kefinkamed

Co sa tohto filmu tyka, je potrebne uviest par veci na pravu mieru. Rock of ages urcite nie je (a ani nechce byt) pocta metalu, uz minimalne vzhladom na dobu, kedy sa pribeh odohrava a tiez na hudobny repertoar pozostavajuci na 90% z tzv. glam rockovych skladieb, ktore su mozno mainstreamovejsie ladene, avsak o nic horsie ako tvrdsi rock. Naopak, mnohe z veci pouzitych vo filme patria k absolutnej klasike, ktoru by mal poznat a aj priemerny nerockovy posluchac. Pokial ide o dejovu stranku, tu uz rozhodne tento nepodarok obhajovat nemozem. Muzikalova verzia je absolutna bomba a jeden z "not to be missed" momentov pri navsteve Londyna (alebo New Yorku). Ja osobne som zazila absolutne nezabudbutelny divadelny (ci skor koncertovy) vecer plny skvelych vtipov - aj na vlastny ucet, ohlusujucej hudby v podani vynikajucich vokalistov ako aj zivej kapely. Film bol teda pre mna dost velkym sklamanim a to z 2 dovodov. Dialogovych sekvencii je sice viac ako v divadelnej verzii, avsak skvely vtip a svih, ktory divakov uvolni a rozosmeje, tu bohuzial zalostne chyba. Vtipov je malicko a su prilis ocividne a slaboduche. Scenarista si rozhodne za tento kusok nezasluzi ani len veceru. Cely film ma len zopar dobrych momentov, pre ktore sa ale neoplati pozerat znova, kedze ich dlzka sa da zhrnut pod 10 minut cisteho casu. Druhy dovod, preco som bola z filmoveho zazitku doslova zdesena, su zmeny, ktore boli do deja urobene. Nahradenie nemeckych developperov, ktori chcu rusit Sunset Strip postavou tzv. "self important bitch" v podobe Catherine Zeta Jones mohol byt dobry napad v teorii, ale prakticke prevedenie bolo priam zalostne a svojim sposobom som bola z jej vykonu sklamana, lebo jej publikum vie, ze ma na viac. Ceresnickou na torte (a rozhodne nie v kladnom slova zmysle) je zaver, ktory nesie neklamnu pecat zaludok zdvihajuceho americkeho happy-endu a nici akykolvek pokus o kvalitnu snimku. Jedine, co ma milo prekvapilo, bol soundtrack, ktory je az podozrivo dobry a rozhodne stoji za vypocutie. Celkovo mozem zhodnotit len ako slaby priemer, co je velka skoda vzhladom na potencial...

Schová dnešné sitcomy do vrecka a to aj s jednou rukou za chrbtom!

V jednoduchosti je krasa...Tento neuveritelne elegantny film je svojim minimalizmom divakovi este blizsi a nuti klast si tu istu otazku, ktoru riesi hlavny hrdina - Co by som urobil/a? Napriek existencnej tematike tento pribeh nie je depresivny, prave naopak - kamera i hudba umocnuju jednoduche krasy zivota. Tento film by si mal kazdy prozriet aspon raz za cas. V rychlosti, akou dnes fungujeme, sa totiz zabudame zastavit a rozhliadnut okolo seba a uvedomit si, ake je vsetko okolo nas neskutocne vzacne.

Mam len jedinu vyhradu a tou je zdlhavy a mierne ukecany zaciatok, - cca prva polhodina filmu, ktoru by bolo treba prestrihat, pretoze sa prakticky nic nedeje a divak si pripada ako na tenise, kde sleduje prekaranie sa medzi Holmesom a Watsonom. Avsak od momentu, kedy sa dej naplno rozbehne, je to absolutna lahodka. Dynamika funguje rovnako dobre ako pri prvej casti, akcne sceny su este prepracovanejsie a aj dej naberie na urcitej hlbke, ktora v prvom dieli nie je natolko badatelna. Herecke vykony su uplne bezchybne a obzvlast musim vyzdvihnut hudbu, ktora je neskutocna (kedy konecne Zimmerovi daju toho druheho Oscara?!?!?). Tiez som si zmlsla na vizualnych efektoch a spomalenych/zrychlenych zaberoch, ktore vyrazaju dych. Zaverom by som len povedala, ze som bola v priebehu prveho tyzdna v kine dvakrat a chystam sa este aspon raz :D

Toto je jeden z tych filmov, ktore po zhliadnuti okamzite spadaju do kategorie: NEVER AGAIN!!! Nelogicka zlatanina, pri ktorej som sa v prvej polovici vobec nebala a v druhej uz len smiala. Film bez stipky originality ci dynamiky. Ak sa aj dokazem preniest cez napad masozravych parazitickych rastlin a brat ho ako sci-fi, musim povedat, ze ani fakty a cinnosti z realneho sveta (napr. lekarske pokusy jednej z postav) nemali zmysel a ani patricne prevedenie. Totalna strata casu!

