Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Dokumentární
  • Animovaný
  • Krátkometrážní

Recenze (88)

plakát

Hlasitější než bomby (2015) 

Akoby sa autori nevedeli rozhodnúť, o čom tento film vlastne mal byť... o otcovi? o niektorom zo synov? o matke a ako ju vnímajú? až príliš veľa scén, veľa tém, veľa postáv... a veľká škoda, pretože predchádzajúce filmy Joachima Triera dokázali presne to, čo sa tomuto filmu nepodarilo – vyrozprávať intímny príbeh; a podať na záver (jasné/ucelené) posolstvo... toto je skôr zmätený pohľad na určité okamihy z ich života...

plakát

Jonathan Strange & Mr. Norrell (2015) (seriál) 

obsahuje spoilery. veľa spoilerov. Zadaptovať túto knihu je problém, pretože tu neide len o samotný príbeh dvoch samozvaných čarodejníkov, ktorý dokážu vykonávať praktickú mágiu v Británii počas napoleónskych vojen, ale práve o tú špecifickú atmosféru, ktorú autorka dosiahla precíznym rozprávaním ako z historickej knihy, doplneným početnými odkazy pod čiarou vysvetľujúcimi historické alebo spoločenské pozadie tohto sveta. Susanna Clarke vytvorila úžasný obraz Anglicka, ako miesta historicky zviazaného s mágiou. (mágia v tomto svete je vedný odbor so všetkým, čo k nemu patrí. Je prepracovaná a môže byť neustále rozvíjaná – či už na základe individuálnej predstavivosti čarodejníka, empiricky alebo ako výsledok podrobného štúdia doterajších poznatkov o nej z kníh (a ako málokde sa tu podarila syntéza všetkých týchto prístupov..) ..a v závere sa dostaneme až k vyextrahovanému šialenstvu vo fľaštičke!) Výsledkom je teda štandardne dobrá (alternatívna) historická adaptácia od BBC, ktorá ma určite potešila. Ale kniha je vždy lepšia! (akokoľvek otravne tá veta môže znieť..) Akoby sa tu v niektorých podstatných scénach úplne zmenil charakter Jonathana Strangea v porovnaní s jeho postavou v knihe. Je to postava s ironickým úškrnom, ktorú ale v tomto prípade až príliš často premáhajú emócie. (a to práve na miestach, kde mal pôsobiť logicky a cieľavedome, lebo Strange je postavou, ktorá napriek zanietenosti svoje emócie dokázala potlačiť do úzadia, ak pred sebou mal úlohu, ktorá stála za preskúmanie). No a potom tu je ešte aj to nešťastné rozhodnutie, v úplnom protiklade k všetkému, čo postavy Strangea & Norrella reprezentujú, že sa z neho stal teoretický čarodejník. Výrazne zmenená oproti knihe je tu aj scéna s britským kráľom, čo je škoda, lebo Strange v nej predviedol asi jedno z najpôsobivejších kúzel v celej knihe a prvýkrát v nej dokázal prekvapiť postavu čarodejného gentlemana. Dej sa sústredí výsostne na britskú vyššiu vrstvu – chýbali mi tu obrazy špinavých a zanedbaných miest (a som zvedavá, či niekedy vyjde knižné pokračovanie, ktoré sa práve v nejakom takomto svete malo odohrávať..). O to viac vynikla postava ako je John Childermass, ktorý je dominantný v každej svojej scéne. verný a spoľahlivý sluha/námorník/bývalý vreckový zlodej/čarodejník držiaci sa v úzadí, no súčasne stojaci v