larelay

opat raz dokaz o tom, aky je system v USA chory a zvrateny. fuj.

rozhodne sa to oplati vidiet. odporucam vsetkym milovnikom dokumentov. ale nie kvoli spracovaniu, ale kvoli samotnemu pribehu. posledne dve casti boli utrpenim, pretoze sledovat toho labilneho, choreho, preafektovaneho muza bolo na hranici unosnosti.

dokument na velmi silnu temu, ale cely cas som cakala na nejaku emociu. hlavna postava, Roy, aj napriek tomu, ze si prezil doslova peklo, je postava nesympaticka, rusiva, afektovana a vzdy, ked bol na obraze som si vravela, aby tam nebol. Prilis dlhe, prilis jednotvarne, cakala som ovela viac.

o tomto pripade som nevedela a chvalabohu. o to viac bol zazitok intenzivny. takto ma vyzerat paradny true crime dokument. fantasticky vyskladane, so zvratmi, emociami, malo to hlavu patu, vypovede oboch stran. som nadsena.

ani tomu nevenujte pozornost. bez emocii, nemalo to ani hlavu, ani patu, nulova autenticita.

pre pochopenie suvislosti, pozrite si tento dokument. true story. normalne hlava neberie, coho su ludia schopni. https://www.csfd.cz/film/1047247-umlcene-svedectvi/recenze/

5x som pri tom zaspala. Netusila som, kto je Jimmy Savile, cize som cakala dokument, ktory ma vyzuje, ale omyl. Zdlhave, nudne a hlavne, preboha, takmer tri hodiny som sa pozerala na absolutne nechutneho, odporneho zmrda, pri ktorom som mala chut vyskocit z okna. Bolo mi z neho az fyzicky zle. A vraj na vyzore nezalezi. No, kur*a, zalezi. Lebo ked je vam z niekoho zle a to este ani neviete, co bude nasledovat, tak mame malinky problemik. Chybali mi svedectva jeho obeti, policajne dokumenty, spisy, vypovede. Takto to bola oda na jedneho stareho, plesniveho uchylaka.

nebyt casti s gulickami, bolo by to za dve. opat raz velke halo pre nic.

tusim som videla uplne iny serial. takuto kolosalnu blbost som si radsej mohla nechat ujst. neverim, ze clovek, ktory ma napozeranych a precitanych dost krimi, by toto vobec dopozeral. a okrem toho, ked vam je z celeho osadenstva najsympatickejsi alkoholicky otec, asi je nieco zle. detektivne duo Yamaha mi sposobovalo mozgovu smrt. dakujem, nie. neodporucam.

kazdy pribeh stoji a pada na zaujimavosti a sympatickosti/odpudivosti postav. a v tomto pribehu najdete len ludi, ktori mne osobne akurat tak dvihali adrenalin. a nie vhodnym sposobom. vratane slizkeho pana poslanca. mohol z toho byt 90 minutovy dokument a mal by sancu. takto som to len pretrpela, lebo dokumenty zvyknem dopozerat.