Tatizz

Tatizz

okres Bratislava
Filmy a zase filmy ...

homepage

4 body

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 7 13 19 25
    • 12.2.2018  14:48

    Clint Eastwood začínal v úlohe nekompromisného policajta Harryho Callahana. Uplynulo bezmála polstoročie a dnes už 87-ročný herec a režisér sa stále aktívne pohybuje vo svete filmu. V posledných približne pätnástich rokoch, možno ovplyvnený vlastnými životnými skúsenosťami a skoro určite ovplyvnený vlastným videním sveta, si Eastwood vyberá veľmi podobné námety pre filmy. _____ Väčšinu filmov počínajúc Million Dollar Baby, cez Gran Torino, Sullyho až po najnovší Paríž 15:17 spája štruktúra známa zo životopisných filmov. Teda, silný dôraz na jednu či niekoľko postáv. Ostatné postavy plnia úlohu tých, ktorí nejakým spôsobom formujú a významným spôsobom vplývajú na hlavných hrdinov (Gran Torino) alebo sú len pasívnymi pozorovateľmi udalostí (čiastočne Sully). _____ Eastwood si podobné námety nevyberá náhodou, nachádza v nich hrdinov blízkych jemu srdcu. Hrdinov nezlomných, odvážnych, ochotných sa obetovať a zariskovať v situáciách, kedy by deväť z desiatich ľudí zo stranu najradšej utieklo. Eastwoodoví hrdinovia sú vždy výrazní, nezabudnuteľní a ich činy vzbudzujú veľkú odozvu. Nie sú to intelektuáli, racionalisti, logici, sú to skôr ľudia z davu. Takto by sa dala v skratke zhrnúť Eastwoodova estetika. _____ To zároveň objasňuje a (do)vysvetľuje dramatickú štruktúru jeho najnovšieho filmu Paríž 15:17. Kým Greengrassov podobný film Let číslo 93 je viac akčnejší a viac anonymný, Eastwood sa vybral čiastočne opačnou cestou a namiesto toho, aby natočil akčný film, vytvoril v podstate životopisnú drámu o troch chlapoch na road tripe, ktorí vo vlaku do Paríža 21. augusta 2015 spacifikovali teroristu. _____ Namiesto toho, aby do filmu obsadil áčkových hollywoodskych hercov, nechal „hrať“ hlavných hrdinov „hercami“, ktorí skutočne pred rokom a pol zachránili vo vlaku životy možno desiatok spolucestujúcich. Herci teda nehrali postavy, ale samých seba. Silu celému projektu nedodáva len to, že je mrazivo skutočný, ale aj to, že sa natáčal na miestach, kde takmer došlo ku tej hroznej tragédií. _____Trochu básnicky a pateticky podané, Eastwooda v Paríž 15:17 nezaujímalo to, koľko nábojov bolo vystrelených, ale to, kto boli tí, ktorí zabránili tomu, aby ich bolo vystrelených viac. Zaujímal ho príbeh, hrdinovia, ľudia, tí ktorí vybočili z davu. Eastwood sa tak opäť pokúsil zodpovedať otázku, ktorá fascinuje ľudí bez rozdielu veku od nepamäti. Čo mimoriadne je ukryté v ľuďoch, ktorí sa takmer bez váhania postavia do dráhy strely? _____ V tomto je Eastwood podobný Michaelovi Haneke – obaja skúmajú vnútro postáv a chcú nám ukázať viac, než len napísané filmové postavy. Chcú, aby sme vedeli, čo cítia. Paríž 15:17 mohol byť výborným akčným filmom s Tomom Cruisom, ktorý by sa odohrával celý vo vlaku, ale nikdy by sme nespoznali, kto to bol Alek Skarlatos a jeho kamaráti a „bratia“, ako sa občas medzi sebou oslovia. _____ Kritici budú Parížu 15:17 istotne vyčítať jeho dlhú predohru k hlavnému dejstvu - toho, čo sa stalo vo vlaku. Nebolo by však premárnenou šancou premeniť takto silný a skutočný námet na rutinný akčný film, v ktorom by niekto ako Tom Cruise, Ansel Elgort či Miles Teller spacifikovali teroristu náramkovými hodinami, šnúrkou od topánok či dezertnou lyžičkou z jedálenského vozňa? Možno aj áno. _____ Eastwooda štúdia o povahe odvahy v nás neprináša jasné závery. To, čo z niekoho robí odvážneho a z iného nie, je niečo nepomenovateľné v nás. Nie sme a nebudeme všetci ako Alek Skarlatos. Časť z nás budú ľudia ako Alek Skarlatos fascinovať, iní ich budú považovať možno až za bláznov. Bez jedinečnosti a rozmanitosti by však ľudstvo už dávno vymrelo.

