StormyWhispe

Čo sa týka sveta anime, v čase, keď som si pustila Shingeki no Kyojin, som v ňom dosť tápala. Z celovečerných filmov som videla Princeznú Mononoke a Cestu do fantázie, zo seriáloviek akurát tak Pokémonov. A potom som jedného večera naďabila na trailer k tomuto skvostu a povedala si: To musím vidieť! Vtom čase u mňa prespávala kamarátka. Ja som stihla pomedzi všetko možné zhltnúť polku série, nanútila ju pozrieť si to tiež a oficiálne sme sa obe zapísali do „fandomu“ a vyplakávali dňom i nocou, ako sme čakali na 2.sériu (poctivo sa pustili do mangy, pretože nás svet titánov pohltil, no vyplakávali sme stále rovnako). Nielenže som objavila lásku k anime a objavovala ďalšie a ďalšie... ale Attack on Titan sa mi vryl do srdca takým spôsobom, že od tej doby, som si stihla 1.sériu pozrieť niekoľkokrát (a vidím to na ďalší maratón). Japonci sú úžasní vtom, ako vedia vystavať charakter jednotlivých postáv – neboja sa postaviť ich do situácií, ktoré v prípade americkej tvorby jednoducho nenájdete, postavy sú prostoreké, introvertné, bláznivé, jednoducho svoje. Protagonistov a antagonistov milujete rovnako, pretože poznáte ich príbeh. Celý čas vnímate vývoj každej postavy a vyvíjate sa s nimi. Všetko čo sa stane im – dobré či zlé – prežívate úplne rovnako. A potom bum! Všetky tie malé detaily, ktoré ste považovali za nepodstatné a nevenovali im veľkú pozornosť, sú vám vmetené do ksichtu a vy len habkáte, že čo, prečo, začo, načo?! Je pravda, že po upadnutí všetkého toho nadšenia, by sa možno našlo čosi, čo by som vytkla... ale viete čo? Kašlem nato. Shingeki no Kyojin sa mi dostalo pod kožu takým spôsobom, že sa mi nechce hľadať žiadne mínusy. Ak máte radi akčné anime plné emócií, v ktorom vidíte posun jednotlivých postáv... určite odporúčam. A ako bonus nádherná animácia, ktorá mi stále vyráža dych.

Niekoľko kamarátov mi Sherlocka odporučilo s tým, že sa mi bude určite páčiť a dokonale uspokojí moju zložitú a kritickú povahu. Nikomu som neverila, no už po prvých minútach Study in Pink som bola nadšená. Herecké výkony je už zbytočné komentovať, ale Benedict Cumberbatch je jedným z tých hercov, ktorí ma nikdy neprestanú prekvapovať. Švagor sa nechal niekoľkokrát počuť, že by toho chlapa najradšej zabil, tak perfektne dokáže zahrať namysleného a arogantného človeka, že mu jeden nemá problém uveriť a vážne by mu najradšej jednu tresol po hlave. Martin Freeman, ako najlepší kamarát Sherlocka, je takisto vynikajúci a herecká chémia je medzi nimi perfektná. Ostatné obsadenie rovnako super. Druhá séria je v mojich očiach lepšia ako prvá (Scandal in Belgravia je jednoznačne to najlepšie z celého seriálu), ale celkovo je každá časť prepracovaná do detailov a tak bravúrne prepojená s originálnymi príbehmi o Sherlockovi Holmesovi, že mi to vyráža dych vždy, keď si ich púšťam opäť. Jednoducho scenáristická bomba! A po tom množstve konšpiračných teórií o tom, ako sa dostať z kola von po ukončení druhej série, som neskutočne zvedavá, ako si tvorcovia poradia a čo na nás vybalia. Neviem sa dočkať!