TKKMR

Siedmy Clash bol pre mňa vo viacerých ohľadoch sklamaním. Karta bola od počiatku slabá a postavená na umelo vytvorených beefoch, pričom vďaka rôznym pochybným udalostiam sa tri zápasy z nej odfightovali v improvizovanom zložení a jeden sa neuskutočnil vôbec. Pozerateľné boli tri mužské zápasy (Zach vs Bayer, Mikulášek vs Žralok, s prižmúrením oka aj Elmo vs Reif) a k menšiemu prekvapeniu aj všetky tri ženské, zvyšok bol hrozný. Rádoby sumo zápas morbídne obéznych cigáňov o ktorom všetci vopred vedeli že to bude fraška a fraškou napokon neprekvapivo aj bol, tam bol načo...? Vopred dohodnuté prestrelené divadielko v podobe hlavného zápasu Bejr vs Soukup tomu zabilo pomyselný klinec do rakvy a mnohým možno otvorilo oči v tom, o čom CotS vlastne reálne je... Plus asi 10x som si prehrával záber údajného napadnutia "Ganstaboya" Veselého a nenašiel som tam vôbec nič, čo by ho malo poslať do bezvedomia. Americký wrestling z 90. rokov začína byť pomaly šuviks oproti tomu, čo dokážu zinscenovať majitelia Clash of the Stars.

Dobový máfo Sonny v podaní Chazza Palminteriho má obrovskú charizmu, štýl a po ruke vždy dobré rady k nezaplateniu. Jeho hlášky a životné postoje sa človeku poľahky vryjú do pamäti.

Sajfa to robí vtipne a nenútene a to si myslím, že v tomto prípade správna cesta. Neraz som sa pri Leveli Lama dobre pobavil, je to však samozrejme závislé od toho, aký vtipný je pozvaný hosť a kam až je schopný v doberaní sa s Matejom zájsť. Samotný Sajfa zjavne nemá problém občas zájsť kúsok za pomyselnú čiaru.