    • 18.12.2017  14:10

    Jedna z mnohých teórii o interpretácií hovorí o tom, že najhoršími umeleckými dielami sú tie, ktoré nevzbudia žiadnu diskusiu. Bolo by mylné tvrdiť, že to funguje aj naopak. A teda, že že tými najlepšími dielami sú tie, o ktorých sa najviac hovorí. No čím viac diskusie sa však o nejakom diele vedie, tým sú názory naň polarizovanejšie. ___________ Keď som sa pred niekoľkými rokmi prvýkrát dopočul o tom, že sa chystá siedma epizóda Star Wars, prvé čo som pocítil nebola radosť, ale obavy. Možno som v tomto nebol sám. Dnes sa robia filmy inak než pred štyridsiatimi rokmi a inak, než pred desiatimi rokmi, kedy sme videli zrod Dartha Vadera a v druhom pláne i Dartha Sidiousa. ___________ Našťastie, Sila sa prebudila. Siedma epizóda pred dvomi rokmi ukázala, že ani porážka oboch antagonistov ku mieru v galaxii neviedla, keďže sa zrodili noví nepriatelia. Niežeby mier nebol možný, no ako aj naša skutočná ľudská existencia dennodenne dokazuje, mier je vratkejší, než sme si napríklad po druhej svetovej vojne mysleli. ___________ A podobne ako v Star Wars, je to predovšetkým preto, akí sú ľudia rozmanití. A práve o rozmanitosti ľudských pováh, túžob, o nezmieriteľných vášniach a predovšetkým o vnútorných bojoch medzi Svetlom a Temnom, o tom je ôsma epizóda Star Wars. Najfilozofickejšia, najemotívnejšia a v niektorých momentoch i najpokornejšia zo všetkých ôsmich epizód. ___________ Sila a Temná strana tu prehovárajú z každej scény. Tam kde je svetlo, tam je tma. Kde je nebo, tam je peklo. Sila a Temná strana sú ako naši vnútorní démoni, s ktorými neustále bojujeme a to, ktorý z nich preváži a to definuje naše rozhodnutia. Sila je spätá s nesebeckosťou, ochotou sa obetovať, pozná čo je to láska, porozumenie, hľadá harmóniu. ___________ Sila je obdobou životnej cesty cnosti z Malickovho Stromu života. Naproti tomu Temná strana túži po moci, ovládaní, narušení harmónie, chaose a sleduje len svoje vlastné sebecké ciele. Kylo Ren zabije vlastného otca a Snoka len preto, že mu bránia v dosiahnutí jeho cieľu, naplneniu domnelého osudu, stať sa vládcom galaxie. ___________ Han Solo mu v tom bráni morálne a eticky, Snoke hierarchicky. Avšak, ako ukazoval najprv životný príbeh alebo cesta Anakina Skywalkera, tak neskôr aj Luka Skywalkera a koniec koncov aj Rey a Bena Sola, Sila a Temná strana majú k sebe vždy veľmi blízko a jedno neexistuje bez druhého. Sú ako deň a noc. A tam kde je Temná strana je i strach. ___________ Silu v ôsmej epizóde najlepšie reprezentujú nie Luke Skywalker, ale častokrát málo známi a bezmenní hrdinovia, ktorí sú ochotní obetovať svoj život. Nedeje sa tak v záujme toho, aby sa stali hrdinami (v čom sa líšia od prchkého, priamočiareho a ambiciózneho Poa), ale iba preto, aby dali ostatným hoci len malú šancu na prežitie čo i len ďalšej hodiny. ___________ Nemotivuje ich získaná sláva a moc, nehľadajú ľahkú cestu Temnej strany ako Anakin alebo Kylo Ren, cestu prirodzenosti, ale ženie ich vnútorný pocit toho, že toto čo robia je správne. Namiesto úteku volia boj, namiesto strachu odvahu. Povahu všadeprítomnej Sily tak definujú lepšie, než všetky tie stáročia staré knihy v Chráme Jediov. ___________ Silu možno najviac cítiť vo chvíľach, keď sa vice-admirálka Holdo rozhodne naraziť s krížnikom do druhej bojovej lode alebo keď sa hŕstka letcov vydáva proti presile na staručičkých, polo-rozpadnutých speedroch a čelia hrozbe smrti z kanónov vesmírnej lode Kylo Rena. Odvaha a strach, dva základné ľudské pocity, sú synonymami Sily a Temnej strany a teda aj celého filmu. ___________ Strach, ktorý Anakina Skywalkera o život milovanej Padme vhnal k Temnej strane je ten istý strach, ktorý mu dodal o desiatky rokov na to odvahu, aby spravil nemysliteľné. Postavil sa Darth Sidiousovi. Jeho osudom, rovnako ako aj jeho syna Luka, bolo priniesť nie mier galaxii, ale nádej na mier. Stať sa časťou skladačky, ktorá k nemu bude viesť. ___________ Až v samom závere svojho života Luke Skywalker pochopí, že byť Jediom neznamená vyslovovať múdre poučky, filozofovať a rozjímať o povahe života, ale robiť to, čo je správne. Tu a teraz. Luke Skywalker je možno posledným zo žijúcich Jediov, ale nie posledným z Jediov. Tam kde je Temná strana, tam je Sila. A kde je sila, tam sú Jediovia. Ochrancovia mieru v galaxie. ___________ Už päť rokov starý Looper čo-to naznačoval o schopnostiach Riana Johnsona. Oba jeho najslávnejšie filmy sú o obetovaní sa v prospech ostatných, v záujme toho, čo nazývame vyššími cieľmi. V záujme lepšej budúcnosti. Ak sa J.J. Abrams (režisér Epizódy IX) rozhodne ísť v šľapajách svojho o sedem rokov mladšieho kolegu, našich hrdinov nečaká svetlá budúcnosť. Ale nás čakajú ďalšie skvelé Star Wars.

