Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Dokumentární
  • Animovaný
  • Akční

Recenze (37)

plakát

Unsere Kinder (1989) 

Nekonečne dlhé a nezaujímavé prehovory postáv a príliš veľký fokus na skinheadov-náckov na úkor ostatných subkultúr. Úryvok z listu z väzenia, ktorý napísal niektorý z náckov svojej mame, bol ale mega silný.

plakát

Malý princ (2015) 

Feministická verzia Malého Princa, s matkou samoživiteľkou a typickými problémami dnešného sveta. (Chcela som napísať "dievčenská verzia", ale nejak mi to nesedelo, to si človek predstaví všetko ružové, pritom svet tohto malého dievčatka bol šedý).

plakát

Antonia (1995) 

Poetická drámo-komédia o živote, smrti a čase. Znie to ako nuda, no skutočne to vystihuje všetko. V atmosfére holandského vidieka druhej polovice 20. storočia a s príjemným feministickým nádychom.

plakát

Babi (2015) 

Jednoduchá story, ktorá sa však popri neuveriteľne vtipnej jazde celým príbehom nevtieravo dotýka aj vážnejších tém, ako je ukončenie nechceného tehotenstva a s tým súvisiaca agenda. Hoci právo Sage na rozhodnutie o svojom tele spochybňujú iba dve aktivistky protestujúce pred klinikou, v ktorej potraty vykonávajú, film ponecháva priestor na zamyslenie, keď zobrazuje proces vyjednávania toho, čo s nechceným tehotenstvom, pre koho má táto skutočnosť aké dôsledky ("Jemu nenarastie brucho ako balón."), kto má na čo právo a čo je koho povinnosť. Scéna v dome bývalého manžela lesbickej babičky Elle bola v tomto jednou z najsilnejších. Tematizovanie lesbického rodičovstva a to, že je problémom iba pre toho, kto ho tak chce vidieť, je ďalším plusom tejto skvelej komédie. / Mezipatra Brno 2015

plakát

Svazující slova (2007) 

Dokument na tému transrodovosti, ktorý konečne nezostáva len u "duší uväznených v cudzom tele", ale upozorňuje tiež na existenciu nebinárnych ľudí. Túto problematiku predstavuje nielen ako problém jednotlivcov, ale ako politický problém.

plakát

Maska (1994) 

Aby bolo jasné, tých 5 hviezdičiek je čisto zo sentimentu. Videla som tento film niekoľko krát, keď som bola malá (7-10 rokov hádam) a myslím, že vo mne zanechal hlboké stopy. Keď som si ho teraz po tej dlhej dobe pozrela, vybavovali sa mi postupne všetky tie scény a ako na mňa vtedy pôsobili, spolu so sugestívnou hudbou. Pritom je to taká blbosť.

plakát

Bude to nahlas! (2008) 

"Who says you need to buy a guitar?" / Bytostne som vpíjala v kine každý moment tohto dokumentu, hodinu a pol fascinovaná obrazom i zvukom - jednoducho milujem zvuk elektrickej gitary (a to nemusím hrať na gitaru). Hoci pred videním som určite preferovala jedného z predstavených hudobníkov, po pozretí musím skonštatovať, že každý z nich má niečo do seba a má svoj svojský prístup. Krásne zábery (nielen) z vidieka, nazretia do zákulisia tvorby, do detstva, bluesových inšpirácií... no nemôžem si odpustiť malú reflexiu (inak celkom podareného) príhovoru, ktorý zaznel v kine pred filmom - obsahoval totiž implicitný predpoklad, že na gitaru hrajú asi len muži a ich priateľky možno úplne nepochopia, o čom to celé vlastne je - za všetky citujem posledné slová: "...a určite i holky ne-gitaristky se budou mít na co dívat." (muži ne-gitaristi asi neexistujú a ženy asi nedokážu počúvať hudbu, tak sa môžu aspoň pozerať) / Visions of Light 2014 Brno

Ovládací panel
5 bodů

Reklama

Reklama