posilňuje. A ak sa tiež pristihnete, že niečomu nerozumiete, nedokážete vysvetliť to či tamto a celkovo sa cítite ako v cudzej galaxii, nezúfajte, podľa slov autora predlohy Arthura C. Clarka to tak malo byť "Ak chápete 2001, zlyhali sme. Chceli sme položit viac otázok než odpovedí.". Dôležité je ponechať priestor fantázii a spraviť si svoj úsudok, vlastnú interpretáciu. Preto tiež opatrne so spomínaným pomocníkom, predsa len ide iba o ďalší z pohľadov i keď jeden z tých presvedčivých. Ak dávate prednosť komerčnejšiemu prístupu, skočte po Interstalleri, ten sa mne pre svoju doslovnosť a pokus o nastolenie pevných kontúr vesmíru nepáčil. Ak ľúbite majstrovstvo najväčších, najbližšia voľba hneď padá na Kubrickovho zarytého fanúšika z britských ostrovov s Harrisonom v hlavnej roli.

plakát

2012 (2009) 

Typický Emmerich v dobrom aj zlom. 10-minútová deštrukcia Los Angeles, zbombardovaný Yellowstone, zatopené Himaláje sú prechádzka ružovým sadom, dejová vata medzi tým zas len nezbytnou, riadne nabubrenou výplňou. Na rozdiel od 10 000 BC a Dni po tom je výhodou odľahčené poňatie, ktoré s tragikomickým vyvrcholením okopčeným z Biblie vyčarí úsmev na tvári. Od Godzilli rozhodne najzábavnejší Rolandov príspevok.

plakát

21 gramů (2003) 

Už po prvom zhliadnutí nadšenie a to aj napriek tomu, že pre plné docenenie muselo prísť na ďalšie projekcie. Iñárritu poňal látku skutočne originálne a s výsmechom do tváre chronologickému rozprávaniu diváka nešetrí a od prvej minúty servíruje mozaiku scén vytvárajúci jeden zdanlivo neuveriteľný príbeh. Ten potvrdzuje, že láska skutočne nejde cez žalúdok a prehliadkou jedinečných hereckých výkonov pomaly vedie k zodpovedaniu otázky všetkých otázok. A teda akú má vlastne váhu tých 21 gramov.

plakát

28 dní poté (2002) 

Už dlho ma žiaden film tak nezničil ako tento. Človeku až napadá absurdná teória, že šlo pôvodne o šesťdielnu minisériu, ktorú nešetrne zostrihali do jedného celovečerňáku. Prvá epizóda končí s titulkami, infikované opice prenášajú nákazu, prečo ich ľudia infikovali sa nedozvieme. Druhá časť sa venuje chalaniskovi čo sa prebúdza ako Milla v Resident Evil, čaká ho vyľudnený Londýn a dvaja ďalší preživší. Trojka do deja pozýva rodinku, ktorá už 10 dní čaká na dážď, aby sa mohla osprchovať. Číslo 4, tlupa armádnych hovád si chce vrznúť, lebo im to veliteľ povolí. 5. diel, hlavná postava sa mení v predátora. Poltucet zakončujeme so záchranným transparentom ušitým na šijacom stroji. Maximálna roztrieštenosť a myšlienkova bezradnosť, ktorá neponúka nič hororové, atmosféra, gradácia žiadna, ľakačky žiadne, experimentálna hudba bije do uší, chovanie postáv idiotské (do tmavého tunela nevkročím, do tmavej benzínky už áno // v jeden deň sú mi všetci ľahostajní v druhý plačem, že niekomu zomrel otčím) a tá armádna grotesknosť je epizóda sama o sebe. Film ma zhnusil, unudil, otrávil a už nikdy ho nechcem vidieť. Nutné dodať, že jeho pokračovanie je ale svetelné roky pred ním.

plakát

28 týdnů poté (2007) 

Pôsobivá zombíčina, ktorej akurát nesluší ten neustále sa vracajúci a zvracajúci tatko. Jeho príbeh mal skončiť s prechodom na druhú stranu. Rovnako si myslím aj príbeh samotný titulkami. Či chceme vidieť ešte Paríž po 28 mesiacoch?

Reklama

Reklama