    • 24.9.2017  10:54
    Nina (2017)
    ****

    Rok 2017 sa v slovenskom filme nesie v znamení príbehov so silnými a kontemplatívnymi témami. Po Piatej lodi a Špine prichádza do tuzemských kín tretí film Nina, ktorý s predchádzajúcimi dvomi spája jednak tabuizovaná a spoločensky nepríjemná téma a tiež fakt, že i tentoraz sa na problematiku pozeráme optikou mladého dievčaťa. -------- Z pomyselného súboja Piata loď – Špina a Nina vychádza práve posledný menovaný film víťazne, no nielen to. Nina sa zaraďuje medzi najlepšie hrané (naratívne) snímky, ktoré sa u nás v poslednom desaťročí natočili. O to viac zamrzí, že práve filmu Juraja Lehotského sa nedostalo tej cti zabojovať o Oscara za najlepší zahraničný film. -------- Hoci Nina opisuje zdanlivo všednú tému toho, ako dieťa vníma rozpad manželstva rodičov, filmári po nej siahajú len veľmi vzácne. Svedčí o tom i skutočnosť, že za posledných päť rokov bolo celosvetovo natočených menej než päť celovečerných filmov, ktoré by sa zaoberali podobnou témou. Tým azda najznámejším je What Maisie Knew s Julianne Moore a Alexanderom Skarsgårdom. -------- Nina je na slovenské pomery výnimočným a ojedinelým počinom, poctivou „filmárčinou“ v najumeleckejšom zmysle slova. Je dôkazom, že i v tuzemských častokrát náročných časových a finančných podmienkach sa dá vytvoriť film, ktorý sa svojimi kvalitami môže rovnať produkcii z filmárskych rozvinutejších krajín ako sú susedné Rakúsko a Maďarsko. -------- Režisér a spoluautor scenára Juraj Lehotský sa pri svojom len druhom celovečernom hranom filme obklopil správnymi ľuďmi ochotnými zdieľať jeho víziu a preto je od počiatku filmu až do jeho konca zreteľné, že vedel, čo a ako chce natočiť. Mal šťastnú ruku pri výbere hlavnej predstaviteľky (Bibiana Nováková), ako aj predstaviteľov rodičov, medzi ktorými vyniká nenapodobniteľný Robert Roth. -------- Lehotského film prináša na plátno mimoriadne silné sugestívne spracovanie ťažkej témy podtrhnuté jedinečnou atmosférou bratislavského sídliska predstaveného v temných farbách, ktoré viac ako depresiu vyvoláva v divákoch rôzne protichodné emócie. Zasadením deja do známeho prostredia film dáva na zreteľ, že príbehy ako vidíme na plátne sa odohrávajú častejšie, než sme si možno ochotní sami priznať. -------- Nina však nie je jednoduchým filmom. Vyžaduje citlivého, empatického až priam erudovaného a pozorného diváka, ktorému nerobí problém čítať z detailov a polodetailov a dešifrovať znaky ukryté v tvárach postáv a v prostredí, v ktorom tieto postavy existujú. Nie je náhodou, že veľká časť filmu sa odohráva v zamračenom počasí alebo v tme, prípadne je tak post-produkčne dotvorená. -------- Výborný dojem z celovečerného filmu umocňuje hudba Juraja Březinu, ktorá je snáď tým najlepším, čo sa na našom území v oblasti filmovej hudby za dlhé obdobie urodilo. Je nezámernou reminiscenciou hudby Mihályho Viga z Tarrovho Turínskeho koňa, rovnako evokuje bezútešnosť a beznádej, ktorú v tomto prípade pociťuje i mladé dievča uväznené medzi rozhádanými rodičmi. -------- Filmu k úplnej dokonalosti chýba o niečo istejší scenár s menej kostrbatými dialógmi, ktoré niekedy vyvolávajú dojem nadbytočnosti. Miestami rušivo a neprehľadne pôsobia aj zábery natočené bez steadicamu, čo sú však skôr len drobné technické chyby. V tom najdôležitejšom – vo výpovedi, film obstál, čo potvrdil aj mimoriadne silný záver. -------- Nina nie je sériovým výrobkom v slovenskej kinematografii, na ktorý si už po roku nikto nespomenie. Nie je to ťažký artový titul so zábermi bez strihu. Nina má predpoklady na to, aby sa zaradila medzi najlepšie tuzemské počiny poslednej dekády. Ako vždy však i teraz definitívny verdikt Lehotskému filmu vystavia diváci. -------- Hodnotenie: 80%