opozícii a napriek jeho postaveniu realizujúci svoje úlohy so značnou mierou svojvôle a nezávislosti. Sklamal ma koniec, v ktorom postavy Norrella & Stragea prenikajú do Lost Hope. To, že dokázali chápať mágiu, ktorú robia, narušilo moju predstavu, ktorú som mala pri čítaní, že boli v záverečnej časti vlastne celý čas zatvorení v knižnici (v temnote a zastavenom čase), bez toho, aby mohli na vlastné oči vidieť výsledky kúziel, ktoré v nej urobili, a bez ich vlastného vedomia tak zmenili postavenie mágie v Anglicku, a prispeli k naplneniu proroctva, ktoré kedysi predpovedal a napísal the Raven King (toho som si predstavovala tiež akosi osobitejšie, ako je to zobrazené v tejto adaptácii - aj keď toto je skôr len moja pocitová vec, ako skutočná chyba adaptácie..). V tejto minisérii ich úloha pôsobí oveľa akčnejšie, premyslenejšie a cieľavedomejšie, čo je možno dobré pre filmové rozprávanie deja, ale stratilo sa v tom práve to čaro náhody a súčasne osudovosti, ktoré som si uvedomovala v knihe. A to, že išlo celý čas o proroctvo, na ktorom sa Strange & Norrell len nevedome podieľali, keď ich mágia bola namierená iným smerom, tu musí doslovne zaznieť z úst Childermassa. No a hlavná „záporná“ postava. V tomto prípade platia podobné výhrady ako o postave Jonathana Strangea. Akoby sa tu stratil charakter celej postavy. Je to fairy (elf? škriatok?). Postava s úplne iným chápaním morálky a hodnôt ako majú ľudia. V tomto prípade pôsobí až príliš uhladene, zákerne, nahnevane, akoby zosobnenie zla.. Takmer vôbec sa tu neprejavuje jej rozmarnosť, túžba vlastniť krásne veci tu síce je, ale mám pocit, že trochu tlmená (žiadna izba preplnená najrôznejšími pokladmi nevyčísliteľnej hodnoty), jej agitovanosť alebo prestrašenosť v závere som tiež akosi výrazne nevnímala. A rozdiel medzi našim svetom a krajinou, ktorá už predstavuje Faerie tiež nie je veľmi výrazný – čo sa zobrazenia exteriérov alebo interiéru brugh-u týka.) Pôsobia ako ten istý známy svet, nie úplne iná až snová dimenzia (čo však skutočne krásne ilustrovalo atmosféru cudzieho, tajomného a osamelého miesta boli The King`s Roads – tie sa autorom veľmi, veľmi podarili ..človek má chuť sa na nich stratiť a preskúmať ich všetky možné aj nemožné tajomné zákutia) A celá linka so Stephenom Blackom... kde boli všetky tie čarovné stretnutia - na zasnežených uliciach, kde sa zastavil čas alebo v cudzine - , na ktoré ho zobral Gentleman with the Thistle-down Hair a zvuky zvonov? V tomto prípade skutočne pôsobí skôr ako nepodstatný vykonávateľ všetkého možného a nie ako jedna z najpodstatnejších postáv. Chýbala tu aj moja obľúbená hláška - Stephen had never seen a landscape so calculated to reduce the onlooker to utter despair in an instant. "This is one of your kingdoms, I suppose, sir?" he said. "My kingdoms?" exclaimed the gentleman in surprize. "Oh, no! This is Scotland!” a ešte odkaz na celkom pekné súvisiace obrázky http://www.jimkay.co.uk/concept-work-and-sketches-2/