Ked som prvykrat citala o detailoch obsadenia a produkcie tohto filmu, bola som uplne znechutena. Necitala som vela Doyle-oviek, ale mam rada pribehy Sherlocka Holmesa a tiez starsie i novsie adaptacie. Ale toto sa mi javilo ako cista pohroma. Downey predsa vobec nevyzera ako Sherlock. A obsadit Judea Lawa ako Watsona??? WTF? Preto som tuto snimku aj dlho ignorovala. Avsak nedavno som sa k nemu nahodou dostala, tak som si povedala, ze si ho teda pozriem. V priebehu jedneho tyzdna som ho videla 4-krat :) Ked si odmyslite vsetky predosle verzie ci kniznu predlohu, tento film je presne tym, cim by mal byt - skvelou zabavou a solidnym dobrodruznym kuskom. Cely film je nabity akciou, ktora ale nepotlaca dialogy, naopak podciarkuje dej. Musim ocenit dvojicu hlavnych predstavitelov, pretoze sa vynikajuco doplnaju a cely cas srsia vtipom. Dej je uzasne dynamicky a citlivo vygradovany az do uplneho konca. Mojou jedinou vycitkou by bol drobny logisticky problem (z vlastnej skusenosti viem, ze nie je mozne dostat sa z Westminsteru na Tower Bridge za 5 ci 10 minut, obzvlast nie po vlastnych :)) Hoci sa Sherlock Holmes nevyrovna inym 5-hviezdickovym filmom, ja som mu toto hodnotenie udelila, pretoze ma dokazal absolutne prekvapit, strhnut a pobavit, nezastavila som ho az do uplneho konca a uz sa velmi tesim na pokracovanie. Kolko sucasnych filmov to dokaze?

Aby som bola úprimná, do tohto filmu som sa pustila kvôli Fassbenderovi, ale ako väčšina jeho filmov, ani tento ma nesklamal. Áno, čo sa týka deja, tak je to úspornejší kúsok s nie príliš komplikovanou zápletkou, avšak jeho kvalita podľa môjho názoru spočíva v trvalo udržiavanom napätí, ktoré neutícha takmer do konca. Vďaka výkonom (musím vyzdvihnúť predovšetkým Olgu Kurylenko, ktorá ma veľmi príjemne prekvapila) a zrejme aj vďaka nádherným, no nehostinným exteriérom som sa dokázala stotožniť s postavami a bola som neustále ako na ihlách dúfajúc v ich prežitie. Záver je v postate akousi iróniou osudu, ktorá ale príbehu dodáva hĺbku a kompenzuje nedostatok deja v predchádzajúcich scénach. Tento film povedzme nedosahuje epickosť Gladiátora či Tróje, ale podľa mňa je svojou skromnosťou a zmyslom pre realitu situácie zážitkom, ktorý vrelo odporúčam každému fanúšikovi poctivých historických filmov.

Dielo, ktoré by nemalo chýbať v repertoári žiadneho milovníka filmových lahôdok. Tento minimalistický klenot zlatej éry Hollywoodu je dôkazom toho, že kvalitný scenár a poctivá práca štábu (či už hovoríme o réžií, strihu či hereckom obsadení) vedia vytvoriť silný príbeh, ktorý napriek svojej jednoduchosti – alebo možno vďaka nej – dodnes dokáže diváka uchvátiť a predčí aj kúsky, ktoré síce ohurujú masívnymi vizuálnymi efektmi, no pod všetkým tým pozlátkom sú bez duše.