    • 14.9.2017  15:29

    Toto nie je Stážista, Prázdniny či akákoľvek z klasických Meyersoviek. Dcéra legendárnej autorky, režisérky, scenáristky a producentky sa vo svojom debutovom celovečerom filme vybrala trochu inou cestou. Má to niečo z Allenovskej roztomilej nostalgie, Meyersovského milostného trojuholníka, ktorý vidíme v pätnásť rokov starej klasike Something's Gotta Give (vtedy Nicholson-Keaton-Reeves, dnes Witherspoon-Sheen-Alexander), no predovšetkým je to dospelejšie, uvedomelejšie. Kto pôjde na tento film ako na klasickú romantickú komédiu, bude možno na konci prekvapený tým, čo videl, pretože ono je to vlastne film o dospievaní ľudí v rôznych vekoch. Tínedžerka riešiaca svoje problémy z úskosťou, mladý muž hľadajúci odpoveď na to, čo znamená byť dospelý a potom Alice (Reese), ktorá sa snaží vymotať z kruhu ex-manžela a mladého milenca. Je to vtipné, je to funkčné, má to adektvátnu pointu. A samozrejme, Reese to tiahne od prvej minúty. Silné 3*

    • 30.8.2017  14:18

    Jeden z najslávnejších Pavarottiho recitálov s geniálnym Jamesom Levinom, ktorý tu pôsobil ako skutočný Maestrov partner, nezápasil s ním. Výborné publikum, výborný Pavarotti, skvelé precítené interpretácie, za mňa jedine maximum.

