Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Horor
  • Krimi

Recenze (165)

plakát

Jeanne Dielmanová, Obchodní nábřeží 23, 1080 Brusel (1975) 

Akonáhle sa tento film objavil na čele rebríčka magazínu Sight and Sound, vedel som, že si ho musím v najbližšej dobe pozrieť. Čo ma na filme najviac zaujalo, je mizanscéna, ktorá je akoby ďalšou postavou filmu. Dej sa dohráva väčšinou v jednom byte, ale jednotlivé izby sú riešené takým spôsobom, že divák na tú farebnú škálu tak skoro nezabudne. Aj takéto rozhodnutia dokážu urobiť z diela filmovú klasiku. Príbeh sleduje tri dni v živote hlavnej hrdinky, ktorá zdieľa život v jednom byte so synom. Väčšinou sú ukazované len situácie typické pre život ženy v domácnosti ako chystanie jedla či upratovanie. Na živobytie si zarába ako prostitútka v domácnosti, to aj vidíme, keď každý deň prijíma mužských zákazníkov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že jednotlivé dni sú rovnaké, no nie je to tak, to, že sa s hlavnou hrdinkou niečo deje, vidíme na malých odchýlkach, ktoré narušujú jej rutinu, až to tragického vyvrcholenia tretieho dňa. Môžeme nadávať na vražednú dĺžku filmu, ktorý má takmer tri a pol hodiny, no ja budem tvrdiť, že si ho treba pozrieť, lebo je tam mnoho zaujímavých situácií a filmárskych riešení. Povedal by som, že Jeanne Dielman je zaujímavým príspevkom do žánru pomalého kina.

plakát

Marlina, vražedkyně ve čtyřech aktech (2017) 

Videl som len málo indonézskych filmov, a keďže mi Marlina dlho ležala na disku, neváhal som a zaradil som si ju do tohtoročnej tour. Navyše mám rád filmy o pomste a tento patrí k tomu najlepšiemu, čo som z tohto žánru videl. Film je esteticky príjemný, v pamätí utkvú najmä krásne dlhé zábery na indonézsku krajinu. Zistil som, že film dokázal byť aj napriek svojej ťažkej téme mnohokrát vtipný (rozhovor tehotnej ženy a staršej cestujúcej o sexe počas tehotenstva), zjavne ovplyvnený Tarantinom. Žiaľ, rozprávanie nie vždy nefungovalo, ale aj napriek tomu ide o zaujímavý feministický western.

plakát

Bezbranná kořist (1965) 

Šesťdesiatkový film z Južnej Afriky, ktorý už patrí ku klasikám filmov o prežití. Tvorcovia umne narábajú s príbehom, film je takmer bez dialógov, len priamočiary obraz mužovho úsilia zachrániť si život pred prenasledovateľmi. Nástrah v džungli je mnoho, od hadov, hmyzu až po rôzne šelmy. Hlavný hrdina je počas svojho úteku svedkom niekoľkých situácií, kde bojujú zvieratá proti sebe. Existuje len málo filmov, v ktorom je cítiť takéto spojenie s divokou prírodou. Zároveň film hlavne v úvode kritizuje vykorisťovanie Afriky bielymi ľuďmi v podobe šéfa lovcov slonov, ktorý si arogantným správaním znepriatelí domorodý kmeň.

plakát

Svatý pavouk (2022) 

Z pohľadu udalostí, ktoré sa posledné mesiace odohrávajú v Iráne, je Svätý pavúk dôležitý film. Na rozdiel od podobných filmov tvorcovia zvolili odlišnú cestu a identitu vraha odhalili pomerne skoro. Jednak má divák možnosť zistiť, čo vedie obyčajného robotníka, aby začal vraždiť prostitútky a jednak vidíme aj samotné vraždy, ktoré sú vykonané amatérsky a vrah pôsobí mnohokrát priam nemotorne. Z toho sa naskytá otázka, prečo ho polícia nedokázala chytiť a tým je možno demonštrované, že o to ani nemá záujem, lebo s vrahovými skutkami potichu sympatizuje. Po stopách vraha sa vydáva novinárka, ktorá obchádza miesta a zodpovedné inštitúcie. Cez jej pátranie dostávame obraz o iránskej spoločnosti, ktorá je proti ženám doslova nepriateľská.

plakát

K zemi hleď! (2021) 

Ak sa nás o niekoľko rokov bude niekto pýtať, ako sme sa popasovali s krízami (pandémia, klíma), kľudne mu môžeme pustiť tento film, nie je ďaleko od pravdy. Obsadenie hercov bolo geniálone, zahrali presvedčivo, najviac mi utkvel v pamäti hyterický výstup Dicapria v talkšou na spôsob Petra Fincha vo filme Network. Vyzdvihujem použitie niektorých montáži, kde bol zrejmý bliblický podtext, ako napríkald tú o poslednej večeri...

plakát

Boží ruka (2021) 

Paolo Sorrentino nikdy nezabudol na svojich rodičov. Veľmi krásny a mnohokrát dojímavý film. Sorrentino nikdy neholdoval vizuálnej skromnosti, a aj tento film je toho dôkazom, no napriek týmto okázalosťou a výstrednosťou stále dokázal zachovať nežnosť a intimitu príbehu.  Táto dichotómia sa vinie celým filmom - okázalosť a intimita, humor a vážnosť, sen a realita, prítomnosť a budúcnosť.  The Hand of God môžeme považovať aj za Sorrentinovu ukážku vlastnej lásky k filmovému médiu.

plakát

Začátek (2020) 

V určitých momentoch transcendentný zážitok. Pomalé tempo navádza diváka premýšľať nad tým, čo vidí. Možno troška zbytočné dlhé, ale každopádne ide o vydarený debut.

plakát

Moucha v kufru (2020) 

Navždy sa zachová v pamäti mucha v kufri... V tejto neľahkej dobe pandémie bolo osviežujúce vidieť film s obrovskou muchou, ktorá nie je hrozbou. Režisér správne pochopil, že na to, aby komédia fungovala, stačí  úprimnosť a kráka stopáž. Bizarnosť na každom milimetri a jedno skvelé vystúpenie Adèle Exarchopoulos, ktorá si tak trochu kradne film.  Už veľmi dlho som sa tak z chuti nezasmial pri filme.

plakát

Kaili blues (2015) 

Ten vyše štyridsaťminútový záber mám stále pred očami... film ako z iného sveta.

Ovládací panel
118. nej uživatel Slovensko
44 bodů