plakát

Leviatan (2014) 

Zlé veci neprichádzajú nikdy osamote. Príbeh utlačenia jedného človeka jeho okolím až na úplné dno. Ak by sa však paralela so životom biblického Jóba nepovedala tak doslovne, ako sa len dalo, bolo by to ešte lepšie. Krásne more, krásna hudba, demolácia domu ako zo sci-fi. Len tí Rusi sú tu presne takí, ako si to človek vždy predstavuje (poľovačka, pravoslávna cirkev, zlý pop, vodka..) - a neviem, či je práve najlepšie, tento stereotyp udržiavať... akoby to bola súčasnosť zasadená do románu od Tolstoja alebo Dostojevského (veľa postáv v prelínajúcich sa príbehoch, nevera, vlaky, miestna samospráva v zapadnutých mestách, súdy, existencializmus, vodka..) - alebo možno len sa toho až tak veľa nezmenilo.

plakát

Výchozí bod (2014) 

myšlienka vychádzajúca z očí ako okien do duše. Jednoduchý (možno až naivný) film o konflikte medzi vedou a duchovnom a o pozadí ľudského bytia (o reinkarnácií, ktorej pravidlá však nepoznáme). Ian (vyznávajúci vedu a prírodné zákony ako niečo, čo sa samé ohraničuje a nepotrebuje hlbší zmysel) a Sofi (jej zaujatie mystikou, ktorá sa však môže stať len povrchnou zmäsou povier a okultizmu, respektíve jej otvorenosť k veciam, ktoré sa nedajú ľudskými zmyslami a intelektom poznať) reprezentujúci tieto protichodné náhľady na život a človeka a realizujúci túto dialektiku (prístupne pre človeka nemajúceho žiaden prehľad o koncepciách k týmto otázkam (človek, jeho podstata, zmysel existencie...)). ak však hľadáte provokatívny alebo argumentujúci film, tak tento ním určite nie je. celé je to súčasne spojené so sekvenovaním genómu červov a zastrčeným malým laboratóriom, v ktorých tisícky vedcov čakajú na ten svoj prelomový objav (téma, ktorú mám rada, takže pre mňa plus). v podstate nekonfliktný film bez výraznejšej argumentácie (aj keď záver je jednoznačným priklonením sa k tajomným spirituálnym prepojeniam duší), ktorý vyzýva (?) alebo možno len hovorí o nejakom spirituálnom something above us.... ak by išlo len o pocit, tak ten bol veľmi príjemný (zamyslenie sa nad ľudskosťou v melancholickom duchu). je tu vytvorený svet, ktorý dokáže poskytnúť dôkazy o duši človeka založené na vedeckých metódach a štatistickom pozorovaní. Ian prechádza touto cestou od vedeckého ateizmu k spiritualite založenej na dôkazoch. neviem, či tento film nejako vypovedá o „človeku dneška“, možno je to len môj zmätený pocit, ale akoby sa "človek minulosti", keď sa snažil preniknúť tajomstvami prostredníctvom vedy posunul k "človeku súčasnosti", kde je odhalenie tajomstva spojené s rozkolom s vedou (vedecká metóda je bez jasného výsledku, ale v niektorých situáciach jednoducho pravdu poznáte..) – ako to prezentuje záver filmu. zaujímavou je záverečná minúta po titulkoch, ktorá predkladá otázku, ak by existovala reinkarnácia/prepojenosť duší, ako je prezentovaná v tomto filme, do akej miery by odlišné prostredie determinovalo ľudí a ako by na nich vplývali predchádzajúce skúsenosti nachádzajúce sa za hranicami ich pamäte... na to, ako jednoducho a priamočiaro sa tento film tvári, tak dokáže predkladať skôr otázky ako odpovede. a to je možno dobre..

plakát

CBGB: Kolébka punku (2013) 

aj keď som človek, ktorý pre dobrý výber pesničiek dokáže oceniť aj strašné filmy, tak ani úžasný soundtrack nemusí z priemerného dobrého oddychového filmu urobiť parádny film. punk by si zaslúžil iný film. tá hudba a tento film mi jednoducho nesedia spolu - akoby obe zachytávali ducha inej doby.. a super pesničky by si zaslúžili byť celé – Talking Heads, Television..

plakát

Dvojník (2013) 

Dostojevského novela je o schizofrénii, ktorú priam dokonale popisuje, od počiatočnej paranoie, úzkosti s perzekučnými bludmi, po problémy rozoznávať realitu a rozhovory, ktoré človek vedie sám so sebou... film je iný... tá schizofrénia z toho nie je do očí bijúca (respektíve schizofrénia nepanuje len na úrovni duševnej choroby, ale na úrovni každodenného prežívania hrdinu, do ktorého sveta sa náhle priplietol dvojník– schizofrénia v prístupe okolia k jeho osobnosti – v ocenení práce, v nadväzovaní vzťahov - je jedno, ako sa Simon snaží, vždy zásluhy pripadnú niekomu, kto ho využije (to z knihy dosť presne zostalo..) – takže to funguje skvele aj na úrovni kritiky spoločenských pomerov a morálky panujúcej v medziľudských vzťahoch). atmosféra pripomínajúca kancelárske univerzum akoby svet ohraničený/obmedzený len sám pre seba (v podstate podobný schizofrenickej halucinácii) – v ktorom však pre Simona postupne prestáva byť miesto. neustále panuje napätie, skľúčenosť, šialenstvo... v kulisách ako z filmu od Terryho Gilliama, atmosférou a napätím v závere ako z hororu (aspoň ja si horor takto predstavujem.. možno si predstavujem zle.. ), s kafkovsky fatalistickým vyznením (a postavami – napr. polícia)... celkový pocit z filmu je vlastne fatalizmus vedúci k absolútnemu zničeniu jedného človeka, ktorý sa mu len bezmocne prizerá a nie je schopný ani pri snahe mu čeliť... a ten japonský pop (alebo čo zač boli tie pesničky) sem dokonca občas aj sedel...

plakát

Králové léta (2013) 

v každom, kto aspoň raz staval v lese doupě alebo po ňom behal s doma vyrobeným lukom, musí tento film opätovne privolať spomienky (po rokoch melancholicky zafarbené). Waldenské odídenie z civilizácie v súčasnom duchu. a príjemný nádych leta, pomalých dní..., ale prečo sa celý dom a priateľstvo postupne akoby rozpadá. jeden z pre mňa najúprimnejšie pôsobiacich filmoch o pocitoch pri dospievaní, aké som v poslednej dobe videla. osamelý človek nedokáže utiecť ani v osamelosti. a kto nechcel niekedy v živote behať po lese s mečom... alebo opustiť civilizáciu a spoločenské väzby pre slobodný život v divočine a prapôvodnom strachu.