    • 22.7.2017  09:00
    Dunkerk (2017)
    *****

    V budúcom roku uplynie dvadsať rokov odvtedy, čo Christopher Nolan uviedol strednometrážny čiernobiely film pod názvom Following. Natočil ho v polo-profesionálnych podmienkach za $6.000 a niektoré obrazy sa dokonca natáčali v dome jeho rodičov. Nolan však už týmto raným filmom ukázal, že v ňom drieme obrovský talent. --------------- Dnes sa rodákovi z Londýna klaňajú komiksoví fanúšikovia za to, že sa mu podarila po Schumacherovom nepodarku vzkriesiť značka menom Batman. Nolan režíroval aj jeden z najlepších science-fiction snímkov histórie, Interstellar. A najnovšie sa pokúsil i o príspevok do žánru vojnovej drámy. Teda žánru, ktorý sa v posledných rokoch nachádza skôr na periférii záujmu režisérov. --------------- Je to spôsobené zmeneným diváckym vkusom, veľkými nárokmi na rozpočet (Dunkirk stál $150 miliónov, len o $15 miliónov menej než Interstellar) a aj samotnou náročnosťou, ktoré filmy tohto žánru prinášajú, kedy je niekedy veľmi jednoduché skĺznuť do umelého pátosu a nechcenej paródie. Taký však Nolanov Dunkirk nie je. Treba dodať jedno, našťastie.--------------- Najsilnejšou stránkou Dunkirku je to, že to nie je typická vojnová dráma. Nolan pre rozprávanie príbehu nevyužil klasickú, ale netradičnú nelineárnu („skladačkovitú“) štruktúru, čo v tomto žánri využil naposledy asi Clint Eastwood v Zástave našich otcov pred viac než desiatimi rokmi. Ešte väčším prekvapením je, že film ako taký nemá hrdinov v klasickom zmysle slova. --------------- Sám Nolan v jednom rozhovore naznačil, že hrdinami jeho príbehov nie sú ľudia, ale akési elementy života – voda, vzduch a zem. Tie predstavujú šachovnicu, na ktorej postavy rozohrávajú svoju najväčšiu osudovú partiu života. V rámci nej neexistujú žiadni víťazi. Nie sú hrdinovia ako v Gibsonovom Hacksaw Ridge. Ako konštatuje jedna postava, sú len preživší. A tí sa ako víťazi necítia. --------------- Nolanove postavy sú skôr archetypy vojakov, než „živé“ postavy. Máme tu nejakého francúzskeho vojaka, skupinu Vrchárov, letcov, o ktorých v tom lepšom prípade vieme akurát to, ako sa volajú. Nevieme o nich či sú ženatí, koľko majú detí alebo čo si o vojne myslia. Postavy nefilozofujú o vojne ako v Malickovej Tenkej červenej línii a ani nenosia v kokpite lietadiel fotografie svojich detí či partneriek.--------------- Nepoznáme to, čo sa dialo ani to, čo sa bude diať (hoci to vieme), vidíme len to, čo sa odohráva práve tu a práve teraz a to skrz pohľad niektorých archetypálnych postáv, ktoré spája výlučne samotný Dunkirk. Niektorí sa z neho snažia utiecť (bezmenná postava Cilliana Murphyho), iní sa sem dostať, ďalší ho chcú dobyť a iní zachrániť (výborný Kenneth Branagh). --------------- Kvality Dunkirku netkvejú len v jeho rozprávačskej štruktúre a v nápaditom na monológy i dialógy pomerne ochudobnenom scenári, ale aj vo výbornej kamere Hoyta Van Hoytema. Švajčiarsky režisér, ktorý si v brandži spravil dobré meno Interstellarom, prostredníctvom kamery vyvoláva priam až klaustrofobické pocity. Na jednej strane rozsiahla pláž, na strane druhej kafkovská neschopnosť sa z nej dostať. --------------- Všadeprítomné nemecké Luftwaffe a u-booty križujúce more sťažujú evakuáciu a postavy ako figúrky na šachovnici unikajúce pred nástrahami sa vracajú na miesto, kde to začalo, na pláž, kde sú terčom lietadiel. A všetko začína nanovo. Atmosféru beznádeje, ktorú len občas naruší záblesk nádeje výborne podtrhuje hudba Hansa Zimmera evokujúca hudbu z Tarrovho Turínskeho koňa. --------------- Dunkirk je jeden z najlepších filmov roka, jeden z najlepších vojnových filmov všetkých čias a jeden z najoriginálnejších filmov posledného desaťročia. Jeho originalita samozrejme netkvie v námete, ale v spôsobe jeho spracovania. Nolan ide proti očakávaniam mainstreamu a prináša atypický, no výborný film o zopár anonymných hrdinoch, ktorí nevyhrali vojnu, ale mali to šťastie, že prežili. --------------- Azda doposiaľ nikdy nemal Christopher Nolan bližšie k Oscaru, než má po Dunkirku. A je mu naklonená aj história, keď si cenu pre najlepšieho režiséra za posledných dvadsať rokov už trikrát odniesli režiséri vojnových filmov. Bude Christopher Nolan štvrtý? Odpoveď prinesie čas. Každopádne, jeden z očakávaných filmových vrcholov tohto kalendárneho roka máme za sebou. A bol to skutočne vrchol. --------------- Hodnotenie: 85%

    • 30.4.2017  11:11
    Mamut (TV film) (2006)
    *

    Keď už film nezachráni ani Summer Glau, tak je na tom niečo zlé. Ale chválim aspoň snahu o to, aby to bol zámerne vtipný film.

    • 22.4.2017  13:00

    Jedna z najlepších epizód celého seriálu. Komediálnejšia než ostatné.

    • 22.4.2017  12:59

    Epizóda s Jennifer Grey, "Baby" z Hriešneho tanca.

    • 22.4.2017  12:57

    Jedna z najlepších epizód celého seriálu, v ktorej sa miesi tragika s nádejou, ktorá odhaľuje z Housa viac, než 95% ostatných epizód.

    • 22.4.2017  12:35

    Jedna z najlepších epizód celého seriálu.

    • 22.4.2017  12:28

    Epizóda s mladučkou Elle Fanning.

    • 25.2.2017  18:47
    John Wick 2 (2017)
    ****

    John Wick je taká noirovejšia, artovejšia a formálne zaujímavajšia verzia Mission Impossible. Ale žiaľ mám pocit, že opäť sa potvrdilo, že prvý diel predčí ten druhý. Jednička predstavila úplne nový fikčný svet s vlastnými pravidlami a vlastnými zákonitosťami, dvojka sa to snaží rozvíjať, no nie je to už natoľko presvedčivé a lineárne. Netvrdím, že postava someliéra nie je dostatočne divácky atraktívna, no je až príliš na okatá na efekt a pre divácku potechu, než že by bola uveriteľná. John Wick je žiaľ typická postava videoherného sveta, nezničiteľný, nemŕtvy, za to férový a spravodlivý, schopný milovať i chladnokrvne zabíjať. Radšej by som videl prvého Wicka, ktorého motivácie bývali racionálnejšie a logickejšie. Ale cez to všetko, je to veľmi veľmi originálny film, taký neo-noir 21. storočia, ktorý nenápadne redefinuje žáner a prináša opäť niečo nové do "prevarených" a prežutých foriem a postupov. A preto 4*.