Ridley Scott a Russell Crowe. Táto dvojica čarodejníkov dokáže vdýchnuť život aj príbehu, ktorého sila sa stratila v desiatkach rozprávaní. Zahoďte všetko, čo ste o Robinovi Hoodovi čítali/počuli/videli. Tím, ktorý sa nebojí originality a vždy ponúkne divákovi niečo nové, každého presvedčí o tom, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Ako všetci som vstupovala so kinosály s očakávaním (a tak trochu aj so strachom), že uvidím najnovší remake notoricky známej „Kostnerovky“. Po niekoľkých minútach som však zabudla, že som príbeh Robina Hooda niekedy predtým videla. Ridley Scott ma vždy dostane svojou neuveriteľnou poctivosťou. Človeku by sa mohlo zdať, že má fóbiu z počítačových technológií, pretože v jeho filmoch sú vizuálne efekty skôr sporadické a takmer na nerozoznanie od reality. Naopak vám vždy ponúkne tvrdú kaskadérsku drinu a skutočných štatistov, detailné zábery bojových scén a prepracované makety, ktoré dávajú slovu kulisy celkom nový rozmer. Niekomu to môže pripadať zbytočne nákladné či prehnane obtiažne, no pre mňa má tvorba človeka, ktorý sa nebojí ušpiniť si ruky, vždy väčšiu hodnotu ako film, ktorý vznikal v hermeticky uzatvorenom štúdiu pred zeleným plátnom. Čo sa týka obsadenia Russella Crowea, počula som mnoho výhrad k jeho veku, jeho nedokonalému britskému prízvuku, atď. Nič z toho však nemôže zmeniť fakt, že svojou precíznou prípravou a typicky „Crowe-ovským“ vložením sa do príbehu tento neobyčajne talentovaný herec zas a znova potvrdzuje svoje miesto na vrchole, ktoré mu právom patrí. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aj Cate Blanchett a Mark Strong, ktorí sa do svojich úloh vrhli s rovnakou vervou a výsledkom je film, ktorý nechal v mojej pamäti trvalú stopu. Týždeň po premiére som sa do kina vrátila „na duplu“ a po vydaní DVD s nezostrihanou verziou som sa nechala príbehom strhnúť ešte niekoľkokrát.

Posledná (alebo skôr treba povedať prvá) časť filmovej sady X-men bola pre mňa veľmi príjemným zážitkom a dovolím si povedať, že tvorcom sa podarilo očistiť dobré meno celej série (predovšetkým po fiasku s X-men Origins: Wolverine). Myslím si, že First Class bol ukážkou toho, čo by mal skutočný akčný film obsahovať - ohromné efekty hodné strieborného plátna súčasnej doby, vynikajúce obsadenie (obzvlášť musím vyzdvihnúť výkon Michaela Fassbendera, pretože si neviem predstaviť lepšiu voľbu Erika a rovnako aj Jamesa McAvoya, ktorý síce moju pozornosť až tak nestrhol, ale to možno čiastočne pripísať faktu, že postava Charlesa/Profesora X neprechádza takými drastickými zmenami ako jeho herecký partner). Hlavnou devízou tohto filmu je však to, že nám okrem kvanta akcie, vizuálnych efektov a rozľahlých exteriérov poskytuje PRÍBEH. Naozajstný, nefalšovaný a zaujímavý vývoj udalostí, ktorý nielen že neruší dynamiku akčných scén, ale vytvára 100%ne plynulé prechody medzi dialógmi a dych vyrážajúcou akciou. Čerešničkou na torte pre mňa však zostávajú detaily, ktoré filmu pridávajú na kvalite - odklonenie sa od klasickej americkej šablóny použitím viacerých jazykov podľa krajiny a situácie, v ktorej sa práve ocitáme, ale predovšetkým rešpekt voči historickým udalostiam, ktoré sú vo filme použité ako pozadie. Bola som veľmi milo prekvapená tým, že tvorcovia filmu sa nedržali stereotypu, že historické fakty možno "upraviť" tak, aby sa hodili k deju, ktorý sledujeme na plátne, ale naopak zvolili opačný postup - film z veľkej časti ponecháva udalosti 60-tych rokov nezmenené a dej príbehu je citlivo ovinutý okolo nich, čím vzniká perfektná súhra a divák je schopný vžiť sa do príbehu ešte viac. To najnovším X-menom pridáva na umeleckej kredibilite a u mňa získavajú 100%. Jedinou chybou je, že vďaka tomuto nevšednému zážitku sa latka pre komiksové filmy zdvihla o dobrý kus vyššie a inštinkt mi vraví, že sledovanie predchádzajúcich X-menov už nikdy nebude ako predtým...