plakát

Mrtví a neklidní (2013) 

zase raz film s príjemným soundtrackom (The National; keď zombík nemôže hovoriť, tak pustí Boba Dylana) a ako horder musím oceniť kopu starého "haraburdia" nazvláčaného v lietadle a gramofón (, čo je jedna z vecí, ktoré ma potešia kedykoľvek). prvých 5 minút je super (pripomínajú komédiu v štýle Scotta Pilgrima). potom sa to asi hodinu ťahá a ten koniec už skutočne nebol pre mňa (približujúci záber na otca, ktorý zrazu chápe svoju dcéru; záver vo fontáne, ktorý mi pripomínal Bonda alebo Hulka...). Namiesto scenára je tu za vtipné považované už to, že zombie použije nadávku (a väčšina toho dobrého bola skutočne použitá v traileri). ale ako film na odreagovanie je to fajn.

plakát

Pěna dní (2013) 

obsahuje SPOILERY. toto je príbeh o umierení v pokriveno-zaguľatenom surrealistickom svete. príbeh pravej lásky v prostredí plnom násilia. postupný prechod k čierno-bielej a záverečných 20 minút je pre mňa neskutočne silných. len emocionálne ma tento film trochu minul.. a hlavné postavy v knihe majú tak okolo 20 rokov, pričom tu ide už o ľudí s istým stupňom životných skúseností, takže tá bezhlavá zamilovanosť z prvej polovice je trochu ťažšie uveriteľná. Gondry/Vian tu vytvára svet neriadiaci sa pravidlami/konvenciami - či už z pohľadu zákonitostí fungovania sveta (útek pred tieňom) alebo spoločnosti ...televízor sa zrazil s rúrou a Guffe sa upiekol... a parádne na tomto filme je to, že je doslovný (veci sú tu vždy zobrazené ako veci a nie len ako pocit, ktorý občas máte pri čítaní kníh. (v pľúcach rastie lekno - tak ho tu samozrejme ukážu - všetko tu má konkrétny hmatateľný tvar - tak typické pre Gondryho (a nápaditosť pomaly v každom detaile pri ňom asi ani netreba spomínať, keďže ide už dá sa povedať o samozrejmosť.) Navyše je tu úžasne zobrazená závislosť - v tomto prípade na Partreovi – v záverečných scénach s Chickom, pokuse o okradnutie najlepšieho priateľa, prinútenie priateľky ku krajnému riešeniu (ako inak v súlade s kultúrou plnou násilia prítomnou v tomto filme), zabúdanie na všetko okolo...; a tie kvapky v tomto filme, ktorými si do očí dávkujeme literatúru!

plakát

Před půlnocí (2013) 

--obsahuje spoilery-- pocity absolútne realisticky zodpovedajúce životu. a veľmi osobný a súčasne univerzálny film. skutočne vidno, že na scenári pracovalo viacero ľudí a je tu presne vyjadrená mužská a ženská perspektíva, postoje a dokonca aj správanie v príslušných situáciách. ide rozhodne o jednu z najlepších časozberných filmových serií aké boli natočené (v tomto smere som nesmierne zvedavá na Linklaterov dlhoročný projekt Boyhood, len čakanie na neho skutočne vyžaduje trpezlivosť(podobne ako na ďalšie diely tejto trilógie)). s odstupom času nesledujeme len zmeny, ktorými prešli postavy, ale sledujeme aj zmenené pôsobenie samotných filmov. človek si porovná, aký film spravila hlavná trojica pred 18 rokmi, keď mali 20 a niečo - a vidíte ten rozdiel - bolo to romantické, osudové, prežívané s ľahkosťou, ktorú prináša náhoda. pred 9 rokmi - angažované, viac praktické a obaja hlavní predstavitelia sa snažia udržať si určitý nadhľad skúseností. a v súčasnosti. dvaja ľudia zvyknutí na svoj život sprevádzaný hádkami, výčitkami, zatrpknutím... tentokrát v tom nepoznávam seba, ale svojich rodičov. a rozmýšľate, či sú vo vašom okolí manželské páry vo veku postáv tohto filmu, ktoré sú skutočne šťastné (, či zdanlivá spokojnosť nie je podobným predstieraním ako záver tohto filmu - alebo že by predstieranie bolo jediným spôsobom, ako prejsť životom?) ... a mám strach, ako by asi vyzeral môj list môjmu 40-ročnému ja...

Ovládací panel
2 body