    • 3.1.2017  17:54
    Frank a Lola (2016)
    ****

    Tak trochu súčasný noir. Famme fatale v jeho strede, ktorá je príťažlivá i odpudivá zároveň, dvaja muži okolo nej, tmavé filtre, nočné scény, mĺkvy rytier Michael Shannon a démonický Michael Nyqvist. Mohlo to byť trochu odvážnejšie, eroticky nabitejšie, priamočiarejšie, ale stále sa na to výborne pozerá.

    • 29.12.2016  20:17
    Toni Erdmann (2016)
    *****

    Na Tonim ma fascinuje to, ako úžasne ľudový film to je. Vezmite si, žiadna hudba, len reálne zvuky prostredia. Viacero trápnych scén zo života, v ktorých cítite zahanbenie s hlavnou hrdinkou. Herci hrajú nanajvýš civilne (až na výnimky), veríte im to. Zvláštny film o zvláštnych ľuďoch so zvláštnymi spôsobmi toho ako povedať 'mám ťa rád'.

    • 29.12.2016  14:39
    La La Land (2016)
    ****

    La La Land sa nevie rozhodnúť čím chce byť. Ako spojiť nostalgiu so súčasnosťou? IPhone s Fredom Astairom? La La Land je sentimentálnou baladou plnou snov, reality a boľavých srdcí, ktorá odkazuje k žánru, ktorý je polomŕtvy ako ten jazz, s ktorým kedysi podobne dominovali celému druhu umenia. Je to film, ktorý sa snaží byť moderným, nostalgickým, pre romantikov i realistov, snílkov i cynikov, snaží sa zapáčiť ako Emma Stone na konkurze, ale nedarí sa jej to úplne. Tak trochu muzikálový Woody Allen. Ale i tak silné 4*. V niektorých momentoch 5*.

    • 23.12.2016  19:53

    Niežeby táto Nicholsovka nemala nejaké zaujímavé momenty, ale v porovnaní s originálnym Take Shelter z toho číší scenáristická bezradnosť a otupenosť. Je až príliš vidieť, že Nichols sa snažil vytvoriť niečo originálne, možno s potenciálom ďalších prequelov a sequelov, no na to by musel byť Midnight Special aspoň trochu special. Osud hrdinov ma zanechal absolútne chladným.

    • 15.12.2016  14:29

    Začnem pozitívami. Film obsahuje viac silných momentov než siedma epizóda. Vaderove scény sú nabité energiou, postavy sú napísané vierohodne a hoci mnohé majú minimum priestoru, majú hĺbku. Film obsahuje množstvo alúzii, odkazov či už slovných alebo hudobných (nedokončené motívy), čo bezpochyby ocenia fanúšikovia. Veľakrát som mal na tvári úsmev, ale Wow moment sa opäť nedostavil. Príbeh je dosť umelý, veľakrát málo uveritelny, príliš priamočiary, kde sa neustále niečo deje. To, čo som videl bol skôr akčný film než Star Wars. O nejakej Sile a Temnej Strane sa skoro vôbec nehovorí. Mytológia je utlačená akciou. Šarm sa vytratil. Lepšie než sedmička, ale stále ďaleko za staršími filmami. Keď vyjde DVD, kúpim si ho, ale stále si radšej pozriem šestku a jedničku, než Tuláka.

    • 3.12.2016  09:14
    Le Fantôme (2016)
    ****

    https://www.youtube.com/watch?v=xEq4-TpfkoQ

    • 26.11.2016  11:44

    Potter-mánia sa mi vyhla a nečítal som žiadnu z Rowlingovej kníh. I tak sa mi však Fantastické zvery páčili. Je to hravé, nápadité, vtipné. Má to bližšie k čarodejným rozprávkam, než k temným neskoro-potterovským filmom. Dokonca aj postava Colina Farrella sa pohybuje na hranici medzi nechcenou komickosťou a zrejme chcenou vážnosťou. Chýba to mu ten šmrnc potterovských filmov i zaujímavejšia mytológia v pozadí (i pre to je scenár tak trochu "nasilu"), ale myslím, že to stále skončilo dobre. Yates sa dobre rehabilitoval po Tarzanovi a nadviazal na svoje lepšie výkony. Neveril som, že to napíšem, ale celkom rád si pozriem pokračovanie.

    • 19.11.2016  18:13
    Jason Bourne (2016)
    ****

    Jediná vec, ktorá mi na novom Bournovi vadí je to, že sa Greengrass tak zúfalo drží žánrových mantinelov a s výnimkou možno dvoch momentov ma vlastne ničím neprekvapil. Ale stále je to vysoko oktánová, testostéronom našľahaná jazda, ktorá vtiahne a nepustí. Chýba tomu šarm jedničky i zaujímavejšie momenty neskorších dielov, motivácia Bourna je čoraz menej nejasná, ale stále, má to "gule". Nie je to práve najodbornejší termín, ale na niečo veda nestačí.

    • 18.11.2016  17:54
    Příchozí (2016)
    *****

    Mám pocit, že posledné bezmála polstoročie sa režiséri naprieč rôznymi krajinami snažia o to nakrútiť film, ktorý by sa svojou hĺbkou a myšlienkovým posolstvom vyrovnal Tarkovskému Solarisu či Kubrickovému 2001: Vesmírna odysea. Pred dvomi rokmi sa k tomu azda najlepšie priblížil Christoper Nolan so svojim Interstellarom, no i on zostal pokorený. V boxerskej terminológii, prehral po technickom knockoute v ôsmom z dvanástich vypísaných kôl. --- Interstellaru kritici oprávnene vyčítajú jeho (a myslím, že toto je ten najlepší výraz) mainstreamovosť. Teda fakt, že sa v niektorých miestach až príliš naivne a okato prispôsobuje konvenciám a očakávaniam väčšinového diváka. Interstellar preberá z teórii Kipa Thorna len to, čo sa mu hodí a zvyšok, samozrejme pôsobivo, dotvára prostredníctvom dobre zvolených motívov a funkcii. A tak motív rodiny akcentuje v príbehu oveľa viac, než by bolo možno nutné. --- Zrovnávať Nolanov Interstellar a Tarkovského Solaris je ťažké, už len pre to, že od druhého z filmov nechcel jeho režisér, aby sme ho vnímali v rámci science-fiction žánru. Jeho ambícia však zostala nenaplnená, čo nepriamo potvrdzuje aj remake Stevena Soderbergha z roku 2002. Pokiaľ nič iné, tak Nolanov Interstellar naplno odkryl fakt, že vytvoriť nový „kultový“ film v žánru science-fiction bude oveľa ťažšie, než sa dovtedy myslelo. Príčina toho všetko je jedna jediná – peniaze. ---- Z filmu sa stal obrovský biznis. I pre to musia režiséri rozprávať takou filmovou rečou, aby jej porozumeli väčšinoví diváci. Konvenčné „čítanie“ filmu je to moderné, kým to, ktoré priniesol Tarkovskij, Kubrick a ďalší je dnes už považované za to archaické. Namiesto originálnych a hodnotných titulov vznikajú „sériové“ produkty, ktoré sú si zrkadlovito podobné. Filmovým štúdiám a investorom zarobia peniaze, divákov krátkodobo potešia, no z dlhodobého hľadiska neprinesú nič nové. ----Počet režisérov, ktorí môžu naplno a bez obmedzení realizovať svoje autorské vízie spôsobom, ako oni sami uznajú za vhodné, klesá. Dnes žiadny režisér nestrávi dva roky v strižni ako Terrence Malick pri Strome života. Na niečo ako je premyslená kompozícia záberu či rozumová montáž nie je ani príliš čas. Všetko musí byť zrozumiteľné, čitateľné, jasné a pokiaľ možno ešte aj zábavné. Sme v zajatí mainstreamu. Nie, to nie je ani kritika, ani konštatovanie o smutnom fakte, to je realita. ---- K zástupu tvorcov, ktorí sa snažia vymaniť z mainstreamu, sa radí aj 49-ročný kanadský režisér Denis Villeneuve. Ten už mysterióznom Enemy z roku 2013 naznačil svoje ambície neponúkať len produkt sériového filmového konzumu, ale niečo s pridanou hodnotou v podobe originality. Jeho posledný film Prvý kontakt, ktorý práve teraz ide v slovenských kinách, (ne)právom nadobudol status jedného z najlepších science-fiction v posledných rokoch. ---- Tento status je zároveň poklonou i triezvym obrazom stavu žánru. Prvý kontakt je výborný film a nepochybne jeden z najlepších reprezentantov svojho žánru za posledné desaťročie, ale srdce prísneho diváka si zrejme nezíska. Villeneuveov film lavíruje medzi dvomi stranami podobne ako Nolanov Interstellar. Na jednej strane je autorská vízia a snaha nakrútiť inteligentné science-fiction a na strane druhej mainstream, ktorému sa musí prispôsobovať. ---- Azda najlepšie tento moment v Prvom kontakte dokumentuje scéna s vojakmi jednajúcimi na vlastnú päsť (mám pocit, že táto časť v literárnej predlohe ani nebola). Villeneuve až príliš prísne pracuje s veličinami ako kladný a záporný hrdina. Nenecháva ako Terrence Malick v Strome života či v Novom svete či ako Nolan v Interstellare (v osobe Profesora Branda v podaní Michaela Caina) rozhodnutie o postave na divákovi. Popiera to, že v každom z nás je to dobré i to zlé. ---- Slabinou jeho filmu je i to, že na niektorých miestach je Villeneuve až príliš doslovný a nenecháva doplnenie pomyselnej tajničky na rozume diváka. Práve tieto drobné nedostatky uberajú filmu kanadského režiséra na pôsobivosti. Naopak, sústredený výkon Amy Adams i kamera málo známeho Bradforda Younga (tak trochu amerického „Chiva“ Lubezkého) zrejme neujdú pozornosti v rámci rôznych súťaží. ---- Vidieť Prvý kontakt je pre filmového fanúšika povinnosťou, ale absolútna extáza sa opäť nedostavila. Aspoň zatiaľ nie. Ale pri niektorých filmoch jedna projekcia nestačí. Prvý kontakt si zaslúži i dva divácke kontakty. Aby sa prvoplánovitosť odlíšila od premysleného zámeru.

    • 15.11.2016  13:11

    Nie tak výborné ako "Laggies", ale stále veľmi dobré. Filmy Lynn Shelton sú si podobné - z jedného drobného zrniečka (žiadosť o ruku, smrť brata) sa rodí celý kolosálny príbeh. Páči sa mi, že postavy nie sú čiernobiele, nie sú ukážkovo dobré a ani zlé, dá sa ich nenávidieť rovnako dobre ako milovať, chápať i odsudzovať. Neverné ženy, zničení muži, dysfunkčné vzťahy, biologické hodiny - témy a motívy všedné, ale spracovanie z nich robí nadpriemerné filmové zážitky.

    • 15.11.2016  10:28
    Laggies (2014)
    *****

    Azda najlepší film zo života, ktorý som videl. Civilný, úprimný, skutočný, taký aký je život vo svojej podstate. O hľadaní šťastia a o úskaliach tejto cesty. Príbeh banálny, všedný, ale spracovanie ho povyšuje na vyššiu úroveň.

    • 27.10.2016  13:57

    Paradoxne sa mi oveľa viac páčila prvá polovica, než druhá. Affleckovi takéto mlčiace postavy idú, pri nich zaniká ten fakt, že nevie postavám dodať hĺbku. Tu však hraje autistu a kamenný výraz tváre vôbec nevadí. Podobne je to však aj s týmto filmom. Je chladný, profesorky nakrútený, s rutinerskou kamerou i rýchlo zabudnutelnymi vedľajšími postavami. Páči sa mi celá fabula príbehu, ale príliš som mu nepodľahol. Warrior mal viac srdca. 75%.

    • 13.10.2016  07:36

    Moja najobľúbenejšia epizóda, v ktorej hrdinovia cestujú v čase a Kirk tu spozná svoju zrejme životnú lásku.

    • 13.10.2016  07:21

    Epizóda, v ktorej sa dozvedáme, že vziať si za manželku pozemšťanku je "úplne logické" :)

    • 13.10.2016  06:46

    Jedna z najlepších epizód celého Star Treku, v ktorej sa Spock ukazuje ako nie ako Vulkánec, ale ako Pozemšťan.

    • 11.9.2016  18:48
    Smrt ve tmě (2016)
    ***

    Prekvapuje ma nielen tunajší, ale aj všeobecný úžas nad týmto snímkom. Od Muža v temnote (Don't Breathe) som očakával presný opak toho, čím napokon je. Teda len ďalšou žánrovou variáciou ponúkajúcou len minimum originálnych (v zmysle nie stokrát videných) motívov a funkcii. Očakával som od neho, že bude multi-žánrový, svojou originalitou možno redefinujúci celý žáner, v ktorom je byť originálny čoraz ťažšie. To som však nedostal. Za to som dostal toľko videné vybité batérie v mobilných telefónoch, náhle sa objavujúceho záporáka (ktorý vždy vie, kam má prísť, ísť a to je ešte slepý!) a iraconálne správanie. Nieže by to bol film vyložene zlý, to rozhodne nie, akurát neprináša vlastne nič nové.

    • 29.8.2016  09:50

    Považovať Rosemary's Killer za obyčajný slasher by bolo chybou. Na jednej strane tu síce nájdeme tradičné žánrové trademarky typické pre filmy z tohto obdobia (nahota, maskovaný vrah, vražda v sprche a pod...), ale v mnohom je film invenčný. Zaujímavé je využívanie hudby, pri ktorej sa striedajú kvázi-hitchcockovské rytmy s hudobnými motívmi z romantických filmov, pre ktoré sú typické pokojné melódie. Ďalej, scénar je plný ingardenovských miest nedourčenosti, veľa zostáva exaktne nevysvetlené, divák je nútený pracovať s minimom informácii a skladať ich ako skladačku. A taktiež jednotlivé vraždy nepripomínajú typické slasherové prvky, sú sadistické, dlhé, vrah sa v nich vyžíva. Zito často pracuje so subjektívnym rozprávaním, na dej nazeráme aj očami samotného vraha, čo tiež nie je úplne typický prvok v hororoch toho času. Skrátka, netypicky typický slasher.

<< předchozí 1 2 3 4 7 13 19 25
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace